Už nie prijímanie nových reforiem, ale efektívna realizácia tých, čo v uplynulých mesiacoch schválila Európska komisia, bolo v pondelok (23.9.2024) témou zasadania ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ. Zvlášť v súvislosti so strategickými plánmi spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorých druhý rok realizácie zhodnotil zástupca Maďarska, predsedníckej krajiny v Únii.

„Väčšina platieb na pôdu bola vyplatená, skompletizoval sa systém monitorovania a od tohto roku sa zaviedli zmeny, ktoré uľahčujú modifikácie strategických plánov. Ďalej treba zjednodušovať možnosti ako ich meniť a pristupovať k nim flexibilnejšie,“ uviedol Zsolt Feldman, štátny tajomník maďarského ministerstva poľnohospodárstva na plenárnom zasadaní.

Toto stanovisko podporila väčšina ministrov. Z úst viacerých európskych šéfov agrorezortov tiež zaznelo, že je potrebné sa viac riadiť „sedliackym rozumom“.

Poľnohospodári pocítia zmeny až neskôr

„Iba keď budeme spoločnú poľnohospodársku politiku implementovať úspešne, splníme naše politické ciele. Implementácia aktuálne prebieha podľa plánu, poľnohospodári dostali podpory v legislatívnej lehote. Využívanie podpory vrátane ekoschém funguje dobre,“ uviedol na plenárnom zasadaní európsky agrokomisár Janusz Wojciechowski.

Eurokomisár dodal , že štáty musia viac pracovať na národných úrovniach, aby využili možnosti flexibility strategických plánov, ktoré už boli prijaté, aby poľnohospodári mohli pocítiť zmeny.

O zmenách v administratíve hovoril pred novinármi aj Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

„Zmenili sme systémy, aj z pohľadu zamestnancov, len to bude pomaly nabiehať. Čo sme spravili sa prejaví, procesy sa budú zrýchľovať, ale pocítime to až na budúci rok,“ povedal.

Priznal, že pre Slovensko v súčasnosti predstavuje problém čerpanie podpory pre projekty z Programu rozvoja vidieka, z ktorého ostáva do konca roka vyčerpať 260 miliónov eur. V tejto súvislosti absolvoval včera Takáč bilaterálne rokovania so zástupcami Generálneho riaditeľstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka EK (DG Agri) o tom, ako môže Slovenská republika postupovať, aby prostriedky čerpala efektívnejšie.

„Hovorili sme o viacerých zjednodušeniach ako čerpať prostriedky z druhého piliera projektových výziev, komisia nám v mnohom vyšla v ústrety. Pomôže aj to, že v priebehu dvoch týždňov spustíme mechanizmus päťdesiatpercentných zálohových platieb,“ povedal novinárom.

Väčšina ministrov podporila nemecko-francúzsky návrh, aby sa zvýšila hranica štátnej pomoci de minimis. Komisár Wojciechowski k tomu uviedol, že zmenená hranica by mala začať platiť pre nové návrhy podávané od februára 2025.

Problém sú ukrajinské vajíčka aj čínske mlieko

„V uplynulých mesiacoch sme mohli vidieť stabilnejšie trhy, ale stále platí, že vysoké vstupné náklady poľnohospodárom zhoršujú ich profit,“ uviedol v bloku o situácii v obchode s poľnohospodárskymi komoditami Zsolt Feldman.

V zahraničnom obchode uviedol, že problém predstavujú protidumpingové prieskumy týkajúce sa čínskych komodít, najmä bravčového mäsa a mlieka, a tiež ukrajinské komodity. Z nich sa na septembrovej rade AGRIFISH hovorilo najmä o vajíčkach, o ktorých prednieslo správu Bulharsko.

Kým podľa výsledkov Eurostatu sa import vajíčok z Ukrajiny do EÚ v období od januára do júna 2024 zvýšil oproti predchádzajúcemu roku o 42.7%, v Bulharsku bol tento nárast päťnásobný. Ich cena sa v Bulharsku len od januára do júna znížila z 0,11 eura na vajíčko na 0,06 eura. Nepomohlo ani zavedenie cla.

V dohode EÚ o voľnom obchode s Ukrajinou sú zakotvené zábezpeky, podľa ktorých sa na niektoré komodity opätovne zavedie clo, ak ich dovoz prekročí určité limity. V prípade vajíčok sa to udialo v júli, no cena vajíčok ostala podľa bulharského ministra nízka aj po zavedení cla. Bulharsko preto požiadalo EK, aby prijala ďalšie opatrenia na ochranu svojho trhu.

K strategickému dialógu vydajú ministri stanovisko

Ministri poľnohospodárstva absolvovali v pondelok neformálny obed s profesorom Peterom Strohschneiderom, ktorý ich oboznámil s výsledkami Strategického dialógu. Väčšina z nich tento dokument privítala, zvlášť úmysel posilniť úlohu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Objavili sa však aj obavy, najmä čo sa týka faktu, že financie na podporu ekologickejších postupov by sa mali čerpať z prostriedkov mimo rozpočtu SPP. Nespokojnosť vyjadrovali ministri aj k niektorým častiam o chove zvierat a znižovaní konzumácie mäsa. Zároveň sa obávali, že zavedenie nového režimu môže priniesť viac byrokracie.

„Stanovili sme si cieľ, že sformulujeme pripomienky k Strategickému dialógu a prijmeme ich na októbrovom, najneskôr na novembrovom zasadaní rady AGRIFISH. Verím, že rovnako ako strategický dialóg budú rozhodujúce pre prácu EK pri formulácii vízie pre poľnohospodárstvo, ktoré má predstaviť do sto dní od nástupu do funkcie, ale aj pri legislatívnych zmenách v ďalšom roku,“ uviedol Zsolt Feldman.