Od cieľa našej cesty – Kukučínova, nás delí už len jedna obec. Ešte predtým, ako sa do nej dostaneme, prechádzame okolo mäsokombinátu, ktorý v minulosti poskytoval prácu viac ako 500-zamestnancom a zabezpečoval odbyt ošípaných zo širokého okolia. Sme v Zbrojníkoch a tamojší spracovateľ už roky nefunguje.

Pustý areál v minulosti významného mäsokombinátu vystrieda už o niekoľko kilometrov ďalej úplne iný pohľad. Na konci obce Kukučínov (okres Levice) sa nachádza hospodársky dvor tamojšieho družstva. Aj oni patrili k dodávateľom ošípaných pre blízkeho spracovateľa. Jeho krach v prvom desaťročí nového tisícročia síce významne pocítili, ale výroby bravčového mäsa sa nevzdali. Nerezignovali ani na iné oblasti hospodárenia. Aj vďaka tomu areál kukučínovského družstva pulzuje životom. Už na prvý pohľad vidíte organizmus dobre zvládnutých výrobných procesov, ktoré fungujú prirodzene a samostatne.

Niekoľko desiatok zamestnancov a najmä brigádnikov sústredených na hospodárskom dvore odchádza zberať hrozno do vinohradu. Ďalší pracujú na príprave senáži, keď začiatkom septembra kosia už šiestu kosbu. Pred chvíľou odišiel z dvora aj traktor so sejačkou, ktorý doseje časť repkového poľa, ktoré zlikvidoval škodca. O nemalý ruch sa stará aj živočíšna výroba.

Chov ošípaných tvorí 50 prasníc a predseda družstva ho považuje za samozrejmú súčasť podniku. Vo výrobe mlieka vlani dosiahli dva významné mílniky. Prvý spočíva v prekročení 10-tisíc litrovej priemernej úžitkovosti na dojnicu a druhý v dodaní historicky najvyššej dodávky surového kravského mlieka. Dostali sa na úroveň 2,3 milióna litrov mlieka.

Priestory pre chov hovädzieho dobytka majú z veľkej časti zrekonštruované. V minulom a aktuálnom roku prechádza postupnou obnovou posledný neopravovaný objekt. Dokonca aj tie, ktoré boli v nedávnej minulosti prestavané, potrebujú občas opravu, ktorú v čase rekonštrukcie nepredpokladali.

„Aktuálne robíme v jednom objekte novú betónovú podlahu. Ak si ale uvedomíme, že ten priestor vydržal v dobrom stave viac ako 40-rokov, ide naozaj o zaslúženú obnovu,“ hovorí Zoltán Cibula, predseda kukučínovského družstva.

Pokiaľ vlaňajší rok bol z hľadiska živočíšnej výroby v niektorých oblastiach rekordný, pri rastlinnej výrobe boli komodity, ktoré doslova prepadli.

„Najhorší výpadok úrody bol vo vinici. Spôsobil ho jarný mráz, ale svoje stopy na úrode zanechala aj prudká zima v roku 2016,“ hovorí Zoltán Cibula.

Vinohrad je napriek občasným výkyvom neoddeliteľnou súčasťou družstva. Najlepšie to dokazuje, že v aktuálnom roku dosadili v sedemnásťhektárovom vinohrade približne 5-tisíc jedincov, ktoré nahradili vypadnuté korene viniča. Zefektívnili tak výrobu. Postrekovač pri ošetrovaní riadkov nerozlišuje, či je rastlina na svojom mieste, alebo chýba. Ak je „vypadnutých“ priveľa koreňov, platíte za chemickú ochranu niečoho, z čoho už roky nemáte žiadny úžitok.

„Veľmi zle sa mi hovorí o cukrovej repe. Jej úroda vlani dosiahla 68 ton pri cukornatosti 15,6 percenta. Nie je to síce najhoršia úroda, ale bez podpôr by táto plodina skončila na nule,“ prechádza na inú tému Zoltán Cibula.

Spomína pritom na obdobie 20-30 rokov spätne, keď boli vďační za úrody prevyšujúce 40-ton. Už takéto výsledky znamenali ekonomický profit. Región Levíc je pritom od nepamäti predurčený na pestovanie repy. Veď ešte po vojne tu existovala úzkokoľajná železnica, ktorá prepravovala úrodu priamo do cukrovaru v Pohronskom Ruskove. Dnes vozia repu až do Serede. Melasu, alebo rezky z cukrovaru používajú na kŕmenie.

„Tak ako k rezňu patrí uhorka, tak aj do kŕmnej dávky hovädzieho dobytka patrí táto súčasť,“ myslí si predseda družstva.

Racionalizáciu výroby, ktorá zväčša končí pri troch, maximálne štyroch poľných plodinách a živočíšnej výrobe pozostávajúcej napríklad z chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka, považujú tamojší hospodári za neprípustnú.

„Nedá sa jednoznačne povedať, že nebudem robiť tú, alebo onú plodinu. Osevný postup je z agronomického hľadiska nesmierne dôležitý a každé jeho narušenie sa nám časom môže vypomstiť,“ hovorí Zoltán Cibula.

Ten neplánuje jeho zúženie. Skôr sa pri bežných výrobných otázkach čím ďalej viac zaoberá aj obchodníckou činnosťou. V minulom roku dobre odhadol vývoj pri repke a značnú časť úrody predal ešte v zime. V priemere utŕžil takmer štyristo eur za tonu. Tí, čo predávali po zbere sa často museli uspokojiť s cenou nižšou aj o päťdesiat eur na tone.

Tento rok je s úrodami, aj s cenami spokojnejší. Neúroda v okolitých štátoch sa ich tak výrazne nedotkla, ale európske ceny ovplyvnila. Zdá sa, že tento rok bude k poľnohospodárom z Kukučínova priaznivejší, ako ten vlaňajší.