Identifikácia potrieb a SWOT analýza sú dokumenty, ktoré vypracovalo NPPC-VÚEPP v rámci analytických prác na príprave strategického plánu. Identifikácia potrieb obsahuje – pre každý z deviatich (tri ekonomické, tri environmentálne a tri sociálne) špecifických cieľov – vybrané ukazovatele vplyvu a ukazovatele výsledku; a pre jednotlivé stanovené potreby navrhuje konkrétne intervencie. Text je dobrým východiskovým materiálom pre nasledujúce obdobie, v ktorom sa bude pripravovať Strategický plán so širším zapojením zainteresovaných strán. A teraz niekoľko poznámok k dokumentom.

Sústrediť sa na konkrétne potreby slovenského poľnohospodárstva

Vzhľadom na situáciu v slovenskom poľnohospodárstve je potrebné klásť dôraz na produkciu a konkurencieschopnosť všade tam, kde je to možné. Intervencie pri prvých troch ekonomických cieľoch by mali smerovať na výkon, pre ekoschémy, resp. potreby v rámci bioekonomiky je dostatok priestoru v rámci environmentálnych alebo sociálnych cieľov. Ekonomické ciele vyžadujú intervencie v rámci tvorby hrubého fixného kapitálu, riadenia rizika, rozšírenia úverovej kapacity (dotovanie úrokov, odpustenie časti istiny) a nových foriem financovania.

Stanovenie sledovaných ukazovateľov (tie sú vyberané zo spoločného zoznamu pre všetky členské krajiny) by malo reflektovať deklarované potreby – čo štúdia robí. Avšak treba v plnej miere využiť flexibilitu novej SPP a sústrediť sa na konkrétne potreby slovenského poľnohospodárstva. Napríklad uprednostniť ukazovatele zníženia erózie pôdy a zníženia vyplavovania živín pred kvalitou ovzdušia, kde máme v porovnaní s priemerom EÚ veľmi dobré výsledky (v tejto súvislosti by bolo dobré pridať kontext EÚ do SWOT analýzy).

Jedným zo zdrojov štatistických údajov podkladových štúdií k Strategickému plánu je Poľnohospodárska účtovná dátová sieť (FADN), ktorá je taktiež široko využívaná na analytické a hodnotiace účely. FADN analyzuje v každej krajine vzorku podnikov, ktoré reprezentujú významný podiel poľnohospodárskej produkcie. V prípade SR sa vo vzorke nachádzajú veľké poľnohospodárske podniky s vysokými priamymi platbami a relatívne nízkou zamestnanosťou (priemerná veľkosť fariem vo vzorke FADN na Slovensku je 529 ha; priemerná veľkosť fariem EÚ pokrytá prieskumom FADN je 34 ha).

Výroba sa presúva do poľnej rastlinnej výroby

Táto špecifickosť vzorky SR do značnej miery ovplyvňuje vypovedaciu schopnosť vypočítaných ukazovateľov. Napríklad ukazovateľ poľnohospodárskej čistej pridanej hodnoty (FNVA) prepočítaný na ročnú jednotku práce vykazuje v posledných rokoch rastúcu tendenciu a jeho hodnota je vyššia ako priemer štátov EÚ-28. Zanecháva priaznivý dojem, že pridaná hodnota v poľnohospodárstve rastie. Realitou však je, že výroba sa presúva do poľnej rastlinnej výroby, ktorá je nenáročná na prácu a ľudský kapitál. Klesá počet pracovníkov ako aj hrubá pridaná hodnota, ale keďže tá klesá pomalším tempom, výsledkom je „rast“ produktivity práce.

Ďalšou významnou skutočnosťou je, že priame platby tvoria významnú zložku FNVA v prípade Slovenska: 62% (priemer EÚ-28 je 30%). Klesajúca tendencia v počte pracujúcich osôb v poľnohospodárstve je v dokumentoch zdôvodnená ako reakcia na reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby a zvyšujúce sa nároky na rast produktivity práce a efektívnosť. Ak je však reštrukturalizácia ozdravným procesom a je prítomná v slovenskom poľnohospodárstve, mali by tomu nasvedčovať aj relevantné (napríklad výkonnostné) indikátory. Predovšetkým ich dlhodobý výhľad. V prípade slovenského poľnohospodárstva sme však svedkami prepadajúcich sa ukazovateľov (napr. mínusové saldo obchodnej bilancie). Vzhľadom na dynamiku poklesu počtu zamestnancov je lepšie sledovať pridanú hodnotu na hektár pôdy, ktorá jasne deklaruje zaostávanie za krajinami EÚ-28.

Vysoké priame platby zhoršujú pôdne vlastnosti

Potrebný je tiež dôraz na kompatibilitu prijatých opatrení, aby neboli protichodné. Napríklad nemá zmysel na jednej strane nalievať zdroje do opatrení na zvyšovanie objemu uhlíka v pôde (zlepšovanie pôdnych vlastností) a na druhej strane sa usilovať o čo najväčší objem peňazí na priame platby (BISS). To vedie k zhoršovaniu pôdnych vlastností, keďže pri platbách na plochu prenajatej pôdy nie je motivácia starať sa o pôdu (napr. pridávaním organickej hmoty). Pôda nie je v osobnom vlastníctve a nájomca nemusí mať záujem dbať o kvalitu pôdy a objem produkcie pri platbách na plochu je druhoradý.

V rámci prípravy Strategického plánu navrhujeme tiež vyhnúť sa formuláciám, ktoré stavajú poľnohospodárstvo a environmentálne ciele proti sebe (napríklad, že zníženie počtu hydinových fariem priaznivo vplýva na emisie NH3). Navrhujeme používať rétoriku partnerstva, ako zdôrazňuje aj Európska komisia. Poľnohospodári sú súčasťou riešenia a nie súčasťou problému.

Intervencie v rámci SPP je potrebné doplniť vhodnými podpornými intervenciami na národnej úrovni – napríklad v súvislosti s pretrvávajúcou politikou trhu práce (čo by bolo dobré doplniť do SWOT analýzy medzi ohrozenia, resp. slabé stránky). Politika trhu práce v prípade SR slúži skôr na generovanie príjmu (na čo nie je určená) ako na podporu zamestnanosti. Vysoké odvodové zaťaženie – zvlášť krátkodobých/sezónnych pracovných pomerov – je významným ohrozením pre odvetvia náročné na prácu, resp. sezónnu prácu (ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo).

Uvažovanie o Strategickom pláne nemôže byť fixované na získanie platieb

Regulácia nedáva priestor pre inovácie v návrhoch opatrení (z obavy z renacionalizácie). Strategický plán však umožňuje dostatočnú flexibilitu na strane členských krajín prispôsobiť opatrenia svojím potrebám. Komisia označila dôležité oblasti a posunula zodpovednosť na členské štáty.

Podstatné je dbať na to, aby uvažovanie o Strategickom pláne nebolo fixované na získanie platieb (na plochu), resp. zachovanie redistributívneho prístupu SPP, v rámci ktorého bude Strategický plán len zámienkou (s výslednými marginálnymi zmenami vo fungovaní novej SPP) – kedy by označil síce určité oblasti za dôležité, ale následne by sa hľadali zámienky (napr. nedostatok zdrojov), prečo ciele nebudú naplnené.

Je tu obava, či sa členské štáty budú zaoberať týmito spoločensky relevantnými témami, resp. uplatnia systémové nástroje (znalosti, riadenie rizík) na dosiahnutie zmien; alebo len – fixovaní na redistribúciu zdrojov – papierovo (pro forma) naplnia požiadavky. Pri vypracovávaní Strategického plánu koniec koncov nie sú ani tí, ktorí tieto podpory financujú (platcovia dane).

Pri koncipovaní Strategického plánu nemôže ísť o zosúladenie požiadaviek k čo najväčšej spokojnosti poľnohospodárov, ale o výber opatrení, ktoré najviac prispejú k produktívnemu a konkurencieschopnému agropotravinárskemu sektoru. Samozrejme s ohľadom na klímu a životné prostredie.