Problémy v slabej sebestačnosti Slovenska v produkcii zemiakov sa podľa pestovateľov naplno prejavili v tomto roku. Pre nedostatok zemiakov v krajinách, z ktorých ich bežne dovážame, sa ich cena vyšplhala na historické maximá. Keďže starých zemiakov bolo pre vlaňajšie sucho málo, ceny nových, zahraničných zemiakov, pocítili spotrebitelia na pultoch naplno. Boli aj o 60 centov drahšie ako vlani.

„Produkčné krajiny ako Belgicko, Holandsko alebo Francúzsko, pestujú obrovské hektáre zemiakov bez závlah. To, že sme bežne dovážali staré zemiaky z predošlej sezóny do konca júna alebo do polovice júla zo západu, to sa už nemusí opakovať tak často. Preto je dôležité si doma vybudovať produkčnú schopnosť. Nemôžeme sa spoliehať na to, že dovezieme, pretože to už nemusí byť pravda,“ uviedol pestovateľ Juraj Mačaj.

V súčasnosti zemiaky pestujeme na ploche asi 7500 hektárov. Ak by sme chceli dosiahnuť úplnú sebestačnosť, výmery by museli dosiahnuť asi 12 tisíc hektárov.

„Je to skutočne na zamyslenie. Taká malá krajina ako sme my, aby sme nevedeli rozšíriť pestovateľské výmery na 12-tisíc hektárov zemiakov? Nad tým sa treba zamyslieť a treba začať realizovať kroky, aby sme trend v tejto základnej komodite začali otáčať,“ vyjadril sa predseda SPPK Emil Macho.

Na zvýšenie pestovateľských plôch zemiakov treba viacero opatrení, a to najmä systémových.

Závlahy

„Zemiakarstvo sa musí podchytiť systémovo. Musíme začať v prvom rade od pestovateľov a od toho, čo potrebujú. Ide v prvom rade o závlahy. Výzva na ne vyšla po troch-štyroch rokoch, odkladala sa. Chvalabohu, že ju už dnes máme, ale je to neskôr, ako sme čakali. Poľnohospodári strácajú záujem a mnohí, ktorí ťahali rezort, dnes sú skeptickejší. Preto je potrebný systém. Potrebujeme signál, že je záujem o našu produkciu. Musíme začať spomínanými závlahami, následne skladmi, technikou a do sektora musí prísť motivácia formou odbytových organizácií. Potrebujeme sa spájať, pretože tu nie je priestor na to, aby sme si na malom Slovensku zbytočne konkurovali. Naším najväčším konkurentom je dovoz zo zahraničia. Mali by sme sa spájať a podpora by mala ísť formou odbytových organizácií,“ dodal Mačaj.

Ministerstvo pôdohospodárstva avizuje vyššie podpory pre zemiakarov, ako aj ďalších pestovateľov špeciálnych plodín, formou zelenej nafty.

„Touto štátnou pomocou chceme podporiť a stabilizovať kľúčové komodity pre Slovenskú republiku. Očakávame zvýšenie dostupnosti kvalitných slovenských potravín, ako aj zemiakov, pre našich slovenských spotrebiteľov,“ vyjadril sa rezort v písomnom stanovisku.

Postupne by sa mali riešiť aj závlahy, na ktoré pestovatelia čakajú roky. Vyhlásená bola v roku 2016, následne ju ale zrušili. Poľnohospodári  sa jej dočkali vlani na jeseň, na peniaze ale čakajú doteraz.

„Aj my zemiakari sme utrpeli suchom. Pritom všetci máme závlahové systémy, ale musíme ich rozširovať, modernizovať, používať viac ekonomicky a na to všetko by sme potrebovali peniaze,“ hovorí pestovateľ Zdeněk Černay.

„Výzva na závlahy je podaná a momentálne pokračujeme v procese implementácie. Poľnohospodári musia chvíľu vydržať, kým skontrolujeme projekty a peniaze dostanú. Vrátane zemiakarov, ale aj ostatných pestovateľov zeleniny a ovocia v južných lokalitách Slovenska, kde závlahy naozaj potrebujeme. Ale upozorňujeme pri dnešnej klimatickej zmene na to, že aj závlahy je potrebné používať šetrne, nemôžeme zavlažovať celé plochy, ale kvapkové závlahy a efektívne využívanie vody je to, čo je prioritné v rámci tejto výzvy,“ reagovala ministerka Gabriela Matečná.

Sklady

Ďalšou z požiadaviek pestovateľov je aj podpora budovania skladov na Slovensku.

„Aby sme zabezpečili sebestačnosť Slovenska v čerstvých zemiakoch, potrebujeme skladovú kapacitu vo výške 60-tisíc ton. Náklady na výstavbu skladových priestorov by dosiahli 24-miliónov eur. Ak by sme sa rozprávali o hranolkách alebo čipsoch, ktoré sa u nás nevyrábajú, ale dovážajú, tak by sme potrebovali dodatočnú skladovú kapacitu na asi 70-tisíc ton, čo by bolo možno ďalších 30-miliónov. Ale súčasne by sme potrebovali aj spracovanie. To sú práve tie kroky – bez spracovania pestovanie nebude a bez pestovania nebude spracovanie. Takže treba to riešiť systematicky,“ uviedol Juraj Mačaj.

Ministerstvo poukazuje na to, že na budovanie skladov mohli poľnohospodári čerpať prostriedky aj v rámci minuloročnej výzvy na podporu spolupráce v potravinársko-dodávateľskom reťazci. Alokovaných v nej bolo 50 miliónov eur.

„Na tento rok sa z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 pripravuje výzva na investičné projekty skladovacích kapacít pre pestovateľov ovocia a zeleniny na Slovensku s cieľom zlepšenia celoročných odbytových možností svojej produkcie do maloobchodných sietí na Slovensku,“ vyjadril sa rezort.

Poľnohospodári očakávajú výzvu v najbližších týždňoch.

Sebestačnosť

Samotní pestovatelia vítajú aj prostriedky zo zelenej nafty, podľa nich je potrebných ale viacej krokov.

„Nafta je len malý zlomok. Sme radi, že takýto systémový prvok tu je, ale pre nás v rámci tej skladačky podpôr je to len malá časť. My by sme sa potrebovali dostať vo viazaných platbách vyššie, potrebovali by sme naštartovať integrovanú produkciu a potrebujeme dostať zemiaky do odbytových organizácií ako podporovanú plodinu,“ dodal Mačaj.

Podľa neho by sa pri zmene podpôr a vytvorení lepších podmienok pre zemiakarov dostala slovenská produkcia na stopercentnú sebestačnosť asi do siedmych rokov.