Agrárna časť vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovaná akademickou obcou, obsahuje presné definície sociálno-ekonomických prínosov poľnohospodárstva, určenie jeho miesta vo vidieckom priestore a základné teoretické východiská pre zabezpečenie ďalšieho rozvoja tohto odvetvia. Na utorňajšej (27.4.) konferencii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) v Bratislave to povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.

Veda i prax sa podľa Semančíka zhodujú v tom, že trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva predstavuje jeden z kľúčových prvkov rozvoja vidieckej ekonomiky nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ a kdekoľvek inde.

„Za prínos zvoleného postupu považujeme najmä skutočnosť, že dobrá vízia a stratégia zabezpečí kontinuitu plnenia rozvojových úloh v strednodobom i dlhodobejšom časovom horizonte,“ uviedol predseda SPPK.

„Keďže agropotravinársky komplex poznačila finančná a hospodárska kríza viac ako sa pôvodne očakávalo, prekonávanie jej dôsledkov si vyžaduje cieľavedomé prístupy a opatrenia koncepčného charakteru. Zámer spracovať dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja je v súčasnosti o to dôležitejší, že názory na smerovanie nášho odvetvia sa menili podľa toho, aký minister sa postavil na čelo rezortu pôdohospodárstva. Zabezpečenie plného využitia agrárneho produkčného potenciálu Slovenska považujeme za zásadné“.

„Aby však vízia a stratégia do dôsledkov naplnila očakávania poľnohospodárov, na to by mala obsahovať nielen všeobecné rámcové, ale aj konkrétnejšie základné definovanie stavu a pozícií, aké by malo minimálne v európskom kontexte zaujať slovenské poľnohospodárstvo,“ povedal.

Z predloženého materiálu to podľa neho však nie je zrejmé a pravdepodobne preto neobsahuje ani ujasnenú stratégiu krokov a opatrení, ktoré bude v záujme naplnenia strategických cieľov potrebné presadzovať na národnej i európskej úrovni.

„Vízia a stratégia na jednej strane správne upozorňuje na nevyhnutnosť vyrovnania podpornej politiky v celej EÚ, no na strane druhej neobsahuje žiadne alternatívy pre prípad, že sa ho nepodarí dosiahnuť, alebo sa presadí väčšia národná angažovanosť členských štátov v rámci ďalších reforiem agrárnej politiky“.

Podľa predsedu SPPK nestačí v dokumente, ktorý by mal nadobudnúť charakter štátnej doktríny, len upozorniť na potrebu spracovania ucelenej národnej pozície Slovenska k budúcnosti spoločnej agrárnej politiky EÚ, ale sa žiada aj navrhnúť základné rysy, ktoré by mala obsahovať. Ujasnené by malo byť tiež ďalšie smerovanie odbornej prípravy a vzdelávania, ciele a základné opatrenia podpornej politiky, vymedzenie pozície k problematike biotechnológií a možnosti zvýšenej podpory predaja kvalitného domáceho tovaru.

„Viac strategický ako vizionársky charakter má naša téza o dôslednej harmonizácii národnej a európskej legislatívy všade tam, kde naše normy prevyšujú požiadavky EÚ, čím zvyšujú náklady tuzemských podnikateľov,“ uzavrel Semančík.

TASR o tom dnes informoval tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.