Slovensko chce byť konštruktívny partner počas konečných debát o podobe sedemročného rozpočtu Európskej únie (2021 – 2027), zároveň však nesmie zabúdať na svoje priority a záujmy. Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) to uviedol v utorok po rokovaniach s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Bruseli.

Hlavnou úlohou šéfa Európskej rady, ktorý sa v tomto a budúcom týždni stretne s lídrami všetkých 27 členských krajín, je nájsť čo najviac zhodných čŕt pre tvorbu budúcej finančnej perspektívy Únie.

SR bude platiť viac do rozpočtu EÚ

Pellegrini pred novinármi priznal, že očakáva, že to bude jeden z „komplikovanejších“ summitov a hoci ho Michel informoval, že má ambície dosiahnuť finálnu dohodu, určite to nebude ľahké. A možno k dohode na summite ani nedôjde, lebo na víkendovom summite krajín zo skupiny Priatelia kohézie v Portugalsku zaznel jasný hlas a bola podpísaná deklarácia, že tieto krajiny nechcú krátenie eurofondov a škrty v kohéznej politike. Tento postoj však podľa neho viedol k protiodpovedi krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do eurorozpočtu a ktoré majú opačný postoj ako tie kohézne.

„Ja som za Slovensko deklaroval, že chceme byť konštruktívny partner na debatu, ale ako predseda vlády musím bojovať za záujmy Slovenska a vyjednať pre nás čo najlepšie podmienky,“ opísal situáciu premiér.

V tejto súvislosti zopakoval, že SR už bude platiť viac do rozpočtu EÚ. Je to dané výpadkom časti príjmov po odchode Británie z Únie a aj tým, že Slovensko sa vďaka členstvu v EÚ a vďaka eurofondom rozvíja a pre rozvinutejšiu krajinu už platí nový prepočet odvodov do eurorozpočtu.

Zachovať pokračovanie pravidla n+3

Upozornil tiež, že pre Slovensko je dôležitá aj férovosť nastavenia dlhodobého rozpočtu, pretože ak budú pre členské krajiny platiť rôzne rabaty a zľavy, tak nie je možné, aby Slováci – podľa určitých prepočtov – platili do EÚ viac ako rozvinutejšie Holandsko. A spresnil, že ak dôjde ku kráteniu rozpočtu v kohézii, tak by to malo byť nejakým spôsobom rovnomerné, dotknúť sa všetkých členov rovnako a nepoškodiť viac kohézne krajiny ako čistých prispievateľov.

Pellegrini tiež upozornil, že na rozpočtovom summite chce presadzovať aj niektoré priority „technického charakteru“, napríklad zachovať možnosť zvýšeného kofinancovania, pokračovanie pravidla n+3, čiže mať k dispozícii po ďalšie tri roky čerpanie nevyužitých eurofondov z predošlého programovacieho obdobia, a bojovať aj za viac peňazí na rozvoj vidieka a pre poľnohospodárstvo.

„Dnes to bolo skôr o výmene informácií a posúdenie, či vôbec je na stole nejaký možný kompromis. Michel bude mať koncom budúceho týždňa už ucelenejší obraz, teda aj po rokovaniach s najväčšími krajinami, ktoré však môžu byť najväčšou brzdou pri rokovaniach o dlhodobom rozpočte,“ skonštatoval premiér.

SR sa netajila platiť viac do rozpočtu Únie

Európska komisia navrhla sedemročný rozpočet vo výške 1,11 percenta HNP 27 členských krajín. Blok čistých prispievateľov to chce skresať na jedno percento. Na otázku TASR, či je Slovensko ochotné na kompromis v podobe 1,07 alebo 1,08 percenta HNP, premiér uviedol, že slovenská strana sa nikdy netajila platiť viac do rozpočtu Únie ako doteraz, zároveň však priznal, že návrh eurokomisie bol prijateľný.

„Ak dôjde k redukcii na 1,07 percenta, aj to môže byť cesta, ale dnes povedať, ako to dopadne, je predčasné. Nechcem prejudikovať žiadne čísla a percentá. To všetko bude výsledkom ťažkých nočných dohôd,“ odkázal na nadchádzajúci summit.

Pellegrini dáva Michelovi šancu uspieť pri dohode o konečnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ, túto dohodu však podľa neho môžu zastaviť niektoré členské krajiny a k pokroku nemusí dôjsť.

„Dávam tomu šancu 50 na 50. Samozrejme, pre Úniu ako takú by to bolo dobré, pretože by sme sa na marcovom a júnovom summite mohli venovať ďalším otázkam, posúvať Úniu dopredu a prijímať potrebné rozhodnutia. Tak by malo fungovať efektívne vedenie EÚ. Rozpočet je však taká citlivá vec, že nájsť zhodu medzi 27 členskými krajinami znamená, že všetci budeme mať čo robiť,“ uzavrel.