Trh so zeleninou na Slovensku prevalcovalo zahraničie. Vlani sa záporné saldo zahraničného obchodu s ňou vyšplhalo na 3 miliardy 58 miliónov korún. Pritom 80 percent dovezenej zeleniny dokážeme dorobiť doma. Jej pestovanie sa zdecimovalo na 9 tisíc hektárovú výmeru – presnejšie – pestuje sa iba na necelej štvrtine výmery, ako pred pätnástimi až sedemnástimi rokmi. Aj preto sa rezort pôdohospodárstva rozhodol podporiť oživenie zeleninárstva. Zapoja sa do tohto programu pestovatelia?

Predseda Slovenskej zeleninárskej únie Peter Horváth v tejto súvislosti konštatoval:

„Podpora pestovania zeleniny sa dorovnáva k podporám ostatných plodín.“

Podľa predsedu Zväzu integrovanej produkcie zeleniny Jozefa Artima, by mali byť nové podpory pre pestovateľov zaujímavé.

Povedal, že „Keď už nie teraz, tak už nikdy, pretože v konvenčnom pestovaní zeleniny, ak sa zráta priama platba s osobitnou podporou na pestovanie zeleniny môže dostať pestovateľ približne 200 € na hektár, ak sa však zaviaže dodržiavať princípy integrovanej produkcie, môže byť platba zvýšená až na 700 € na hektár. Táto suma by mala pomôcť rozhýbať slovenské zeleninárstvo.“

Pokiaľ ide o integrovanú produkciu, práve tento zväz má za úlohu propagovať pestovanie zeleniny v tomto systéme s tým, že ide o slovenskú zeleninu s chráneným označením. To znamená že ide o produkciu zdravej bezpečnej potraviny dopestovanej v súlade s prírodou a je to taká tretia cesta. Niečo medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom s priaznivou cenou pre spotrebiteľa.

K 15. 8. 2009 by mali byť ešte vyhlásené nové výzvy na investičnú podporu. Napríklad na podporu pestovania poľnej zeleniny na jednom hektári by mala byť podpora do 1 500 EUR, a na podporu pestovania zeleniny pod fóliou či v skleníku na jednom hektári môžu záujemcovia žiadať o podporu až do výšky 5 000 EUR. Tieto investičné stimuly budú viazané na oživenie zamestnanosti na vidieku.

Aby sa však slovenská zelenina dostala aj na stoly slovenských spotrebiteľov, treba podľa Jozefa Artima aj vychovávať spotrebiteľa. Uviedol príklad z Rakúska na prípade špargle, ktorú pestuje:

„Rakúsky minister pri otvorení špargľovej sezóny propaguje rakúskych pestovateľov a vyzýva rakúskych občanov, aby jedli špargľu z rakúskych polí. Podobne by to malo byť aj u nás, aby sa nevyvážali peniaze za cudziu prácu, ale podporme slovenských pestovateľov, aby peniaze zostali doma.“

Obaja páni sa zhodli v tom, že úlohu by mohli zohrať aj obchodné reťazce. Podľa Petra Horvátha sa s nimi však ťažko spolupracuje. Lenže Jozef Artim tvrdí:

“Ak bude tlak na obchodné reťazce, tak aj tie budú musieť kupovať slovenskú produkciu. Napríklad traja pestovatelia kapusty by sa mohli dohodnúť, že budú dodávať spolu a nemali by sme sa hrať na konkurentov.“

Šancu na rozvoj zeleninárstva dáva aj program „školská zelenina a ovocie“. To inšpiruje napríklad spoločnosť Agrorent v Nesvadoch vrátiť sa k pestovaniu zeleniny.

„Vážne uvažujeme o tom, že by sme rozbehli výrobu zeleniny. Veď neďaleko nás sú okresné mestá, veľké obce s veľkými školami a tam by sme ju mohli dodávať. Takto by sme sa vrátili aj k tradíciám pestovania zeleniny v Nesvadoch. Máme totiž veľkú devízu – veľký výrobný pôdny park. Podmienky na pestovanie zeleniny sú veľmi dobré. Nechceme pôdu využívať iba na pestovanie obilia a iných plodín.“ povedal Ján Šimunek z Agrorent Nesvady