Koncom minulého roka sa na Slovensku dostal do praxe projekt Delikatesa z lesa. Ten priniesol divinové mäso zo slovenských lesov na pulty obchodných reťazcov. Išlo o projekt, ktorého cieľom bolo spojiť slovenských poľovníkov, lesníkov, spracovateľov mäsa aj obchodníkov. Z posledných menovaných sa do projektu zapojili dva obchodné reťazce.

„Môžeme potvrdiť, že čo sa týka záujmu zákazníkov, zaznamenali sme výrazný dopyt a vypredalo sa všetko divinové mäso, ktoré bolo na pultoch dvoch obchodných reťazcov ponúknuté,“ uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Cena nebola problémom

Už pri spúšťaní projektu sa jeho organizátori netajili tým, že Delikatesa z lesa nebude v cenovej relácii dovážaných kureniec, po ktorých radi siahajú spotrebitelia práve pre nízku cenu. Slovenská divina sa na pulty dostala vo vyšších cenách, na aké sú spotrebitelia pri kúpe mäsa zvyknutí. Napriek tomu si zákazníka našla. Problém nastal niekde inde.

„Ukázalo sa, že dopyt po takomto kvalitnom divinovom mäse na Slovensku je. Na druhej strane treba neúspešne hodnotiť to, že sa nám nedarí na Slovensku zabezpečiť dostatok takéhoto mäsa. Aby tieto akcie mohli byť buď väčšie alebo aby sa mohli zapojiť všetci obchodníci, ktorí o to majú záujem,“ uviedol Krajčovič.

Chýbajúce dodávky

Aj pri tomto projekte sa potvrdilo, že záujem spotrebiteľov nedokázali slovenskí dodávatelia naplniť. Práve tento fakt často vedie k problémom s predajom, pre ktoré následne reťazce hľadajú dodávky potravín za hranicami.

„Problémy s dodávkami zveriny súvisia so súčasnou pandemickou situáciou. Obchodné reťazce vyžadujú v rovnakom čase pomerne veľké množstvá rovnakého sortimentu mäsa. Tým, že sa zver môže loviť pre pandemické opatrenia len obmedzene, je náročné zabezpečiť dostatočné množstvo zveriny a jej logistiku do obchodných reťazcov,“ uviedol v reakcii na situáciu Matej Michalec z tlačového oddelenia Ministerstva pôdohospodárstva.

Napriek tomu rezort hodnotí projekt Delikatea z lesa pozitívne. Rovnaký pohľad naň majú aj spracovatelia mäsa. Na Slovensku je 14 takých, ktorí majú oprávnenie na spracovanie diviny. Do projektu sa však zapojil len jeden. Na vyšší záujem vyzýval minister pôdohospodárstva už pri spúšťaní projektu.

Špecifiká zveriny

„Zverina ako surovina je značne špecifická a to už od momentu zabitia, vykrvenia, zrenia, delenia a ďalšieho spracovania,“ reagovala Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Podľa nej tým, že zverinové mäso pochádza zo zvierat z obory alebo z prírody, nie je možné zabezpečiť tak ako v prípade činnosti štandardných bitúnkov rovnakú efektivitu zabitia či vykrvenia, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na kvalitu výslednej suroviny.

„Pre dosiahnutie tých najlepších senzorických vlastností by zverina po zabití a vyvrhnutí mala niekoľko dní zrieť v koži, čo je tiež rozdielne oproti postupom, ktoré sú zaužívané na bitúnkoch napríklad v prípade hovädzieho mäsa. V súčasnej dobe spracovávané mäso zo zveriny pochádza z tzv. výkupu, odkiaľ sa v podobe tiel, presúva na schválené prevádzky na ďalšie spracovanie – delenie, kostenie. Pokiaľ by rozrábku tiel zveri vykonával výrobca, ktorý zároveň vykonáva aj rozrábku jatočných tiel domácich kopytníkov, musel by to vykonávať vo vzťahu k bezpečnosti potravín v špeciálnom režime, čo by pre neho znamenalo ďalšie náklady,“ dodala Forrai.

Otáznik nad budúcnosťou

Diviny v našich lesoch pobehuje viac ako je potrebné. Premnožená zver preto aj podľa ministerstva dáva možnosť na podobné akcie a ponúkanie slovenskej diviny vo väčšom v obchodoch. Obchodníci by neboli proti.

„V prípade, že bude dosť takéhoto produktu, tak určite ten záujem zo strany obchodníkov aj spotrebiteľov na Slovensku bude, aby sa podobné akcie niekoľkokrát počas roka zopakovali,“ uviedol Krajčovič zo SAMO.

Spracovatelia sú v tejto otázke skeptickejší.

„Tento projekt MPaRV SR vnímame ako dobrý spôsob ako najlepšie pochopiť zo strany zúčastnených strán zložitosť procesov, s ktorými sa mäsospracujúce odvetvie v praxi už dlhodobo potýka a to počnúc od silného konkurenčného prostredia zo strany zahraničných výrobcov až po existujúci nezanedbateľný investičný dlh, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť aj k podpore odvetvia zo strany štátu, tak ako je to aj v okolitých krajinách. Obrovský potenciál pre uskutočnenie tohto cieľa sme videli napríklad vo finančných prostriedkoch z Plánu obnovy,“ dodala Eva Forrai.

Potravinárstvo ako aj poľnohospodárstvo sa však do Plánu obnovy nateraz nedostalo.