V roku 2007 sa ukazovala situácia s obilninami ako veľmi priaznivá. Priemerné ceny narástli o desiatky percent. Potravinársku pšenicu realizovali naši poľnohospodári v tomto období za viac ako 7 tisíc korún za tonu, ceny kŕmnej pšenice boli približne o 1000 korún nižšie. Za sladovnícky jačmeň dostali približne o 60 až 100 percent viac, ako v predchádzajúcom roku. Koniec roka 2008, už ale optimistický nebol. Poľnohospodári realizovali obilniny za ceny nižšie, ako v roku 2006. My sme sa rozprávali s predsedom Zväzu pestovateľov obilnín Jozefom Urminským, aj o predpokladanom vývoji cien obilnín po žatve 2009.

Ceny obilnín sa stále nevedia odraziť od dna. Aký predpokladáte ďalší vývoj?
Vzhľadom na súčasný stav analýzy naznačujú, že pri zásobách, ktoré sú dnes v poľnohospodárskych podnikoch, nie je predpoklad, že by do žatevných prác ceny hustosiatych obilnín výrazne vzrástli. Predpokladáme, že ceny sa budú pohybovať na súčasnej úrovni. Samozrejme, je viacero faktorov, ktoré môžu mať na tento vývoj vplyv. Lokálny dopyt v rámci Európskej únie, vplyv pohybov národných mien v Maďarsku, alebo Českej republike, ale aj stav intervencie. K dnešnému dňu je v Európskej únii v ponuke do intervencie približne 770 tisíc ton obilnín. Z toho pšenice 14,5 tisíc ton, jačmeňa 178 tisíc ton a kukurice 576 tisíc ton. Máme signál, že je veľký pretlak najmä kŕmnej pšenice. Ťažko dnes predpokladať, ako sa táto komodita zhodnotí do žatevných poľnohospodárskych prác. Myslím si ale, že farmárom by sa malo dať jedno odporúčanie. Aby nečakali s predajom, lebo sa im môže stať, že tento rok budú po žatve predávať dve úrody – z roku 2008 aj z roku 2009.

FOTO: poľnoinfo.sk

Mnohí významní producenti obilnín hlásia výpadok produkcie. Austrália v dôsledku požiaru, Argentína hovorí o katastrofálnom suchu. Myslíte si, že tento faktor ovplyvní cenu obilnín po tohtoročnej žatve?
Isto aj tento faktor zohrá svoju úlohu. Ale je tu ďalší. V európskom priestore je to otázka neskorého nástupu jarných prác, čo sa týka hlavne jarného jačmeňa. Ďalší faktor, ktorý môže zohrať svoju úlohu, je na východ od nás. V obilniciach ako Rusko a Ukrajina boli ešte pred mesiacom veľmi chladné dni a to môže všetko ovplyvniť ceny obilnín po žatve v roku 2009. Predpokladám, že súčasné ceny, ktoré sú dnes a ktoré v porovnaní s minulým rokom prepadli aj o päťdesiat percent, by už nemali viac klesnúť. Už teraz sú hlboko pod výrobnými nákladmi a v podstate, keď k cenám obilnín zaradíme prepad cien mlieka, dlhodobé problémy v produkcii bravčového mäsa, alebo rapídny pokles cien brojlerových kurčiat, tak naozaj vidíme, že poľnohospodárstvo sa nachádza v kolapsovej situácii.

Po minuloročnej žatve sme mali značný prebytok kŕmnych obilnín, ktoré je problém umiestniť na trhoch. Aký vývoj predpokladáte po tohtoročnej žatve a ako sa staviate k programom, ktoré v súčasnosti ministerstvo aj poľnohospodárom odporúča? To znamená chov odstavčiat, vodnej hydiny a iné programy, ktoré môžu poľnohospodárom pomôcť odčerpať zo skladov kŕmne obilniny.
Komodity ako pšenica a jačmeň sa sejú pre potravinárske účely. To znamená, ako potravinárska pšenica a sladovnícky jačmeň. Kŕmna pšenica je produkt, ktorý nám často vzniká v dôsledku znehodnotenia potravinárskych obilnín. Čo sa týka kŕmneho obila, východiská sú kampaňovité chovy ošípaných, vodnej hydiny, ale aj iných druhov hospodárskych zvierat. Farmár sa ale správa podľa požiadavky trhu. Poviem to na príklade. V podmienkach nášho poľnohospodárskeho družstva /pozn. redakcia – PPD Prašice/ sme mali priemernú realizačnú cenu na úrovni približne 28 korún za kilogram živej váhy brojlerov. Dnes predávame túto komoditu za 78 centov /23,50Sk/. Štátnu pomoc v tomto ohľade považujeme za nedostatočnú.

Ako predseda Zväzu pestovateľov obilnín určite máte informácie, ako sa tento rok vyvíjali osevné plochy obilnín. Neustupovali poľnohospodári od pestovania obilnín a neskúšali radšej komodity, ktoré sa zdajú z krátkodobého pohľadu perspektívnejšie?
Farmári sa správajú maximálne tradicionalisticky a maximálne trhovo. To znamená, že osevné postupy stanovujú podľa agroekologických možností a podľa požiadaviek trhu. Myslím si, že na trhu s obilninami a s olejninami je veľa rozhodujúcich faktorov, ktoré farmár neovplyvní. Keď bola konjunktúra v hustosiatych obilninách a olejninách, Európska únia ústami komisárky Mariann Fischerovej Boelovej prijala zrušenie nariadenia o ladom ležiacej pôde v európskej pätnástke. Dôvodom bolo, aby sa mohli v roku 2008 zvýšiť výmery obilnín a olejnín o približne 3 milióny hektárov, čo je vo vyjadrení produkcie približne 15 miliónov ton. Aj tento krok mal vplyv na vývoj cien v stredoeurópskom priestore. Ako som povedal v úvode, v intervencii je ponúknutých 770 tisíc ton. V podstate celú túto ponuku dali stredoeurópskej krajiny. Ostatná Európska únia neponúkla ani tonu. To znamená, že všetku produkciu na západ od nás, dokázali zhodnotiť trhovo. Čierny Peter zostal znova krajinám v stredoeurópskom priestore a tie najviac na to doplácajú. Pokiaľ je cena v Dánsku, alebo v Holandsku na úrovni približne 120 eur za tonu, tak v podstate, ak ja chcem dostať túto pšenicu do prístavu, musím odrátať značné manipulačné náklady.

Ako je to s intervenčnou cenou? Tá je už niekoľko rokov položená veľmi nízko na úrovni 101,3 eura za tonu. Boli návrhy aby sa zvýšila aspoň na 120 eur za ton. Myslíte si, že to má reálnu šancu uspieť?
V Európskej únii sú tri politiky. Je exkluzívny klub, kde je EÚ pätnásť, potom je podpriemerný klub, kde je stredoeurópsky priestor a potom sú tu krajiny ako Rumunsko a Bulharsko. Keď chceme byť rovnocenní členovia, musíme veci riešiť systémovo. Mala by sa reálne prehodnotiť úroveň intervenčnej ceny. Bytostne sa totiž dotýka najmä krajín pristúpených do EÚ po roku 2004. Žiaľ staré členské štáty nemajú z tohto dôvodu záujem túto problematiku riešiť. Keď sledujeme objem intervencie, tak zistíme, že ho napĺňali krajiny asociované a nie pôvodná Európska únia.