Ministri poľnohospodárstva krajín Európskej únie sa po dlhom nočnom rokovaní zhodli na reforme základných pravidiel, podľa ktorých by sa v najbližších siedmich rokoch mali rozdeľovať poľnohospodárske dotácie.

Klöcknerová: Členské štáty ukázali, že im ide o vyššie ekologické štandardy

Nový systém má motivovať farmára k ekologickému hospodáreniu a najmenej pätinu peňazí z hlavného balíka priamych platieb štáty povinne vyhradia na jeho podporu. Oznámila to dnes (21. októbra 2020) ráno nemecká ministerka poľnohospodárstva Julia Klöcknerová, ktorá dohodla s kolegami kompromisnú pozíciu pre ďalšie vyjednávanie s Európskym parlamentom.

Podpory pod hlavičkou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tvoria tradične takmer tretinu celého únijného rozpočtu. Hoci v najbližších rokoch ich podiel na celkovom balíku oproti súčasnému obdobiu klesne, stále pôjde asi o 350 miliárd eur. Členské štáty viedli o podmienkach ich rozdeľovania debaty už od návrhu Európskej komisie z leta 2018 a sporili sa okrem iného o to, či má byť úroveň ekologických záväzkov pre krajiny povinná, či dobrovoľná.

„Dnešná zhoda je míľnikom v európskej poľnohospodárskej politike. Členské štáty ukázali, že im ide o vyššie ekologické štandardy v poľnohospodárstve a zároveň podporili potrebnú flexibilitu, ktorá zaistí konkurencieschopnosť farmárov,“ povedala na rannej tlačovej konferencii nemecká ministerka, ktorej krajina teraz únii predsedá.

Viazané platby minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti

Štáty budú podľa schváleného kompromisu musieť vyhradiť na podporu environmentálnych opatrení 20 percent priamych platieb. Ak začnú poľnohospodári hospodáriť šetrnejšie, budú zároveň môcť dostať peniaze navyše. Kvôli zmierneniu vplyvu nových pravidiel na jednotlivých farmárov bude na začiatku platiť dvojročné zavádzacie obdobie so zvýšenou toleranciou. Členské štáty budú mať aj flexibilitu v tom, aké ekologické opatrenia chcú podporovať.

„Za dôležité považujem, že financovanie takzvaných citlivých komodít zostane minimálne na rovnakej úrovni, ako v súčasnom období, aj keď pôvodne malo byť znížené. Vítam tiež, že zavedenie definície skutočného poľnohospodára bude pre členské krajiny dobrovoľné. To poľnohospodárom uľaví od zbytočnej byrokracie,“ uviedol v tlačovej správe český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman.

Niektoré štáty vrátane Českej republiky požadovali, aby krajiny mohli o podieloch, ktoré na prechod na ekologické poľnohospodárstvo vyhradia, rozhodovať samy. S tým ale konečný kompromis nepočíta.

Tento týždeň rokujú o svojej pozícii k reforme SPP tiež europoslanci. Hlasovať budú o stovkách pozmeňovacích návrhov a konečné stanovisko bude známe až v piatok. Už z prvých utorkových hlasovaní je však zrejmé, že majú dostatočnú podporu spoločné návrhy troch najsilnejších parlamentných skupín. Tie počítajú okrem iného s tým, že by do prechodu ku klimaticky udržateľnému hospodárstvu mali štáty namiesto 20 investovať 30 percent priamych platieb.

České ministerstvo poľnohospodárstva požiadalo Európsku komisiu, aby predložila hodnotenie stratégie „Z farmy na vidličku“. Prahe sa napríklad nepáči budúce plošné znižovanie využívania pesticídov. Zatiaľ čo iné európske štáty spotrebu v posledných rokoch zvýšili, Česko ju už naopak znižovalo.