Nie tak dávno sme na portáli poľnoinfo.sk konštatovali, že počty slovenských plemenných baranov klesajú. A nejde pritom o pozvoľný pokles, či krátkodobý výkyv. Trend je až príliš jasný a viditeľný. Vyhliadky nie sú dobré napriek tomu, že dôležitosť plemenárskej činnosti si uvedomujú všetci zodpovední chovatelia.

„Pre nás ako Zväz chovateľov oviec a kôz sú šľachtenie a plemenitba jednou z hlavných zväzových činností. Dobrý plemenník dokáže výrazne zvýšiť kvalitu stáda v rôznych smeroch. Keď máme priemernú dojivosť na úrovni povedzme 100 litrov a do stáda dostaneme plemenníka od matky s dojivosťou 300 litrov, je veľký predpoklad na postupné zvyšovanie dojivosti v domovskom stáde,“ zjednodušene vysvetľuje princíp plemenitby Igor Nemčok, predseda predstavenstva Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Domácich dusí zahraničie

Napriek kvalitnej šľachtiteľskej práci, kde o každom baranovi z oficiálnych chovov máme všetky dôležité informácie aj tri roky dozadu, záujem chovateľov o kvalitné a preverené zvieratá klesá.

 „Bohužiaľ, mnohí chovatelia uprednostňujú baranov zo zahraničia, hoci aj na úkor kvality. Dôvod je prostý, cena. Sú lacnejší, a to často niekedy aj o 30-40 percent,“ konštatuje Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Ak si to rozmeníme na „drobné“, tak pri zhruba 750 eurovom baranovi, môže chovateľ ušetriť aj 300 eur lacnejším nákupom zo zahraničia.

„Nemožno hovoriť, že takto uvažujú všetci chovatelia. Sú aj takí, čo si stoja za slovenskou kvalitou a kupujú našich baranov. Aspoň takto podporia tých, ktorí sa ešte venujú plemenným chovom. Realita je taká, že slovenské plemenné chovy sú v podstate nerentabilné a nevedia konkurovať tým zahraničným,“ dodáva Slavomír Reľovský.

Prichádza čas čiernej plemenitby

Za nízkou konkurencieschopnosťou je slabá, či v podstate nulová, podpora zo strany štátu. Keď má napríklad český chovateľ podporu na kŕmny deň, môže si tak dovoliť predať plemenného barana za nižšiu cenu, ako náš chovateľ, ktorý nemá žiadny príspevok na kŕmenie.

„Napriek mnohým sedeniam na ministerstve sa nám nepodarilo v tomto smere vybaviť nič. Ani neviem, koľkokrát sme za posledných 10 či 15 rokov sedeli s ministerskými úradníkmi. Vysvetľovali sme, argumentovali sme a stále nič. Vždy to stroskotalo na nedostatku finančných prostriedkov,“ ozrejmuje Reľovský.

Problém sa netýka len chovateľov oviec a kôz.

„Rovnako sú na tom u nás šľachtiteľskí chovatelia aj iných zvierat. Situácia už ale začína byť kritická. Pri baranoch sme síce klesli niekde na polovicu, no podstatne horšie sú na tom capkovia. Čísla sú neúprosné a signalizujú už pravdepodobnú existenciu čiernej plemenitby. Ledva tridsať plemenných capkov, čo za jeden rok príde do chovateľského stavu, je pre 19.000 kôz alarmujúci údaj,“ dodáva riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský.