Keď je dobrá úroda, vždy je to dobrá správa. Hovorí pre poľnoinfo.sk predseda Združenia pestovateľov obilnín Peter Marko. Dodáva však hneď niekoľko „ale“.

Trh s obilím bude presýtený a ceny budú možno nižšie, než niektorí poľnohospodári očakávali. Vstupné náklady boli vyššie, ako po iné roky. Najväčší otáznik je však, kde na trhu obilie z tohtoročnej úrody umiestniť.

„Žatva sa ukazuje veľmi dobrá, napriek lokálnym búrkam a silnému vetru a niektorým povaleným porastom. Zima bola mierna, jar studená a vlhká. Stále máme dostatok vlahy v pôde a nižšie teploty. Ak sa nestane nič mimoriadne, nenastanú neočakávané vplyvy počasia alebo razantný nástup hubových chorôb, budeme mať nadpriemernú úrodu obilia v porovnaní s uplynulými rokmi,“ uviedol P. Marko.

Ceny nízke, zákaz dovozu ukrajinského obilia nepomohol

Zisk tento rok znižujú vyššie vstupné náklady, s ktorými sa rátalo už pri zakladaní úrody. Dobrú úrodu budú mať zároveň aj susedia a predovšetkým Ukrajina, z ktorej obilie prúdi na európske trhy bez cla v rámci opatrení pomoci.

„Svetová zásoba pšenice sa ukazuje byť nad štandardom posledných piatich rokov, aj keď veľký producent Ukrajina zaznamenal dvoj- až trojpercentný výpadok úrody kvôli vojne,“ hovorí P. Marko.

Šéf Združenia pestovateľov obilnín zároveň uviedol, že zákaz dovozu ukrajinského obilia na Slovensko a do troch ďalších krajín nemal za následok zvýšenie ceny obilia na domácom trhu.

„Ceny sa držia nízko. Na našu cenotvorbu to zásadný vplyv nemá, pretože dovážame obilie ukrajinského pôvodu cez iné štáty. Odbytištia, kam Slováci tradične exportujú pšenicu, zároveň zaplavila ukrajinská pšenica, cena sa preto na Slovensku nezdvihla,“ myslí si Peter Marko.

Komu obilie predať, hoc za nízku cenu?

„Myslím si, že nastane isté vytriezvenie a poľnohospodárske podniky nemusia vykázať ani kladný hospodársky výsledok napriek vyššie úrode,“ usudzuje P. Marko.

Najťažšia otázka je kam to predať aj za tú nižšiu cenu.

„Či už smerom do západnej Európy alebo voziť po Dunaji do Konstance a potom do ďalších krajín, to je otázka na obchodníkov. Toho tovaru bude tento rok však všade dosť,“ dodáva.

Ako rozdeliť mimoriadnu pomoc od EÚ

Marko si netrúfa predpovedať, ako sa bude rozdeľovať 5,2 milióna eur, ktoré Slovensko dostane od EÚ ako kompenzáciu za ušlé zisky v súvislosti s ukrajinským obilím,

„Neviem, aký kľúč by sa mal zvoliť, aby sme sa priblížili spravodlivému rozdeleniu týchto finančných prostriedkov. Niekto predal pšenicu v minulom roku a odviedol daň, iný si ju nechal na sklade a potom ju predal za nižšiu cenu – on má teraz dostať podporu? Máme uprednostniť tých, čo predali málo pšenice, alebo tých, čo ju predali za nízku cenu, keď to bola možno iba ich nešikovnosť?“ pýta sa P. Marko.

Mlyny sú pripravené na domácu úrodu

V súvislosti s prílivom ukrajinského obilia sa hovorilo o preplnených sladoch. Podľa P. Marka sú skladové kapacity tento rok na Slovensku o 10 až 15 percent plnšie ako po iné roky.

Ako uviedol v tlačovej správe generálny tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Milan Lapšanský, SSM má pripravené skladové kapacity na nákup slovenského obilia, na zabezpečenie sebestačnosti Slovenska v múke bude potrebovať približne rovnaké množstvo potravinárskej pšenice a raže ako v minulom roku. SSM nakupuje okrem pšenice aj raž, ovos či pohánku, ktoré spracujú do výrobkov bežných spotrebiteľských múk, vrátane celozrnných a špeciálnych múk.

Minulý rok mlyny združené v SSM spotrebovali 405-tisíc ton pšenice a 17-tisíc ton raže. Celkovo na múky a múčne zmesi využili približne osem tisíc ton špeciálnych obilnín.

Riešenie ponúka živočíšna výroba

Je nesporné, že integráciou Ukrajiny do Európskej únie sa natrvalo zmení situácia na trhu s obilím. Aktuálny rok je toho predzvesťou. Slovenskí pestovatelia na to budú musieť reagovať, preorientovať sa na iné plodiny či iný druh činnosti, hľadať nové trhy. Peter Marko si však nevie predstaviť nejakú rýchlu transformáciu, ktorá by sa dala realizovať v krátkom období a bez investícií.

Pestovanie obilia sa nedá v krátkom horizonte zameniť sa za zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinice. Ani za slnečnicu či repku – aj tieto komodity Ukrajina produkuje.

„Konzumná špalda, jačmeň, raž, tvrdá pšenica či pestovanie špeciálnych obilnín v ekologickom režime – to všetko má limity určené spotrebou. Pri zelenine sú potrebné investície a bez podpory štátu je to ťažké. Okolité krajiny produkciu zeleniny a zemiakov podporujú oveľa viac, ani oni nespia a vlak nám uchádza,“ vysvetľuje.

Aj obilninárom by však pomohlo to, čo slovenskému poľnohospodárstvu celkovo. Budovať živočíšnu výrobu, výrobné kapacity, spracovávať poľnohospodárske suroviny doma, zvyšovať potravinovú sebestačnosť.

„Slovensko je obilninárska krajina, máme 700 – 800 tisíc ton nadprodukciu, sebestačnosť v obilí je vysoká. No viac, ako 30 rokov neinvestujeme do vertikály. Nemáme živočíšnu výrobu, ktorá by zvýšila domácu spotrebu obilnín,“ uzatvára Peter Marko.