Poľnohospodárstvo v národnom parku? Plán chýba nielen pre Podunajsko
Verejnosť sa môže od piatku oboznámiť s podrobnosťami plánu vymedzenia, zonácie a využitia území budúceho Národného parku Podunajsko. Ministerstvo životného prostredia SR v piatok zverejnilo predbežnú informáciu k navrhovanému národnému parku. Obsahuje aj detailnú mapu hraníc NP a jednotlivých ochranných zón, výklad spôsobu ich ochrany a možností hospodárenia v nich, ako aj prehľad vlastníckych vzťahov.
Novela zákona o ochrane prírody, ktorej cieľom je do roka vyhlásiť Národný park Podunajsko, sa od januára prerokúva v Národnej rade SR. Schválenie novely ešte nebude znamenať vyhlásenie národného parku, je to len začiatok legislatívneho procesu.
Bez dialógu to nepôjde
V poradí desiaty národný park by mal prechádzať územím od Bratislavy cez okresy Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Otázkou stále ostáva, aké bude ďalšie poľnohospodárske využitie týchto území. Agrárna komora Slovenska ešte pred zverejnením návrhu vyjadrila pobúrenie nad avizovanými krokmi.
„Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg,“ uviedla Helena Patasiová, predsedníčka AKS.
Ako pre poľnoinfo.sk uviedlo tlačové oddelenie envirorezortu, takýto dialóg prebieha a bude pokračovať ako s AKS a predstaviteľmi dotknutých samospráv, tak aj s poľnohospodármi a ďalšími stranami. Uplynulý týždeň sa uskutočnilo niekoľko stretnutí.
„Aj podľa MŽP SR je potrebné naďalej využívať úrodnú pôdu na Žitnom ostrove pre poľnohospodárske účely. Výsledná podoba územia národného parku a jeho zonácia bude výsledkom rokovaní s dotknutými stranami – vlastníkmi, správcami a obhospodarovateľmi dotknutých území,“ uviedlo MŽP SR v stanovisku pre poľnoinfo.sk.
Hospodárenie v čistej prírode
Čo v tejto chvíli chýba – a nielen v súvislosti s Podunajskom, je špeciálny program podpory prírode blízkemu ekologickému hospodáreniu, ktoré vytvára produkty vysokej kvality ekologickým a tradičným spôsobom v čistej prírode národného parku. Maďarsko, ktoré ministerstvo často uvádza ako príklad pre ochranu biotopov v povodí Dunaja, na to mechanizmy má. Od osobitných grantov, ochrannej známky pre produkty z národného parku až po poradenstvo. Medzinárodné pravidlá pre územia Natura 2000 prírode blízku tradičnú poľnohospodársku činnosť povoľujú.
Čo sa týka možnosti podpory ekologického poľnohospodárstva na týchto územiach, MŽP SR v stanovisku pre poľnoinfo.sk odporučilo aktuálne mechanizmy napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.
„Poľnohospodári budú môcť naďalej čerpať klasické priame platby. Využiť budú môcť aj nové ekoschémy a ďalšie opatrenia ako agroekoschémy či platby za ekologické poľnohospodárstvo. V prípade území nachádzajúcich sa v sústave Natura 2000 poľnohospodári môžu využívať kompenzačné platby na poľnohospodárskej pôde,“ uviedlo MŽP vo svojom stanovisku.
Hlavne vodné plochy v štátnom vlastníctve
Národný park Podunajsko má vzniknúť v rámci už dnes chránených území, len stupeň ochrany by sa mal zmeniť. Mal by prechádzať popri Dunaji od Devína až po Kamenicu nad Hronom.
Podľa informácií, ktoré zverejnilo MŽP, má byť celková výmera národného parku 21 043 hektárov. Z väčšej časti ide o štátne pozemky s výmerou 15 474 hektárov, teda 73,5 percenta celkovej plochy. Vo vlastníctve fyzických osôb je celkom 2 926 hektárov, zvyšná plocha sú iné formy vlastníctva.
Z hľadiska druhov pozemku prevládajú vodné plochy s výmerov 8 465 hektárov (40,2 percenta), z nich fyzické osoby vlastnia 375,5 hektára. Orná pôda predstavuje 1 030 hektárov, z ktorých fyzické osoby vlastnia 578 hektárov. Trvalý trávny porast sa nachádza na 1 126 hektárov, z toho je vo vlastníctve fyzických osôb 492 hektárov. Lesných pozemkov je spolu 7 694 hektárov, fyzické osoby z nich vlastnia 1285,5 hektára.
Bez zásahu
Piaty, teda najprísnejší stupeň ochrany, by mal platiť na 3 239 hektárov, čo predstavuje 15,5 percent celkovej výmery. Platiť by mali tri stupne ochrany, ochranné pásmo nemá byť vymedzené.
Piaty stupeň ochrany predstavuje bezzásahovú zónu, ktorá sa vyhlasuje na území s pôvodnou prírodou bez ľudských zásahov a ďalších území, kde sa nachádzajú vzácne živočíšne či rastlinné druhy. Toto územie má byť ponechané bez zásahu – a to aj v takom prípade, ako bola napríklad kalamita spôsobená lykožrútom vo Vysokých Tatrách. Zakazuje sa pasenie, pestovanie plodín, výrub drevín aj rybolov. Existujú výnimky, ktoré musí schváliť príslušný okresný úrad, tie sú však možné iba z dôvodov ochrany prírody. V zónach B a C so štvrtým a tretím stupňom ochrany sa s povolením príslušného OÚ môžu vykonávať aj niektoré hospodárske činnosti, „ak to významne neovplyvní stav predmetu ochrany z hľadiska cieľov jeho ochrany“, uvádza sa v návrhu.
Ide o činnosti ako pasenie zvierat, zber rastlín, rybolov, vypúšťanie nádrže, rozorávanie trávnych porastov, kosenie či výruby náletových drevín. V Zóne C je rozsah týchto činností širší.
Inšpirácia z Maďarska
Na maďarskej strane južne od Dunaja sa nachádzajú dva národné parky Fertő–Hanság a Duna-Ipoly. Vo všetkých národných parkoch Maďarska môžu hospodári požiadať o ochrannú známku Produkt z národného parku a čerpať granty. Táto ochranná známka sa udeľuje čistým prírodným produktom, pri výrobe ktorých sa využívajú iba miestne zdroje, ktoré reprezentujú prírodné a kultúrne špecifiká regiónu. Udeľuje sa v troch kategóriách – potravina, remeselný výrobok a ubytovacie služby. Na území maďarských národných parkov je zároveň veľmi živý ekoturizmus – organizujú sa spoločné výlety s lektorom na pozorovanie prírody, rastlín či vtáctva, geologické túry, pešia i vodná turistika. Zo ziskov sa potom financujú aktivity NP.