Nielen kapor je rybou ktorá putovala tento rok na vianočný tanier. V posledných dvoch desaťročiach sa vianočný jedálniček rozšíril. Nielen o obľúbené filé, ale najmä o rôzne druhy sladkovodných rýb, a dokonca aj o nepravého lososa – čo je vlastne náš slovenský pstruh.

Pstruhy vo všeobecnosti patria popri kaproch k najčastejším sladkovodným rybám na našich tanieroch. V predvianočnom čase časť produkcie na slovenský trh dodali aj Lesy SR, štátny podnik. Úspešne prevádzkujú vôbec najstaršiu liaheň pstruhov a celú technológiu chovu na Slovensku. Nachádza sa neďaleko Trnavy.

Stredisko chovu rýb Parina, ktorú nájdeme neďaleko Horných Orešian, je zložené z 18 rybníkov. Chovajú tam pstruha potočného a pstruha dúhového. Ako nám povedal vedúci Strediska chovu rýb štátneho podniku Lesy SR – stredisko Chov rýb Parina Rastislav Plavý, je to najstaršia prevádzka dorábania rýb na Slovensku.

História siaha až do roku 1879 a je spojená s menom grófa Mórica Pálffiho, ktorý dal na horskej bystrine Parná vybudovať sústavy rybníkov pre chov lososovitých rýb. Hydrologicky patrí celé toto územie do Povodia Váhu a v súčasnej dobe zabezpečuje spomínaný závod chov rýb od ikier až po generačné ryby.

„Osádka pstruha dúhového je od 7 do 12 ton. Sú to malé ikry ružovkasto-oranžovej farby. Keď sa odchováva plôdik, dáva sa na žľaby, cez ktoré preteká voda. Tam sa drží 5-6 mesiacov. Po dosiahnutí 8-10 centimetrov dĺžky sa dostáva do rybníka. Voda pochádza z prameňov. Malé Karpaty majú rôzne rezervoáre podzemných vôd. Je to pozitívom aj pre jej relatívne nízku teplotu najmä v letných mesiacoch,“ hovorí R. Plavý.

Výroba pstruha je obmedzená vodou, najmä posledné suché roky spôsobujú chovateľov značné problémy. Ide o množstvo ale aj o cirkuláciu vody. Hraničná teplota pre pstruha dúhového je 23°C. V letných mesiacoch je problém udržať nižšiu teplotu, a tak všetko ide na úkor spotreby elektrickej energie.

„Táto technológia je už trošku zastaraná. Inde sa využíva najmä klietkový chov, betónové sádky, ale aj otvorené priestranstvá. Lesy SR majú takéto stredisko v neďalekých Smoleniciach. Z tohto strediska ryby putujú po celom Slovensku v rámci štátneho podniku Lesy SR, zarybňujú sa potoky, priehrady a nádrže. Tým a zvyšuje biodiverzita, ale Lesy SR organizujú aj športový rybolov,“ hovorí R. Plavý.

Tamojšie rybníky sú z kameňa a aj dno je kamenné, pstruh v štádiu ročka putuje do ďalšieho rybníka, kde sa rozdelí podľa veľkosti. Až ten, ktorý dorastie na požadovanú veľkosť, putuje aj do predaja. Pstruh má tú výhodu, že sa konzumuje celoročne, tak tak je oň záujem nielen na konci roka.