„Poľnohospodárstvo je ekonomicky veľmi ťažko skúšané odvetvie“ – konštatuje Milan Semančík z Roľníckej spoločnosti Kyjov v okrese Stará Ľubovňa. Najdlhšie pôsobiaci člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorý stál desať rokov na jej čele, dodáva, že hlavnou úlohou komory, ktorú sa doteraz nepodarilo splniť, je rovnosť podmienok na podnikanie.

„Doteraz sa nám  nepodarilo dosiahnuť rovnosť podmienok, aby sme mohli konkurenčne obstáť pri voľnom pohybe tovaru a služieb. Je to úloha, ktorú máme stále pred sebou,“ priznáva predstaviteľ SPPK.

Veľké rozdiely v podpore  

Milan Semančík vidí viacero dôvodov, prečo sa to nepodarilo a dodáva, že ak chce slovenské poľnohospodárstvo udržať krok s konkurenciou, potrebuje aspoň také podmienky ako v iných krajinách.

„Naďalej pretrvávajú veľké rozdiely vo výške podpory na európskej a aj na národnej úrovni medzi poľnohospodármi a potravinármi starých a nových členských krajín EÚ. Staré krajiny potrebovali rozšíriť svoje trhy, čo sa im plne podarilo aj „vďaka“ nastaveniu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a v takejto polohe by nás najradšej videli aj v novej SPP pre budúce obdobie, teda pre roky 2023-2027.“

Upozorňuje, že súčasné financovanie sektora je poddimenzované:

„Ak chceme oživiť chátrajúcu živočíšnu výrobu, naštartovať špecializovanú rastlinnú výrobu, teda odvetvia, ktoré sú rozhodujúce pri zamestnávaní ľudí na vidieku, potrebujeme zvýšiť financovanie zo strany EÚ a štátu. To je alfa a omega prežitia slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, oživenia vidieka a zvýšenia sebestačnosti v základných komoditách.“

Bývalý dlhoročný predseda SPPK zdôrazňuje, že rezort potrebuje porovnateľné podmienky aj v iných oblastiach, ako je legislatíva, prípadne odvodová politika. Po príklad netreba chodiť ďaleko, stačí k našim severným susedom.

„Len veľmi ťažko môžeme konkurovať napríklad kolegom z Poľska, pokiaľ oni budú platiť za zamestnanca odvody zo mzdy približne 350 eur za rok a my rovnakú sumu – 350 eur, ale mesačne. To si ozaj nevyžaduje ďalší komentár,“ opisuje situáciu Milan Semančík.

foto autorka – Milan Semančík

Návrat k domácim produktom

Ďalšou aktuálnou a veľmi dôležitou úlohou, ktorá stojí pred poľnohospodármi, je zvýšenie odbytu domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu.

„Stále platí to staré známe, že slovenské potraviny môže zachrániť v prvom rade slovenský spotrebiteľ. Musíme s ním viac pracovať a vysvetľovať mu, že kúpa a spotreba našich potravín má viacero významov. Ak budú spotrebitelia siahať po našej produkcii, pomáhajú tým vo väčšom rozsahu otvárať dvere pre našu výrobu a spracovanie produktov,“ zdôrazňuje Milan Semančík a dodáva, že veľmi dôležitý je aj multiplikačný efekt – vytváranie nových pracovných príležitostí na slovenskom vidieku.

Poľnohospodár z východu pripomína, že odvetvie potrebuje v očiach slovenskej verejnosti zatraktívniť. Zmeniť treba postavenie poľnohospodára.

„Tu ťaháme za kratší koniec oproti našim kolegom v susedných krajinách, kde má poľnohospodár významné a stabilné miesto v spoločnosti. Nikto nespochybňuje jeho prínos pre spoločnosť, či už ide o výrobu a spracovanie potravín, alebo v neposlednom rade aj pri krajinotvorbe.“

Cielené zameranie SPP

Člen SPPK za najväčšiu výzvu na najbližšie obdobie jednoznačne považuje prípravu nového programového obdobia:

„Momentálne je potrebné, aby sme sa venovali príprave a lepšiemu nastaveniu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre obdobie rokov 2023-2027. Nová politika musí byť cielenejšie zameraná na prioritné sektory a to na živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú výrobu, teda sektory s vyššou pridanou hodnotou. Pokiaľ sa nám toto podarí, tak pevne verím, že rezort sa stane atraktívnejší pre mladých ľudí, ktorí nám v agrofirmách chýbajú.“