Na Myjavsku sa v mnohých oblastiach bežným poľnohospodárskym plodinám veľmi nedarí. Kraj je známy najmä ovocinárstvom. Tam, kde hospodárom obilie nevyrástlo, zasadili stromy. Manželia Žaneta Truplová Brachňáková a Martin Trupl – majitelia lekárne v Bratislave zasiali pred rokmi do takejto pôdy na Košariskách zrná prastarej pšenice – dvojzrnky. Hľadali liek pre svojho syna so silnými potravinovými intoleranciami. Vrecúško dvojzrnky dostali do daru od farmára z Polnej u Jihlavy.

Na rozdiel od moderných druhov pšenice sa dvojzrnke na Myjavských kopaniciach darilo.

„Narastie nízka, ale mocná,“ hovorí pani Žaneta pre poľnoinfo.sk.

Truplovci v tomto zabudnutom a znovu objavovanom starom druhu obilia napokon našli liek pre syna Marcela, dnes 15-ročného chlapca s Downovým syndrómom, ktorý od svojich troch rokov zápasil s ťažkými zdravotnými problémami.

„Marcel mával často problém s dýchaním, jeho organizmus sa neustále zahlieňoval,“ opisuje pani Žaneta.

Vhodná pri potravinových intoleranciách

To, čo sa podarilo manželom Truplovcom u Marcela, môže byť inšpiráciou pre pestovateľov, prečo to skúsiť s touto obilninou, ktorú niektoré štúdie označujú za hospodársky nevyužiteľnú v slovenských podmienkach. Marcelovi totiž nestačilo vylúčiť zo stravy výrobky z klasickej pšenice, problémy mu spôsobovala aj kukurica i najkvalitnejšia bio špalda, ktorú si doviezli z Anglicka.

„Teraz je Marcel už viac ako desať rokov na dvojzrnke a problémy prestali úplne,“ hovorí pani Truplová.

„Intolerancia sa často zamieňa s celiakiou, pritom je to úplne iné ochorenie. Celiakia postihuje len asi jedno percento ľudí, ktorí sú odkázaní na bezlepkovú stravu. Intolerancia a senzitivita je oveľa rozšírenejší problém a pri nej je lepok nespravodlivo označovaný ako strašiak. Skutočným zlom sú chemické rezíduá, ktoré sa na lepok naviažu,“ opisuje Ž. Truplová na internetovej stránke lekárne.

Pestovanie, spracovanie, ziskovosť

Truplovci dnes pestujú dvojzrnku v ekologickom režime na 50 hektároch a nakúpili technológie na jej spracovanie – linku na pozberovú úpravu, na výrobu cestovín i kamenný mlyn. Vyrábajú z nej múku a cestoviny, ktoré pod značkou Prazrnko dodávajú do viacerých bioobchodov a farmárskych potravín. Experimentujú aj s kváskovým chlebom, aj keď sa dvojzrnka veľmi nehodí na kysnuté cestá, skôr na sušienky. Dvojzrnka je tvrdšia ako bežná pšenica, preto aj pri výrobe cestovín museli experimentovať – nájsť vhodný pomer múky a vody, aby sa nerozvarili, alebo naopak neostali tvrdé.

„Pre každý tvar cestoviny máme inú receptúru s iným pomerom vody. Momentálne vyrábame tri druhy,“ usmieva sa Martin.

Dodáva, že ak by sa im podarilo zvýšiť výnosy, produkt by bol ziskový.

Predchodca špaldy, alebo aj biblická obilnina?

Dvojzrnka je druhom plevnatých pšeníc. Radí sa sem aj jednozrnka, ešte starší druh obilniny, vlastne najstarší známy domestikovaný druh a tiež o niečo mladšia špalda. Jednozrnka i dvojzrnka sú vývojovým predkom špaldy a modernej pšenice.

Majú celkom inú genetiku a odlišnú stavbu lepku ako súčasné odrody pšenice. Pšenica sa z pohľadu genetickej výbavy delí na diploidnú – jednozrnka (2 x 7 = 14 chromozómov), tetraploidnú – dvojzrnka, kamut a tvrdá pšenica (4 x 7 = 28 chromozómov) a hexaploidnú – moderná pšenica siata a špalda (6 x 7 = 42 chromozómov).

V knihe českého autora Petra Konvalinu z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach s názvom Pestovaní vybraných plodín v ekologickém zemědelství sa uvádza, že plevnaté pšenice majú nižšie, ale stabilné výnosy vysokej akosti a sú vhodné pre pestovanie v ekologickom hospodárstve. Sú nenáročné na poveternostné a pôdne podmienky, vysoko odolné voči hubovým ochoreniam a majú vyšší obsah bielkovín v zrne. Dvojzrnka sa vyznačuje aj vysokým obsahom zinku.

Zbytky dvojzrnky identifikovali pri nálezoch v neolitickom sídlisku pri Damasku, pochádzajú z roku 9 000 pred naším letopočtom. Jednozrnka je ešte staršia, jej pozostatky sa našli na v hornej časti toku Eufratu a Tigrisu a datujú sa z doby 10-tisíc rokov pred naším letopočtom. Najstaršie nálezy špaldy pochádzajú z obdobia 2500 pred naším letopočtom. Mesačník Naše pole cituje Štefana Tótha z Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach, podľa ktorého je pšenica dvojzrná Triticum dicoccon najpravdepodobnejším kandidátom na biblickú obilninu kussemeth.

Dvojzrnka sa v starom Egypte pestovala od počiatkov poľnohospodárstva až do doby rímskej nadvlády. Bola základnou potravou staroveku v Asýrii i na ďalších miestach dnešného Blízkeho východu. Našla sa aj v šatoch neandretálca Otsiho (2000 rokov p.n.l). V Európe sa jej pestovanie rozšírilo najmä v dnešnom Taliansku, Francúzsku a Španielsku.

Znovu objavená plodina

Dvojzrnka sa často sa pestuje vo vysokých horských oblastiach s menej priaznivými podmienkami pre poľnohospodárske plodiny. Vyrastie aj v neúrodných piesčitých či kamenistých pôdach, kde sa jej darí lepšie ako moderným druhom pšenice. Má hlboký koreňový systém a preto je odolná voči suchu, je zároveň odolná voči mrazom.

Menej sa jej darí v ťažkých a zamokrených pôdach. Dnes ju podľa Petra Konvalinu v Európe najviac pestujú v Taliansku – rádovo na tisícoch hektárov. V iných krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko sú to rádovo stovky hektárov. Okrem klasických mlynských výrobkov sa z nej robí aj pivo i tvrdý alkohol.

V Toskánsku je známa miestna odroda Farro della Garfagnana, dvojzrnka s Chráneným zemepisným označením (CHZO). Dvojzrnka sa pestuje aj v Českej republike.

Zo starých druhov plevnatých pšeníc sa na Slovensku pestuje iba špalda. Spoločnosť Biomila ju ako prvá priniesla na Slovensko a bol to jeden z prvých slovenských bio produktov. Prastaré obilniny a ekohospodárstvo môžu byť v budúcnosti určitou alternatívou pestovania klasických druhov pšenice.