Konštatovanie, že „sme pápežskejší než pápež“, na Slovensku zaznieva pomerne často a neobchádza ani poľnohospodársky sektor. Pestovatelia, chovatelia aj potravinári neraz poukazujú na to, že pravidlá u nás sú nastavené prísnejšie, ako v iných krajinách, na čo naši producenti môžu v praxi doplácať. Je to aj prípad plôch, ktoré sa nachádzajú pod lyžiarskymi vlekmi. Ešte v roku 2019 kompetentní rozhodli podporu, ktorú na tieto plochy poľnohospodári roky poberali, zrušiť.

„Nariadenie Európskej únie v oblasti priamych podpôr a LPIS a zákony SR hovoria jasne, že lyžiarske vleky, resp. strediská nie sú oprávnené poľnohospodárske plochy pre získanie priamych platieb pre poľnohospodárov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vykonáva audit plôch po celom Slovensku a preukázalo sa, že viaceré plochy nespĺňajú požiadavky na plochy, na ktoré je možné poskytovať tzv. priame platby. Preto boli vyňaté zo systému LPIS – systému, ktorý mapuje všetky oprávnené plochy na poskytovanie priamych platieb pre poľnohospodárov,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva pre portál poľnoinfo.sk ešte v roku 2019, keď sme sa témou zaoberali.

Zrazu nespĺňali podmienky

Rezort vtedy argumentoval, že na zaradenie plôch do LPIS-u je nutné, aby daná plocha nebola obmedzovaná nepoľnohospodárskou činnosťou viac ako 28 dní v roku, resp. 14 dní v období 15. máj – 15. september, a rovnako že pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ má spĺňať túto definíciu po celý kalendárny rok, čo taktiež viaceré plochy nespĺňali. Prečo pred rokom 2019 tieto podmienky neboli na dotovanie pôdy pod vlekmi problémom, sme sa vtedy nedozvedeli.

 „Hlavným účelom plochy oprávnenej na priame podpory musí byť poľnohospodárstvo. Lyžiarsky svah nie je v územných plánoch vedený ako územie s poľnohospodárskym účelom, ale s rekreáciou. MPRV SR realizovalo analýzy satelitných snímok sentinelov Európskej vesmírnej agentúry a ortofoto máp plôch zjazdoviek, ktoré preukázali zdecimovaný stav plôch po lyžiarskej sezóne – ako dôsledok ratrakovania, udusávania lyžovaním, predlžovaním lyžiarskej sezóny umelým zasnežovaním, či stavebných prác prebiehajúcich mimo lyžiarskej sezóny. Taktiež je treba zdôrazniť, že na týchto plochách sa osádzajú spevňovacie rohože,“ informoval agrorezort v roku 2019.

Opäť sa podporujú plochy lyžiarskych stredísk

Celkovo bolo v danom čase podľa vtedy zverejnených údajov od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z LPIS-u vyňatých asi 1500 hektárov pôdy. Aktuálne komora spolu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou prišla s informáciou, že plochy pod lyžiarskymi svahmi začne opäť podporovať od budúceho roka.

„Po dlhých rokoch a mnohých rokovaniach s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou sa nám podarilo opätovne tieto plochy zaradiť naspäť do registra poľnohospodárskych produkčných plôch, čo v praxi znamená, že už pre budúci rok si tieto plochy nájdete v žiadostiach v systéme tzv. GSAA a budete na ňu môcť žiadať dotácie, či už v podobe priamych platieb alebo environmentálnych podpôr, ako napríklad biotopy  alebo ekologické poľnohospodárstvo,“ oznamuje Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo videu zverejnenom na sociálnej sieti.

Jeho slová v tom istom videu potvrdil aj šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

„Od kampane 2025 sa nám podarilo znovu zaraďovať lyžiarske strediská, resp. poľnohospodárske plochy, ktoré spĺňajú všetky náležitosti, ktoré sú potrebné pre poskytovanie priamych podpôr. To znamená, že sú obhospodarované poľnohospodármi, sú kosené alebo pasené,“ uviedol Marek Čepko, generálny riaditeľ PPA.

Zdôraznil tiež, že dané plochy budú naďalej spadať pod kontroly zo strany PPA.

„Aj vzhľadom na zmenu klímy, to znamená, že lyžiarske sezóny sú kratšie, poľnohospodári dostávajú možnosť dlhšie obhospodarovať tieto plochy. A všetky plochy, ktoré spĺňajú oprávnenosť využívania poľnohospodárskej pôdy, sú plochy, ktoré chceme podporovať,“ dodal Čepko.

1500 verzus 850

Portál poľnoinfo.sk zaujímalo, aká celková výmera plôch sa do registra poľnohospodárskych produkčných plôch vráti. Pôdohospodárska platobná agentúra na otázku odpovedala priamo a takmer obratom – a to aj bez potreby podávania žiadosti na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve ten sa totiž pre redakciu v uplynulých mesiacoch stal jediným nástrojom komunikácie s PPA aj MPRV SR.

„Predmetom preverovania budú plochy o celkovej výmere 850 hektárov,“ uviedol vo svojej písomnej odpovedi komunikačný odbor PPA.

Z odpovede nie je zrejmé, prečo ide práve o takúto plochu, otázku v tomto smere však redakcia nepoložila. Zníženie výmery z 1500 hektárov v roku 2019 na aktuálnych 850 hektárov, ale môže súvisieť s pravidelnou aktualizáciou LPIS. Na strednom Slovensku, v roku 2021, bolo v dôsledku aktualizácie registra LPIS vyradených 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z nároku na podporu.

„Pôdohospodárska platobná agentúra pod vedením Mareka Čepka tak reagovala nielen na dlhodobé požiadavky samotných užívateľov takýchto plôch, ale aj na konštruktívne pripomienky napríklad zo strany SPPK. PPA opätovne prehodnotila aj faktory ako zmeny klimatických podmienok a s tým súvisiace skrátenie lyžiarskej sezóny a predĺženie vegetačného obdobia,“ vysvetlil komunikačný odbor agentúry.

Spásali aj bez dotácií

Zastavenie podpôr na plochy pod lyžiarskymi vlekmi pred rokmi zaskočilo a pobúrilo mnohých poľnohospodárov. Ide pritom o oblasti, na ktoré mnohí okrem priamych platieb poberali aj ďalšie podpory – viažuce sa na znevýhodnené oblasti.

„U nás ide o asi 34 hektárov, na ktoré sme už od roku 2019 nedostali podporu. Sme podnik, ktorý má aj živočíšnu výrobu, a keď máte zvieratá a spĺňate zaťaženosť, tak sa celkové dotácie napočítajú aj na 300 eur na hektár, o ktoré sme takto prišli,“ skonštatoval pre poľnoinfo.sk Marián Železník, predseda predstavenstva Roľníckeho podielníckeho družstva Zuberec.

Podnik tak počas šiestich rokov prišiel o asi 60 tisíc eur.

„Nechápali sme, prečo sa toto celé vlastne udialo. Keby išlo o nejaké extrémne plochy, bola by pochybnosť o tom, či sa to obrába alebo nie, tak to pochopíme. Ale v našom prípade tu nie sú extrémne podmienky. Mohli vyňať napríklad stožiare a na ostatné nebol dôvod. Paradoxom ešte je, že u nás sú dve zjazdovky, ale časť pod jedným vlekom už niekoľko rokov nie je v prevádzke, hoci tam vlek postavený je. A napriek tomu bola táto časť z podpôr vyňatá, hoci tá, ktorá stále funguje ako zjazdovka a lyžuje sa na nej, tá vyňatá nebola. To je úplná irónia,“ skonštatoval Marián Železník.

Zmenu v prístupe v praxi podnik na Orave víta.

„U nás nejde o nejaké krkaháje. Sú to plochy, ktoré sa bežne obrábajú a v čase, keď sa pristúpilo k ich vyňatiu z registra, sme na to poukazovali fotografiami. Padlo však také rozhodnutie, aké padlo, museli sme to rešpektovať. Aj napriek tomu sme tieto plochy naďalej obhospodarovali, hoci sme za to dotácie nedostávali. Takže zmenu prístupu určite vnímame pozitívne,“ dodal Železník.

Viac ako milión eur

Hodnota podpôr v minulej spoločnej agropolitike pri čerpaní jednotnej platby na plochu a greeningovej platbe pri 850 hektároch za 6 nevyplatených rokov dosahuje viac ako jeden milión eur. Ak by sa na všetky plochy vzťahovali aj podpory viažuce sa na znevýhodnené podmienky, išlo by o sumu ešte vyššiu. O koľko peňazí vyňatím daných plôch z registra za uplynulé roky poľnohospodári presne prišli, však známe nie je.

„Naši poľnohospodári v tomto momente budú podporení rovnakým spôsobom, ako sú poľnohospodári v Českej republike alebo v Alpách – v Rakúsku či Taliansku,“ dodal vo videu na sociálnej sieti Andrej Gajdoš, predseda SPPK.