V pondelok rokovala Hospodárska a sociálna rada SR, tzv. tripartita, k návrhu štátneho rozpočtu. Zamestnávatelia sú nespokojní, opozícia hovorí o predbankrotovom dokumente, no Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyjadruje s budúcoročným návrhom financovania pôdohospodárstva spokojnosť.

S návrhom rozpočtu na budúci rok na pondelkovom rokovaní tripartity s pripomienkami súhlasili Konfederácia odborových zväzov, Združenie miest a obcí Slovenska a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Ostatní prítomní sociálni partneri s návrhom nesúhlasili, a to najmä preto, že nemali dostatok času na jeho prerokovanie a prekonzultovanie.

„Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že je lepšie prijať štátny rozpočet, ako vystaviť Slovensko na budúci rok rozpočtovému provizóriu,“ povedal Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozpočet má byť deficitný, ako vždy od vzniku Slovenskej republiky. Celkovo bude chod štátu stáť o 7,8 miliardy eur viac, ako dokáže svojimi príjmami pokryť.

„Nesúhlasíme so zákonom o štátnom rozpočte, predovšetkým pre nedostatočnú konsolidáciu verejných financií. Pol percenta je nedostatočná konsolidácia, hovoríme to nielen my, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalší odborníci,“ zdôraznil Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Zásadné výhrady majú firmy aj k spôsobu konsolidácie.

„Realizuje sa predovšetkým na príjmovej časti, čiže zaplatia to zamestnávatelia spolu s našimi zamestnancami,“ upozornil Machunka.

Agrosektor

Z hľadiska výdavkovej strany rozpočtu sú spokojní poľnohospodári. Objem finančných prostriedkov vyčlenených na štátnu pomoc dosiahne jednu z najvyšších úrovní v histórii Slovenska. Viac peňazí bolo pre agrosektor rozpočtovaných len v roku 2022, keď poľnohospodári získali napríklad aj mimoriadne odškodnenie za sucho. Do rezortu vtedy smerovalo 102 miliónov eur.

Graf vývoja štátnej pomoci v jednotlivých rokoch v eur

„V roku 2024 sú v rozpočte vyčlenené zdroje na podporu poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva formou štátnej pomoci v objeme 68,5 mil. eur a prostriedky na dotačný systém formou národných podpôr vo výške 7,5 mil. eur,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.

Celkovo výdavky pôdohospodárstva financované najmä z európskych zdrojov dosiahnu v rozpočte 1,23 miliardy eur.

„Návrh rozpočtu je vzhľadom na stav verejných financií dobrá správa pre agropotravinársky sektor. Aj budúci rok tak poľnohospodári môžu počítať so schémami štátnej pomoci ako sú zelená nafta či preplácanie časti poistného. Rovnako je v rozpočte priestor pre notifikáciu schémy pomoci po vzore zelenej nafty aj pre potravinárov,“ informuje prostredníctvom sociálnej siete Facebook Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Komora podotýka, že konsolidačné opatrenia, ktoré sa dotýkajú podnikateľského sektora ovplyvnia aj poľnohospodárov a potravinárov.

„Okrem zvýšených zdravotných odvodov pre zamestnávateľov tu máme aj bankový odvod, ktorý bude mať za následok tlak na zvyšovanie nákladov na financovanie agrosektora. Rovnako už teraz cítime tlak zo strany samosprávy na zvyšovanie daní z nehnuteľností,“ informuje SPPK.

Opozícia

S návrhom štátneho rozpočtu nie je spokojná najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko, ktorá dokument nazýva predbankrotový. Predseda strany Michal Šimečka v reakcii na zverejnený návrh pripomenul, že agentúra Fitch znížila minulý týždeň Slovensku rating.

„Tým v podstate potvrdila to, čo vravíme. Bude to znamenať zvýšené úrokové sadzby a zvýšené náklady na obsluhu nášho dlhu. Je jasné, že týmto návrhom rozpočtu nás vláda pevne nasmerovala na grécku cestu.“

Bývalý riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií a súčasný poslanec za Progresívne Slovensko Štefan Kišš uviedol, že navrhovaný rozpočet neprináša pre Slovensko budúcnosť, skôr ho konzervuje v minulosti, nepomáha zvyšovaniu životnej úrovne, platov, budúcich dôchodkov, ale len prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého.

„Ak bude vláda šetriť len toľko, koľko musí, tak sa dlh zvýši zo súčasných 57 % na 64 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kým dnes na obsluhu dlhu platíme 1,2 miliardy eur, tak v horizonte štyroch rokov kvôli zvyšovaniu zadlžovania a kvôli vysokým úrokovým mieram sa obsluha dlhu zvýši na dvojnásobok, na 2,5 miliardy eur,“ dodal Kišš s tým, že vláda konsolidáciu verejných financií len predstiera.

Rozpočet v číslach

Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové rokovanie tripartity, avizuje, že v budúcom roku plánuje vláda znížiť deficit verejných financií na 5,97 % HDP alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z očakávanej úrovne 6,52 % HDP v tomto roku.

Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur, čo predstavuje 40,7 percenta HDP a výdavky 61,32 miliardy eur, čo je 46,7 percenta HDP.