Pôdohospodárska platobná agentúra vykonala cyklickú aktualizáciu dielov pôdnych blokov LPIS. Ten je kľúčovým prvkom integrovaného administratívneho a kontrolného systému. Musí preto zodpovedať skutkovému stavu. Po aktualizácii údajov v systéme však mnohým žiadateľom zo stredného Slovenska vznikli nezrovnalosti a ich plochy v LPISe sú menšie, ako po minulé roky.

„Pôdohospodárska platobná agentúra pristúpila k mailovej komunikácii so žiadateľmi o priame podpory, u ktorých došlo k úbytku plochy po pravidelnej aktualizácii LPIS. Informácia im má pomôcť predísť nezrovnalostiam pri podávaní žiadostí, pričom PPA aktívne identifikovala tých žiadateľov, ktorých sa týka najväčší úbytok plôch,“ uviedla Pôdohospodárska platobná agentúra.

Žiadatelia dostávajú e-maily od PPA aj v týchto dňoch, dozvedia sa v nich komplexné informácie o možnostiach prípravy ich žiadostí o podpory na rok 2022.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora víta túto aktivitu. Vždy je to o spôsobe komunikácie medzi oboma stranami,“ uviedla na margo rozposielaných mailov Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Plochy výrazne klesli

„Na základe ortofotosnímok došlo k zníženiu o približne 25 tisíc hektárov,“ potvrdila Vladimíra Pôbišová z Odboru vonkajších vzťahov PPA.

V systéme tak nejde len o kozmetické úpravy. To na minulotýždňovom stretnutí s novinármi potvrdil aj Jozef Kiss, generálny riaditeľ PPA.

„Je to obrovská plocha, u niektorých farmárov až 150 hektárov,“ povedal.

Šéf PPA uviedol, že keď došlo v minulosti k aktualizácii LPIS na východnom Slovensku, „úbytok“ pôdy dosiahol 10 tisíc hektárov. Na západnom Slovensku to bolo zas 15 tisíc hektárov.

Po vlaňajšej aktualizácii systému sa vyskytli nezrovnalosti, podľa SPPK, vo viacerých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Žilinského kraja.

Žiadatelia sa majú obrátiť na pracoviská PPA

„Pri aktualizácii LPIS vychádzala platobná agentúra z aktuálnych ortofotosnímok, ktoré boli snímané v priebehu vegetačného obdobia roku 2021. Je potrebné, aby si žiadatelia svoje plochy skontrolovali a vyhodnotili na nových podkladoch. V tejto súvislosti odporúčame, aby si plochy skontrolovali aj v teréne a ubezpečili sa, že spĺňajú všetky podmienky oprávnenosti, napríklad odstrániť nedopasky, buriny, samonálety a podobne,“ upozorňuje PPA.

Podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry by sa mali žiadatelia, ktorí zistia nesúlad, obrátiť na jej pracoviská.

„Boli sme oboznámení s niekoľkými snímkami, na ktorých je údajný nesúlad. Išlo o trvalé trávne porasty,“ vysvetlila J. Holéciová.

V praxi zmenšená výmera znamená aj menšie podpory oproti minulosti. Niektorí poľnohospodári tak po poklese výmery môžu prísť o peniaze.

„Toto bude predmetom preverenia zo strany PPA. Zároveň apelujeme na žiadateľov, aby si kontrolovali svoje hranice. Ak zistia nesúlad, mali by aktívne komunikovať s PPA. Pokiaľ ich agentúra zatiaľ neoslovila, navrhujeme, aby sa sami aktívne zaujímali o ďalšie riešenie problému. Predpokladáme, že problém sa týka predovšetkým trvalých trávnych porastov s teoreticky nejasnými hranicami obhospodarovanej výmery,“ uviedla hovorkyňa SPPK.

PPA deklaruje, že všetky podnety preverí.

„Dôležité je, aby žiadatelia vedeli, že všetky ich požiadavky sú preverované prostredníctvom podporných dôkazov a leteckých a satelitných záznamov,“ uviedla Pôdohospodárska platobná agentúra.

Prax volá administrátorov do terénu

Výrazný pokles plôch v LPISe zaznamenali najmä poľnohospodári hospodáriaci na trvalých trávnych porastoch. Týka sa to teda mnohých roľníkov v podhorských a horských oblastiach.

„Trvalé trávne porasty sú pasené, kosené, prípadne mulčované. Práve tam boli veľké úbytky plôch z toho dôvodu, že administrátori eliminujú z produkčných dielov a blokov napríklad kríky, stromy, poľné cesty. Rozdeľujú bloky úplne nepochopiteľne a nelogicky tak, že sa zmenšia pod stanovenú hranicu a stávajú sa nenárokovateľnými,“ skonštatoval Mojmír Haško, predseda PD Badín a podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Banská Bystrica.

Podľa neho sa teda nestretáva pohľad praxe s pohľadom ľudí, ktorí rozhodujú od stola.

„Bolo by dobré, keby ľudia, ktorí o tomto rozhodujú, sa prišli pozrieť do reality. Na reálnu pastvu a tam by povedali, čo chcú mať v produkčnom diele a čo nie. Lebo tu je jedna filozofická dilema – na jednej strane chceme mať krajinotvorbu a na druhej vyholené trávne porasty. Tomu nerozumieme. Ak má mať zviera nejaký prirodzený úkryt pred slnkom na pastve, tak tam predsa musí byť nejaký krík alebo strom. A to je všetko z plôch v LPISe eliminované,“ dodal M. Haško.

Haško: Cesty nevytvárame naschvál

Pôdohospodárska platobná agentúra podľa Mojmíra Haška vylúčila aj poľné cesty.

„My ich ale nerobíme naschvál. Dnes si ktokoľvek kúpi motorku alebo štvorkolku a jazdí po lúkach. Nemáme tomu ako zabrániť. Tie cesty tam nevytvárame naschvál. Na trvalé trávne porasty ideme so strojmi len vtedy, keď kosíme a zberáme. A navyše tieto poľné cesty aj kosíme, aj hrabeme, neobchádzame ich,“ upozornil M. Haško.

Nelogické je podľa neho aj vylúčenie takzvaných nedopaskov.

„Pasienky, ktoré sa nedajú obrábať žiadnou inou technikou, len pasením, nám vyhadzujú, kvôli nedopaskom. Ako ich však vyriešiť, keď sa tam žiadna technika nedokáže dostať?  Ale to neznamená, že to nie je paša. Avšak oni to vyhadzujú z pôdnych blokov, pritom je to plocha, na ktorej sa reálne hospodári,“ povedal poľnohospodár z okresu Banská Bystrica.

Pôdohospodárska platobná agentúra na problémy z praxe reagovala informáciou, že ich rieši aj kontaktovaním žiadateľov a informáciami o tom, ako majú postupovať.

„Vo výsledku to môže znamenať, že plochy, ktoré budú vo svojich žiadostiach uvádzať, budú korektné a ani nemusia byť menšie, ak ich dokážu argumentačne obhájiť. V každom prípade táto aktualizácia prispeje k zosúladeniu skutočného stavu s deklarovaným v žiadostiach,“ vyjadrila sa V. Pôbišová.

Kiss: Situácia krátenia 25 tisíc hektárov je riešiteľná

Jozef Kiss na minulotýždňovom stretnutí s novinármi dostal od portálu poľnoinfo.sk jasnú otázku. Ako situáciu s úbytkom pôdy v LPIS majú riešiť samotní poľnohospodári?

„Tá situácia krátenia 25 tisíc hektárov je riešiteľná. Aktívne pristupujeme ku komunikácii so žiadateľmi a snažíme sa tých 25 tisíc hektárov zmenšiť, aby bol rozdiel čo najmenší. Ak je ortofotosnímok z mája minulého roka a poľnohospodár plochu do októbra pokosil či zmulčoval a má od toho dokumentáciu, tak na základe žiadosti o zmenu predloží tieto dokumenty na PPA. My vysporiadame danú nezrovnalosť,“ hovorí J. Kiss.

Vysvetľuje, že dokumentáciou môžu byť fotky či kniha honov.

„Zatiaľ sme mali prijatých 70 žiadostí a zhruba deväťdesiatim percentám žiadateľov sme vyhoveli, lebo preukázali, že ortofotosnímok nekorešponduje so stavom pozemku ku dňu podania žiadosti,“ povedal pre poľnoinfo.sk šéf PPA.

Ďalšia možnosť, ktorú majú poľnohospodári k dispozícii je podľa Kissa podať žiadosť s rozšírením.

„Takzvané ´erko´, a tam si žiadateľ uplatní svoje hranice, ktoré pôvodne deklaroval. V rámci vyhodnotenia žiadosti je to overenie skutkového stavu. Pokiaľ nám to bude sedieť s tou jeho žiadosťou, s tým čo deklaruje, tak mu to potvrdíme a uznáme mu tú plochu,“ informuje J. Kiss.

Poslednou možnosťou je, že po vydaní rozhodnutia sa poľnohospodár odvolá.

„V rámci odvolania preskúmame danú plochu. Ak zistíme, že naozaj napravil ten stav, ktorý tam bol deklarovaný, tak zas mu vieme vyhovieť v rámci odvolania,“ povedal šéf PPA.

Ide o obrovské peniaze  

„Veríme, že preverovanie citlivo skúseným okom posúdi plochy, ak sú obhospodarované napríklad pasením. Rovnako veríme, že tieto plochy budú uznané ako spôsobilé v prípade, že boli v predchádzajúcich rokoch obhospodarované,“ uviedla Jana Holéciová.

Faktom však zostáva, že pre nezrovnalosti vzniká medzi roľníkmi a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ďalšie napätie. Viacerí zdôrazňujú, že agentúra má pracovať pre nich, nie oni pre ňu.

„Ono to nie je sranda. Nejde len o podporu na danú plochu, ktorú vyhodia z produkčného bloku. S tým je spojená napríklad aj ďalšia platba v rámci znevýhodnených oblastí, či platba na agroenvironment. Summa summarum ide o obrovské peniaze, a tie nám budú chýbať, a to práve v aktuálnom ťažkom období,“ uzatvára M. Haško.