Ako jeden muž stáli plece pri pleci Juraj Mačaj, najväčší slovenský producent zeleniny, Peter Repiský, prvovýrobca kravského mlieka, Peter Schultz, predseda z mojmírovského družstva, ktoré okrem iného poznajú aj milovníci kvalitného vína, Róbert Kovács, významný pestovateľ cukrovej repy, Oliver Šiatkovský z Maduníc, ktorý pestuje napríklad cibuľu alebo jahody, Marek Šimunek s rozsiahlymi výmerami ovocných sadov v okolí Nových Zámkov alebo Miroslav Štefček z Liptova, ktorý udržiava zamestnanosť aj cez bohatú pridruženú výrobu podniku, ktorý vedie.

Ide o vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktoré v piatok rokovalo na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva v Bratislave. Počas prestávky pred novinárov predstúpili spoločne a ich názory tlmočil najmä predseda organizácie Emil Macho. Boli rozhorčení z krokov ministerstva.

Pritom práve muži, ktorí stáli za chrbtom ich predsedu zabezpečujú tú pestrejšiu tvár slovenského poľnohospodárstva. Vytvárajú pridanú hodnotu na vidieku, zamestnávajú ľudí a najmä robia to, čo sa od nich očakáva. Vyrábajú potraviny.

SPPK: My chceme vyrábať!

„Poľnohospodári si už roky chodia pýtať na ministerstvo prácu navyše. My chceme vyrábať! Chceme mať živočíšnu výrobu, špeciálnu rastlinnú výrobu a potravinári chcú spracovávať jej produkty,“ hovorí Emil Macho.

Ten poukazuje na to, že vedenie ministerstva neprináša konkrétne riešenia, ale dokonca ohrozuje existenciu stabilizovaných hospodárov na pôde. Okrem v minulom týždni otvorenej témy dodatkov k nájomným zmluvám, ktoré rozosiela Slovenský pozemkový fond, poľnohospodárov rozhorčila nižšia podpora poľnohospodárstva v tomto roku, ako aj neúčasť najvyšších predstaviteľov rezortu na Rade ministrov, o čom prvé informovalo poľnoinfo.sk.

„Som tu preto, lebo sme asi jedinou krajinou v rámci Európskej únie, ktorá svojim podnikateľom v tomto roku sťažuje podmienky v podobe zvýšenia nákladovosti cez zvýšené nájomné. Ostatné štáty vyčleňujú prostriedky, ako pomôcť udržať zamestnanosť. Bolo by veľmi zlé, ak by sme aj to posledné, čo robí česť nášmu poľnohospodárstvu, zdegradovali. Ak sa to stane, cesta späť je na niekoľko rokov zarúbaná a my budeme opäť môcť len konštatovať, že počty kamiónov so zahraničnými potravinami na našich cestách rastú,“ uviedol po tlačovom brífingu Peter Repiský z Poľnohospodárskeho družstva Kozárovce.

To na výmere 1050 hektárov poľnohospodárskej pôdy chová približne 800 kusov hovädzieho dobytka a poskytuje stabilnú prácu 33 zamestnancom.

Nájomné, nájomné, nájomné

Zásadný problém na ktorý poľnohospodári v piatok opätovne poukázali je, že Slovenský pozemkový fond pod hrozbou vypovedania nájomných zmlúv žiada poľnohospodárov, aby podpísali nové dodatky už existujúcich zmlúv. Tým by pritom akceptovali výpočet nájomného nie podľa bonity pôdy, ale podľa takzvanej obvyklej výšky nájomného.

Situácia sa od minulého týždňa, keď na problém upozornila SPPK, zmenila len pramálo. Ministerstvo argumentuje, že musí zrovnoprávniť podmienky a zvýšené náklady, ktorými zaťaží poľnohospodárov, spolu so spornou spätnou účinnosťou dodatkov, nepripúšťa. Agrorezort uvádza, že do chlebového odvetvia napumpuje finančné zdroje, ktoré pomôžu roľníkom vykryť zvýšené nájomné.

„A preto môžem vyhlásiť, že náš rezort má v tejto chvíli k dispozícii na pomoc poľnohospodárom 110 miliónov eur,“ povedal pred týždňom Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva.

S týmto názorom nesúhlasí predseda najväčšej samosprávnej  organizácie roľníkov a hovorí, že poľnohospodári nedostanú žiadne prostriedky navyše, ale oproti minulému roku dokonca o 80 miliónov eur menej. Zvýšené nájomné by podľa Macha, odčerpalo, v tomto roku, z prvovýroby ďalších desať miliónov eur.

Ministerstvo dnes v reakcii na tlačový brífing najväčšej poľnohospodárskej organizácie v krajine uviedlo, že „vydanie dodatkov k nájomným zmluvám na poľnohospodársku pôdu bolo v súlade s tým, čo nám ukladá Európska komisia.“

Toto tvrdenie spochybňuje agrokomora a na základe infozákona si vyžiadali dokument, ktorý to požaduje.

SPPK v štvrtok vydala výzvu, ktorá má zabrániť týmto zmenám a zapojiť sa do nej môžu aj samotní poľnohospodári.

„Podpisom listu z dielne SPPK vyjadrujú svoj zásadný nesúhlas so zavedením obvyklej výšky nájomného a so zmenou nájomného v priebehu agronomického roka so spätným pôsobením k 1. januáru,“ informuje Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

List od štvrtka, keď bol zverejnený, do piatkového večera, podpísalo 170 štatutárov poľnohospodárskych podnikov. Cieľom je podľa Holéciovej vyzbierať čo najviac podpisov a následne ich pripojiť k verejnej výzve politikom s cieľom nastoliť odbornú diskusiu k tejto téme a zmeniť rozhodnutie SPF o uplatňovaní obvyklej výšky nájmu.

Ak bude rezort funkčný, bude aj krásny

Poľnohospodárov rozrušilo aj to, že minister si neplní svoje povinnosti a namiesto toho, aby rokoval v Bruseli so svojimi partnermi na európskej úrovni, vykonáva bežnú agendu v Bratislave.

„Ministerstvo pôdohospodárstva je hospodársky rezort. Potrebujeme počuť zo strany ministra názory, aby bol tento rezort funkčný. A keď bude funkčný, bude aj krásny. Okrem toho si myslím, že pán minister sníva sen, ktorý prežili už naši dedovia. A nemali sa tí dedovia v tom sektore až tak veľmi dobre,“ hovorí Miroslav Maxon, bývalý minister financií, ktorý v predstavenstve zastupuje Poľnohospodárske družstvo Inovec Trenčianske Stankovce.

Ten ďalej poukazuje na to, že rokovania na úrovni Rady ministrov sa uskutočňujú kvôli tomu, aby sa dosiahol všeobecný konsenzus.

„To znamená, že tá diskusia je mimoriadne dôležitá a s každým názorom, ktorý tam kompetentný zástupca tlmočí, sa príslušné orgány zaoberajú,“ hovorí po brífingu Miroslav Maxon.

MPRV: Rada ministrov nepriniesla žiadne zásadné hlasovanie ani rozhodnutia

Reakcia ministerstva na neúčasť na vrcholovom podujatí agroministrov Európskej únie je ale iná.

„Rada ministrov v Bruseli (20.7.2020) v tomto ohľade nepriniesla žiadne zásadné hlasovanie ani rozhodnutia, ktoré by nejakým spôsobom menili existujúci stav. Pán minister bol napriek svojej neúčasti plnohodnotne informovaný a zapojený do procesu prípravy prezentovaných stanovísk SR,“ informuje tlačový odbor agroministerstva.

Podľa písomného vyjadrenia z Dobrovičovej je na koniec augusta naplánované neformálne zasadnutie ministrov v nemeckom Koblenzi a septembrové zasadnutie ministrov v Bruseli. Na oboch by sa šéf slovenského agrorezortu mal, podľa odpovedí tlačového odboru, zúčastniť.

Zástupcovia poľnohospodárov hovoria, že ich čaká horúca jeseň a budú pozorne sledovať všetky kroky rezortného šéfa. Požadujú riešenie skutočných problémov domáceho agropotravinárskeho sektora.

„Myšlienky o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti krajiny musia už konečne vystriedať konkrétne návrhy, ktoré konečne zvýšia konkurencieschopnosť domácich poľnohospodárov a potravinárov na jednotnom európskom trhu,“ hovorí Emil Macho.

Ak sa tak podľa neho nestane, situácia v regiónoch vrie a môže vyústiť do veľkých protestných podujatí. SPPK pritom združuje poľnohospodárov, ktorí obhospodarujú dve tretiny poľnohospodárskej pôdy.

„My sa absolútne nehanbíme za to, aké farmy obhospodarujeme, čo robíme, koho zastupujeme. Sme jediná jasná, čitateľná organizácia poľnohospodárov, ktorá je na Slovensku a je na mieste tieto veci pomenovať raz a navždy správnym menom,“ povedal Emil Macho.