Kedysi sa pestovala takmer na každom kroku, dnes ide o raritnú plodinu. Koreninovú papriku pestuje čoraz menej pestovateľov. Jej spracovateľ, ktorý sa pred rokmi zaslúžil aj o zápis žitavskej papriky do zoznamu produktov EÚ s chráneným označením pôvodu sa obáva toho, že tento tradičný produkt úplne zanikne.

Pád na 10 ton ročne

„Klesá to naozaj rapídne. Keď sme kúpili areál v Dvoroch nad Žitavou, kde máme aj sušiareň a koreninovú papriku spracúvame na Žitavskú papriku, nasušili sme v prvých rokoch 500 až 600 ton žitavskej papriky. S týmto objemom sme boli veľmi spokojní. Naša sušiareň vie denne nasušiť až 5 ton. Avšak dnes jej kapacitu nevieme naplno využiť. Od roku 1998 klesá produkcia koreninovej papriky a tým došlo k rapídnemu poklesu aj našej produkcie. Vlani sme vysušili asi 35 ton, tento rok len 10 ton. Keď to takto bude pokračovať, dôjde k zániku tohto produktu,“ skonštatoval Ján Kolesár, generálny riaditeľ spoločnosti Mäspoma.

Žitavská paprika získala európsku známku chráneného pôvodu vôbec ako prvý slovenský produkt. K zápisu došlo ešte v roku 2014, teda v čase, keď sa už situácia s dodávkami koreninovej papriky zhoršovala. Odvtedy sa dodávky od pestovateľov ešte viac prepadli.

Nikoho neodmietajú

„Žitavská paprika musí spĺňať viaceré kritériá. Tým najdôležitejším je, že musí byť vypestovaná tu v okolí, na Podunajskej nížine. Dali sme verejný prísľub, že vykúpime každý kilogram koreninovej papriky, a to nielen od veľkopestovateľov, ale aj od záhradkárov a malých pestovateľov. Ceny sú dopredu dohodnuté, my ich plníme a nikoho, kto nám papriku ponúkne, neodmietneme, aj keď ide naozaj o menšie množstvo. Vykúpime ju všetku. Navyše, výkupná cena nám v posledných rokoch aj výrazne narástla,“ dodal spracovateľ.

Napriek tomu sa pestovateľov k pestovaniu koreninovej papriky na Podunajskej nížine nedarí výraznejšie motivovať. Spracovateľ za tým vidí najmä problémy pre vysokú prácnosť.

Zmena legislatívy

„Hlavný problém je, že nemá kto robiť zber tejto papriky. Pestovatelia, keď sa s nimi rozprávam vravia, že nie je problém nakúpiť osivo, nie je problém zasiať, dať prípravky na ochranu aj výživu. To nie je problém, pritom to všetko niečo stojí. Problém je však dozretú papriku pozbierať. Na to neexistuje žiadny kombajn, žiadna technológia, musí sa to robiť ručne. Lenže ľudí, ktorí sú ochotní robiť tento ručný zber, jednoducho nemáme, je ich málo a ďalší neprichádzajú,“ vysvetlil Kolesár.

Problém s nedostatkom pracovných síl, najmä počas sezónnych prác, pociťuje celý sektor špeciálnej rastlinnej výroby. Hoci nastali v podmienkach od tohto roka isté zmeny a daňovo-odvodové úľavy, do sadov, viníc a na zeleninové polia sa brigádnici stále vo veľkom nehrnú.

„Bol to len veľmi slabý posun. Ľudí treba viac motivovať, napríklad aj tak, že by mohli na brigády chodiť nezamestnaní, ktorí poberajú dávky, a tie by im zostali aj popri brigáde na poli s koreninovou paprikou. Štát im tie dávky aj tak dáva, keď sú nezamestnaní, a keby prišli brigádovať, ešte by na nich zarobil, lebo nejaké odvody zo mzdy platia. Lenže takýto návrh, keď aj v minulosti v parlamente bol, tak neprešiel,“ dodal generálny riaditeľ Mäspomy.

Spotrebitelia hľadajú domáceho potravinára

Ak sa situácia v blízkej dobe nezmení, možno očakávať ďalší pokles produkcie Žitavskej papriky. Okrem veľkých pestovateľov na úrovni poľnohospodárskych subjektov, chýbajú Mäspome aj drobní roľníci, ktorí napríklad do areálu v Dvoroch nad Žitavou dovezú papriku na prívesnom vozíku. V minulosti produkovali obyvatelia južného Slovenska značné množstvá produkcie ovocia a zeleniny, ktorá dnes chýba.

„Je to obrovská škoda. Myslím si a badať to aj na správaní ľudí, že myslenie spotrebiteľov sa konečne začína meniť pozitívne smerom k domácim potravinárom. Začínajú v prvom rade vyhľadávať čerstvosť, hľadajú slovenského spracovateľa, pretože mu dôverujú a zisťujú, že to, čo je vyrobené na Slovensku, má kvalitu,“ dodal Ján Kolesár.