Komodity, ktoré sa pridávajú do kŕmnych zmesí sú teraz drahé. Poľnohospodárske družstvo podielnikov v Kežmarku, aby nemuselo kupovať olejniny, už piaty rok pestuje lupinu úzkolistú. Dokážu tak nahradiť repkový šrot a hlavne sóju. Krátke vegetačné obdobie predurčuje túto strukovinu na pestovanie v podhorských podmienkach. Rovnako dobre sa jej darí aj na chudobných pôdach, ktorej dodá potrebné živiny.

Lupina úzkolistá vyniká zaujímavým výnosom a je vynikajúcou predplodinou. Rastlina je známa aj ako vlčí bôb. PDP Kežmarok pestuje lupinu na ploche sto hektárov, aj keď začínali s piatimi. Aj tento rok je už v zemi.

“Pozbieranú úrodu pridávame do kŕmnych zmesí pre dobytok. Lupina má síce nižšiu výnosnosť, no aj napriek tomu je jej pestovanie pre nás rentabilné. Šetríme na krmive. Celá produkcia lupiny ostáva pre potreby družstva. Kupujeme len to, čo musíme. Napríklad minerálne prísady. Čo sa týka krmiva pre hovädzí dobytok, chceme byť sebestační,” vysvetľuje Vladimír Baran, predseda PDP Kežmarok.

Lupina svojimi nutričnými vlastnosťami vraj prekonáva hrach poľný a preto je zaujímavá hlavne pre živočíšnu výrobu. Výborná je aj ako predplodina pre obilniny.

Krátke vegetačné obdobie

V podhorských podmienkach vďačná, lupina úzkolistá, dokáže milo prekvapiť a vynaloženú energiu pestovateľovi vrátiť.

“Na rozdiel od sóje, ktorá by u nás nedozrela, lupina znesie aj krátkodobé jarné mínusové mrazy do päť stupňov. Dokážeme ju vypestovať aj v podhorských podmienkach,” vysvetľuje chovateľ.

Upozorňuje, že aj pestovanie má svoje úskalia. Jeden rok sa “popálili” a nevymlátili skoro nič. Dnes už majú viac skúseností a úrody od 2,5 do 3 tony z hektára. Lupinu vysievajú v druhej polovici apríla, teda aj o mesiac neskôr, ako napríklad jačmeň jarný. Ďalšou výhodou je, že rýchlejšie uvoľní pôdu, keďže jej stačí krátke vegetačné obdobie.

“Vyrastie zhruba za tri a pol mesiaca, čo ju predurčuje na pestovanie v podhorských podmienkach. Keďže lupina nie je vysoká, najdôležitejšie je vyhrať boj s konkurenčnými burinami, ako sú hluchavka, pichliač či konopnica napuchnutá,” upozorňuje Tomáš Rataj, agronóm PDP Kežmarok.

Prírodné dusíkaté hnojivo

Lupine sa darí aj na chudobných pôdach s nízkym obsahom živín. Viaže na seba vzdušný dusík, to znamená, že nevyžaduje hnojenie dusíkatými hnojivami. Je hlboko koreniaca rastlina, ktorá si dokáže osvojiť živiny aj z väčšej hĺbky.

“Na hektári pôdy po lupine ostane vo forme pozberových zvyškov približne 100 kilogramov dusíka, 20 kilogramov fosforu a 70 kilogramov draslíka. Ide o veľkú pomoc, obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú priemyselné hnojivá neúmerne drahé,” uzatvára agronóm.