Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Poľnovízia Z domova

Agrokomplexová diskusia k Strategickému plánu 2021 – 2027

chat_bubbleKomentáre: 19 visibilityZobrazenia: 1159
UniCredit Bank 2018
Agrall 2019-09-08 Deň poľa Sokolce

Počas dvoch mesiacov, od júnovej konferencie k Strategickému plánu do augustovej výstavy Agrokomplex, došlo k výraznému posunu pri príprave tohto zásadného dokumentu. Pozrite si celú diskusiu o Strategickom pláne na roky 2021 – 2027, ktorá sa uskutočnila v prvý deň (22. augusta 2019) výstavy Agrokomplex. Za diskusný okrúhly stôl si spolu sadli Gabriela Matečná – ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ladislav Miko – vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Emil Macho – predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Milan Jurky – predseda Združenia mladých farmárov.

Autor článku: poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1368 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

19 komentárov

  1. marcel sako
    29. augusta 2019

    To ste pochopili až teraz odborníci z ministerstva, že predseda má pravdu o viazanosti platby na produkciu. Ale veď mi sme prijali ? alebo to niekto pri vstupe do únie odobril , kto to bol?/ nie som politik/, že budeme dostávať dotácie za to , že nebudeme produkovať a tu je výsledok ako povedal predseda.
    To , čo sme tu zničili za posledných 16 rokov vybudujeme, tak za 8 – 10 rokov ak budeme všetci spoločne ťahať za jeden koniec ale ak nie tak možno za 20 rokov alebo nikdy. Ale všetci prítomní ako tak pozerám hovoria a rozumejú iba ekonomike, možno tak p.Matečná trochu rozumie poľnohospodárstvu a preto apelujem na kompetentých a aj poľnohospodársku verejnosť aby využili pri zostavovaní stratégie a plánov pre nasledujúce obdobie čo najviac názorov a pripomienok, ľudí ktorí skutočne rozumejú poľnohospodárstvu a nie len ekonómom a úradníkom, ktorí ako vidíme v období 2013 – 2020 nás zachvílu privediedli na úplné dno.Samozrejme, že za tým , čo sa deje je veľa politiky a vplyvu záujmových skupín.
    Ak sa ale nepoučím z toho , čo povedal predseda tak v roku 2027 možno naša poda už nebude patriť Slovákom/ a národ bez půdy nie je národom /a TO URČITE NECHCEME !!!

    Odpovedať
  2. jm
    29. augusta 2019

    Dnes zaslepí oči potomkom pôvodných vlastníkov dvojnásobná cena za hektár ornej pôdy vyplatená cudzincami. Peniaze sú použité v mnohých prípadoch na vyrovnanie svojích dlhov v lepšom prípade dovolenka alebo kúpa spotrebiča ktorý po krátkom čase nebude ani fungovať. Len ak by bola taká lacná pôda v jeho krajine tak by ju nemusel nakupovať predsa u nás. Možno aj to je chyba že mnohý svoju pôdu predávajú hlboko pod jej cenou.Trh je zdeformovaný lebo poľnohospodár v našej krajine živorí alebo len tak prežíva a nevie si dovoliť investovať majetok do pôdy . Mnohý nevedia ako si v minulosti túto pôdu ich predkovia získali tak nemôžu ani vedieť akú má v skutočnosti hodnotu. Samotná kolektivizácia urobila tak isto svoje. Ľudia k pôde stratili vzťah .Je pre nich v mnohých prípadoch záťažou lebo neriešenie sceľovania v mnohých prípadoch rozhádala blízku rodinu. Mnohý nemali z tohotu titulu žiaden úžitok. Nikto neriešil ani len nájom ,lebo bolo treba urobiť nejaký úkon uzavrieť nájomnú zmluvu. Ale ani jeden zo spoluvlastníkov nebol ochotný riešiť túto vec. Ak si tento národ nedokáže uvedomiť že stratou územia sa môže stratiť aj národ Slovenský? Tak nech kľudne predávajú svoju pôdu naďalej za almužnu.

    Odpovedať
    1. g.j.
      30. augusta 2019

      Trh je zdeformovaný, ale legislatívou z dielne MPRV. Načo mi je pôda, keď za hektár dostanem „obvyklé nájomné“ vo výške 25€/ha ročne a po podpise novej nájomnej zmluvy ďalších desať rokov znovu tých 25€ ročne, lebo keď budem pýtať viac, zašermuje mi nájomca pred nosom papierom z okresného úradu o zákonnej výške „obvyklého nájomného“, ktorú si určil vlastne on sám nahlásením na okresný úrad. Neviem, či je ešte na svete parlament, ktorý by zahlasoval za takúto nehoráznosť. Takže pane, je pre mňa lepšie dostať za 10 rokov 250€, za sto rokov 2500€ (na infláciu zabudnime,na tú má nárok iba SPF) alebo ten hektár predať L.Nielsenovi za 3500€ na ruku a dať do banky čo i len za ten najmizernejší úrok ?

  3. jm
    30. augusta 2019

    Pán g.j. je na zvážení každého ako bude nakladať so svojím majetkom. Čo sa týka výšky nájmu je na dohode zmluvných strán aká bude výška nájmu. Zákon ukladá len v % z úradnej ceny pôdy v danom katastri.Ak by bolo dodržané čo je tam uvedené tak si viete sám vyrátať o akú čiastku Vás oberá dnešný nájomca. Neurčuje a ani nenariaďuje aká má byť výška nájmu. Čo sa týka OVN tá neurčuje vlastníkovi že musí podpísať zmluvu za túto cenu .Určuje len priemernú výšku v danom katastri za všetké úradu poskytnuté zmluvy. Je len na Vás komu prenájmete svoju pôdu . Treba sa dohodnúť s ostatnými vlstníkmi v Kultúrnom diele aby ste predišli komplikácii pri vydávaní pôdy. Ono totiž tá nečinnosť štátu napomáha veľkým kolchozom aby ste mu dali do nájmu pôdu za cenu akú Vám on určí. Lebo vie že si tú pôdu nedokážete sám na vlastné náklady sceliť aby ste potom mohol slobodne s ňou nakladať. Ja som viac menej chcel poukázať na práve nízku predajnú cenu pôdy. V deväťdesiatych rokoch ľudia predávali pôdu za 500-800 EUR .Dnes dokážete predať už aj za 5000 EUR kvalitnú ornú pôdu. A čo bude na budúce o niekoľko rokov si neviem ani predstaviť. Čo sa týka zúročenia uložených Eur v banke je asi tá najväčšia hlúposť lebo inflácia nepokryje v mnohých prípadoch poskytnutý úrok finančnou spoločnosťou.V opačnom prípade ponechanie si nehnuteľnosti jasne hovorí o stúpaní zisku z predaja. Takže je určite nezmysel sa zbaviť svojej nehnuteľnosti za každú cenu. A na záver .Nájomná zmluva je slobodným prejavom oboch zmluvných strán ,tak ako to máte uvedené aj v nájomnej zmluve .Len neviem prečo potom sa mnohý sťažujú na výšku nájmu. Však prejav Vašej vôle je že buď ju podpíšete alebo nie. Iná možnosť neexistuje. Chcel by som vidieť ktorý hospodár by si dovolil obhospodarovať pôdu proti vôli vlastníkov. Nezabudnite na jednu vec . Len spoločným spôsobom nespokojných vlastníkov dokážete niečo vyriešiť . Nie jednotlivo! Poznám veľa prípadov keď malý hospodár bol ochotný ponúknuť aj viac ale z dôvodu nesprístupnenia pozemku si vlastník nedokázal prenajať pôdu za vyššiu sumu. Aby ste dokázali zvýšiť výšku nájmu musíte ju dokázať ponúknuť trhovo. A čo sa týka zvýšenia nájmu o infláciu je tiež len dohodou zmluvných strán . Len treba brať do úvahy ak máte súčasný nájom vyšší ako je predpísané zákonom tak potom neviem kto by súhlasil s navyšovaním o infláciu. Je to stále v prvom rade na dohode s ktorou by mali slobodne súhlasiť obidve zmluvné strany a nie toto ti dám lebo toľko dávam všetkým.Tento marazmus nahráva v prvom rade veľkým hráčom .

    Odpovedať
    1. g.j.
      31. augusta 2019

      Pán jm, bohužiaľ to tak nie je. Dávam do pozornosti §13 odsek 2. zákona 504/2003. Ustanovenie je kogentné, čiže ak nájomca plní zmluvné záväzky, má nárok na novú nájomnú zmluvy za nájomné v „obvyklej výške“. Ak prenajímateľ uzavrie zmluvu s niekým iným za výhodnejších podmienok, má smolu. Právny úkon je neplatný, zrejme to skončí na súde a prenajímateľ zaplatí ešte aj súdne trovy. Zdá sa Vám, že toto navrhol Bucharin, Trockij, Kamenev, Zinoviev a spol. niekedy v roku 1921 ? Nie, toto je dielo NR SR, členského štátu EÚ atď.. z roku 2018.

  4. Starý Gazda
    30. augusta 2019

    pani diskutujuci vasa diskusia je podobna tej či je zem plocha alebo gulata mirne povedane či bolo prve vajce alebo sliepka pozemkove upravy sice daju vlastnikovy podu v celosti ale na x porcelach a na x katastroch na takych kuskoch bude vyroba mnoho krat drahšia a teda nekonkurenčna zahraničiu ani sečastnim velkovyrobcom malich farmarov treba ale na scelenych pozemkoch na jednom pripadne na 2 miestach ktori su združeni v odbytovej organizacii vlastnej PODA ma pre narod a občiansku spoločnost ktora chce byt slobodna nevyčislitelnu hodnotu preto je nepredajna podu mal štat vykupit už vznikom Slovenska no škoda reči vazal chce byt vždy len vazalom

    Odpovedať
  5. jm
    31. augusta 2019

    Len v skratke aby som neprovokoval starého gazdu. ak nepodpíšete zmluvu z dôvodu že nie ste spokojný s výškou nájmu bude aj tak platná táto zmluva? ak je zrušené automatické obnovenie tejto zmluvy novelizáciou 504? ja si myslím že nie .lebo nebol prejavený dobromyseľný súhlas oboch zmluvných strán. totiž zmluva je platná až podpisom oboch nájomcu ale aj prenajímateľa. pre starého gazdu môžem odkázať len toľko . radšej byť vazalom ako otrokom.

    Odpovedať
    1. g.j.
      31. augusta 2019

      Spokojný, nespokojný, zákon to formuluje jasne. Nájomca má právo.. Ak došlo k porušeniu práva nájomcu… Skúsim opísať ako poľnohospodárska legislatíva na Slovensku vzniká, ako funguje a komu slúži. Nejakého veľkého hráča v agrobiznise napadne ešte vylepšiť postavenie svojho dotačného biznisu, tak vznikne napr. zákon 140/2014. Samozrejme, každý vedel, že sa jedná o protiústavný zákon. Cieľom v tomto prípade bolo zabrániť vzniku nových konkurenčných poľnohospodárskych podnikov tým, že vlastným občanom vo svojom vlastnom štáte zakázali kupovať pôdu a začať podnikať v poľnohospodárstve. Ústavný súd samozrejme „nevedel“ 4 roky rozhodnúť, či zákon je alebo nie je v rozpore s ústavou. Keď sa zistilo, že to neprináša želaný efekt, ústavný súd rozhodol, že nie je. medzitým sa samozrejme pripravila novela 504/2003 s prednostným nájmom za „obvyklé nájomné“ Verte tomu, že ústavný súd zase nejakých 4-5 rokov nebude vedieť rozhodnúť. Až kým sa nepripraví a neuzákoní ešte väčšia lotrovina. A takto dookola. Takže, v akom stave má byť slovenské poľnohospodárstvo pod taktovkou takýchto ľudí ak nie v takom v akom je dnes ?

  6. jm
    31. augusta 2019

    Pán g.j. vedeli by ste nejak rozumne vysvetliť prečo podpíše vlastník ako jednotlivec alebo vlastníci ako všetci tí ktorý ste nespokojný s výškou nájmu takúto nájomnú zmluvu? Nepodpíšte! Podajte ako kolektív hromadnú žalobu za neoprávnené obohacovanie užívateľom vaše pozemky. Ak súd rozhodne vo Váš neprospech tak bojujte za svoje právo. Ani v jednej džungli nič nie je za darmo.

    Odpovedať
    1. g.j.
      1. septembra 2019

      Žalobu bude ktokoľvek podávať zbytočne. Doterajší nájomca má právo na prednostný nájom za „obvyklé nájomné“. Čo s tým môže sudca robiť ? Nemôže predsa rozsudkom nepriamo novelizovať zákon. Inak pri zákone 504/2003 si treba dávať pozor aj na manipulatívne komentáre k tomuto zákonu z dielne istého vydavateľstva legislatívnych tlačovín. Keď v zákone niekomu niečo nehralo do kariet, je naporúdzi k danému ustanoveniu zákona „odborný“ výklad, že sa to v praxi ani nedá uskutočniť, alebo iná demagógia, aj keď ustanovenie znie jasne a zrozumiteľne a jasný je aj účel ustanovenia. Súhlasím inak s Vami, že v džungli treba bojovať.

  7. dedo jozef
    31. augusta 2019

    VYMENIM DVA VAJCIA ZA m2? cena pody na slovensku sa dobre počuva v ha,dedovia robili v usa 3,4 roky aby si mohli kupit zahradu o vymere v aroch z ktorej žila cela rodina,dnes ked to preratame na m2,20 až 45 centov,zajtra podavam inzerat….vymenim 2 vajcia za 1m2,mladi slovaci to aj tak nepochopia,nehnutelny majetok im nič nehovori, ku 504,do roku 2014 bola rozdelena na dva odstavce,1,definicia pody,2prenajom pri prevadzkovani podniku,bol vytvoreny koli konkurzom kedy sa STATNA poda premajimala podla 504,dnes sa podniky vytracaju,štatna poda vracia reštituentom,g,j ma 100%pravdu,sukromna osoba uzatvara každu najomnu zmluvu podla oz,504 sa mal riadiť spravca konkurzu a spf pri predaji štatneho podniku ,ked sa im to začalo rucať,začali s novelizaciami 504,vymyslenickymi tabulkami,len aby natahovali čas a neprišli o podu.umyselne zavadzaju občanov,čo tiež nieje v poriadku!dnes pomože slovenskemu polnohospodarstvu jedine tvrdy brexit ako v Anglicku.inač škoda vytvarat strategicke plany,to je tiež len naťahovanie času.zapadne krajny mali strategicky plan už v roku 1989,ktory im vychadza na 100%.zo slovenska vytvorit koloniu s 10 pritakavačmi,ktory zapredali cele slovensko.

    Odpovedať
  8. DoesntMatter
    1. septembra 2019

    @dedo jozef
    Spominate dobu, ked sa ako pamatnici hovoria, dalo za 2-3q obilia obliect od hlavy po paty. Dnes je realita ina. Cena pody by mala reflektovat ekonomicku realitu, ak je to vyrobny prostriedok, na druhej strane jej viac nebude…

    Odpovedať
    1. dedo jozef
      1. septembra 2019

      DoenstMater dnes sa da tiež slušne obliect za 2,3 q zemiakov,v tej dobe stali ako obilie,za 360eur sa dnes obleču aj 2,pri skromnosti aj 3.

  9. Starý Gazda
    2. septembra 2019

    dedo jozef vtedy robil v USA 3.5 roka aby uživil rodinu dnes by pri cene pody 0.5eura za m2 musel robit 25 rokov aby si kupil tolko pody aby uživil rodinu na urovni minimalnej mzdy

    Odpovedať
  10. Michal
    2. septembra 2019

    Vážení diskutujúci, verím, že ste v prvom rade všetci poľnohospodári a viete o čom píšete. Každá pôda má určitú hodnotu podľa toho v ktorej oblasti sa nachádza. Ale čo je hlavné, že tá hodnota je len vtedy reálna ak na nej niekto robí obrába ju a udržuje. Poznám prípady takých čo sa za vlastnou pôdou hrnuli , s tým, že si mysleli, že zasejú a zbohatnú. Neskôr prišli nato, že zasiať znamená kvalitne pripraviť, kúpiť osivá, ošetriť a čakať či príroda obdarí dažďom teplom a pod. Až potom príde zber a kvalitné uskladnenie úprava a predaj za cenu, ktorú určí nie ten čo vlastní pôdu páni, ale ten čo chce ožobračiť sedliaka. Tí , ktorí nato prišli rýchle pôdu buď predali, alebo ju nechali zarásť burinou čo žiaľ u nás ešte nie je trestné. Preto chcem odkázať vlastníkom aj prenajímateľom dobre si zvážte či túto náročnú a odbornú úlohu zvládnete a potom riešte vaše výhody. Náklady dnes na bežnú obilninu alebo inú poľnú plodinu mimo špeciálnej činia od 1000-1200 € na ha z toho je priama platba 200 € od štátu ostattné usí dať gazda z vačku a netreba zabudnúť, že aj vlastníkovi aspoň 80-100.- € obci podľa lokality 40-60 € a tak sa pýtam čo mu zostane. Pri úrode 6 ton pšenice po 160 € získal ešte stratu. Tak vlastníci počítajte a potom sem píšte vaše úvahy, ako vás niekto ožobračuje, ak to dokážete lepšie ako tí staí skúsení farmári prihlástesa do tých družstiev čakajú na vás lebo tam už nik nechce robiť. Prv než sa vyjadríte prečítajte si to ešte raz a prosím vás uvažujte. Nie každí , kto bojuje o pôdu chce na nej robiť a to treba naozaj zvážiť a potom súdiť a hádzať všetkých do jedného vreca.

    Odpovedať
    1. g.j.
      2. septembra 2019

      Tak potom neviem, čo sem tých Dánov, Holanďanov, Rakúšanov láka a prečo treba našu pôdu chrániť, aby sa im nedostala do vlastníctva. Škoda, že do tejto diskusie nechodia. Možno by odpovedali.

    2. dedo jozef
      4. septembra 2019

      g.j.dansku legislativu nepozname,vraj si dani chrania životne prostredie,ak firma chova ´prasata mimo ich štatu,dostava nemalu dotaciu,určite nie taku nizku ako dostavaju slovensky chovatelia,dan dostava 2 dotacie,jednu doma ,jednu na slovensku,nech vyskuša slovak chovať prasata v dansku,holandku,rakusku,

  11. Peter
    3. septembra 2019

    Ak sa pôdy zmocnia zahraničné spoločnosti tak je možné očakávať, že ich po scelení predajú iným investorom a druhá alternatíva a tá je pravdepodobnejšia, že v čase keď ovládnu naše teritórium cena pšenica sa zreálni v takom zmysle, že cena chleba zdvojnásobí a o ostatných výrobkoch ani nehovoriac a tým sa Slovensko stane závislé na zahraničí a životná úroveň výrazne klesne lebo ceny potravín nehorázne stúpnu. Beda takej vláde ktorá to dopustí a žiaľ vyzerá to veľmi biedne s ochranou nášho národného pokladu. Takže preto ten záujem o pôdu lebo je u nás nedocenená a ľudia ju za pár eur predajú , pozrite si štatistiky aká je cena v Dánsku ,Holandsku a pod. Na rozdiel od nás s ňou ani neobchodujú, lebo vlastník sa jej drží ako zdroja stáleho príjmu. Len my Slováci si ju nevážime.

    Odpovedať
    1. g.j.
      4. septembra 2019

      Peter, však o tom sa tu bavíme. Stále sa mení legislatíva a vždy tam vidieť väčšiu a väčšiu snahu stláčať cenu pôdy dolu rôznymi kľučkami aj za cenu porušovania práv občanov. Čo ak sa jedná o zámer ? Čo ak máme škodnú v revíri veľmi vysoko postavenú ? Veľmi nebezpečné pre budúcnosť krajiny.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.