Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Oslavovali novú úrodu, ale aj svojich priateľov – poľnohospodárov!

Oslavovali novú úrodu, ale aj svojich priateľov – poľnohospodárov!
insert_photoautor - dožinkový veniec RPPK Levice 2021

Najlepší poľnohospodári z levického regiónu dosiahli úrody ozimnej pšenice na úrovni takmer 9 ton z hektára, jačmeňa jarného cez 8 ton a repky ozimnej bezmála 5 ton. Výnimočné boli aj okresné „priemerky“ za jednotlivé komodity.  Pri hustosiatych obilninách zaznamenali Levičania najvyššie úrody za ostatných päť rokov. Oslávili ich v piatok (24.9.2021) v obci Starý Tekov na tradičných dožinkových slávnostiach, ktoré už pravidelne organizuje Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora.

„V tomto roku sa stretli dve priaznivé okolnosti. Dobrá úroda a dobrá cena. Vyslovujem to s veľkou pokorou a prianím, aby to takto vydržalo čo najdlhšie,“ povedal Milan Halmeš, predseda RPPK v Leviciach.

Na začiatku kalendárneho roka to pritom s úrodami, ani cenami, nevyzeralo výnimočne priaznivo. Repka síce vstupovala do nového roka s mierne nadpriemernými hodnotami, ktoré na parížskej burze ukazovali číslo 420 eur za tonu, ale dnes jej cena prekonáva neuveriteľných 600 eur za tonu.

Založenie novej úrody bolo z dôvodu nadmerných zrážok v jeseni zložité a najmä nastalo neskôr, ako sú optimálne agrotechnické termíny. Jar sa zas niesla v znamení veľmi nízkych teplôt a máj mimoriadne bohatých zrážok. V priemere padlo o 40 až 70 milimetrov viac, ako je dlhoročný priemer.

Zdalo sa, že ortieľ nad úrodami vyriekol prvý letný mesiac. Ten nastúpil v plnej intenzite a jeho tropické teploty vzbudzovali značné obavy. Po všetkých peripetiách ktoré sa udiali od zasiatia zrna, začal zber klasov o osem až desať dní neskôr, ako sú levickí pestovatelia zvyknutí.

Obzrieť sa a zamyslieť

Na dožinkových slávnostiach boli desiatky členov tamojšej poľnokomory s výsledkami spokojní. Listovali v sumárnych tabuľkách prehľadu úrod, ktoré im pripravil tamojší úrad RPPK pri príležitosti dožiniek. Porovnávali „svoje“ výnosy, s úrodami ďalších subjektov v regióne. Tých najlepších vyzdvihol v príhovore aj predseda levických poľnohospodárov.

„Priemernou úrodou pšenice v regióne na úrovni 7,03 ton z hektára sme prekročili jej päťročný priemer o 16-percent. Najlepšie výsledky dosiahli v spoločnosti Agromarkt Nýrovce, kde uzavreli žatvu pšenice s úrodou 8,94 ton z hektára,“ povedal Milan Halmeš.

Vymenoval aj ďalšie plodiny. Jačmeň sypal priemerne v regióne 6,01 ton z hektára a najlepšie výsledky dosiahla spoločnosť Donau farm Kalná s výnosom 8,25 ton z hektára.

Pre poľnohospodárov je mimoriadne zaujímavou plodinou aj repka ozimná. V najlepšom podniku v regióne – PD Levice, sypala 4,79 ton z hektára. Okresný priemer dosiahol 3,69 ton z hektára. Úrody repky boli v regióne Levíc najvyššie za ostatné tri roky.

Rekapitulácia výnosov, prírodných podmienok, ale aj cien, ktorá zaznela v príspevku Milana Halmeša, priniesla príležitosť obzrieť sa a zamyslieť sa nad tým, čím nás obohatil pestovateľský ročník 2020/2021.

Intuícia v podnikaní

Pri podnikaní ide o intuíciu, ktorú trénuje každý manažér skúsenosťami. Jedným z najskúsenejších poľnohospodárov v regióne je Jozef Benčík, ktorý nastúpil do agrorezortu už v roku 1967 a v „nových“ ponovembrových časoch previedol Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Ďure cez divoké vody transformácie. Tamojšie družstvo, ktoré hospodári vo Veľkom Ďure, Loku a Hornom Piali sa dokonca na začiatku deväťdesiatych rokov nerozdelilo, ako sa to bežne dialo.

Jozef Benčík odovzdal vlani, po tridsiatich rokoch, svoju funkciu predsedu dlhoročnému agronómovi. Regionálni poľnohospodári z Levíc mu v piatok za výsledky, ktoré za tridsaťročné pôsobenie v Ďure dosiahol, vzdali hold. Všetko to ale mohlo byť úplne inak a dnes by si na Jozefa Benčíka z poľnohospodárskych Levíc len málokto spomenul.

V šesťdesiatych rokoch začal síce pracovať ako účtovník na družstve v Loku, no v osemdesiatych rokoch dostal pracovnú ponuku do Bratislavy. Z rezortu síce úplne neodišiel, ale od prvovýroby sa vzdialil. Na Slovenskej plánovacej komisii pôsobil na odbore poľnohospodárstva.

Revolúcia prináša príležitosť aj porazených

Po roku 1990 začali Benčíka presviedčať bývalí kolegovia, aby prevzal vedenie družstva, ktoré dôverne poznal. Veľmi sa mu nechcelo. Za viac ako šesť rokov si na bratislavský život zvykol. Jeho známi pracovali po ministerstvách a úradoch a on sa mal vrátiť späť do výroby? Dôkladne to zvažoval. Rodina si na presadenie do Bratislavy zvykla.

Každá revolúcia však prináša príležitosť aj porazených. Nečakaná ponuka z pôvodného družstva mohla byť jedným aj druhým. Ako z toho von? Vedomostí mal dostatok. Ovládal a najmä vedel čítať legislatívu a práve začiatkom deväťdesiatych rokov to bolo obrovskou výhodou. Okrem toho bol ekonóm, čo v čase prudkého poklesu podpôr do rezortu bolo kľúčovou výhodou.

Rozhodol sa začať opäť tam, kde v prvej polovici osemdesiatych rokoch skončil. Na spoločnom družstve. Cítil tlak. Na jednej strane od bývalého vedenia, ktoré sa úplne nezmierilo s tým, že náhle skončili a na druhej strane od bežných družstevníkov. Tí si uvedomovali, že s otvorením trhov sa družstvu otvárajú obrovské príležitosti napríklad čo sa týka ponuky poľnohospodárskej techniky.

„Úroky vtedy ale dosahovali 25 percent! Pýtal som sa kolegov, to naozaj teraz chcete brať úvery? Hovorím im, vydržte. Vklady boli vtedy úročené sumou 15-percent. Hovorím, naakumulujeme zdroje a rozbehneme sa. V niektorých rokoch sme ročne brávali len 5 – 6 miliónov korún na úrokoch. Takto sme dokázali zhromaždiť zdroje,“ hovorí bývalý predseda Benčík.

Družstvo postupne nakúpilo modernú techniku, zberové linky, či sušičku. Od roku 1990 bez úveru. Ešte v deväťdesiatych rokoch zrušili prvovýrobu mlieka a orientovali sa na chov ošípaných. Investovali z predvstupového programu Sapard, ale aj prvých Plánov rozvoja vidieka.

„Potom už to bolo zložité. Veď vieme ako PPA dopadla a my sme už vtedy za takých podmienok investovať nechceli,“ hovorí bývalý predseda družstva o veciach, ktoré boli dlho len verejným tajomstvom a až teraz sú konečne v pozornosti zodpovedných.

Moderná farma ošípaných funguje na družstve doteraz. V šľachtiteľskom chove bielej ušľachtilej majú umiestnených 150 prasníc. Snáď už len s Kukučínovom sú pravdepodobne poslednými podnikmi v regióne Levíc, ktorí na chov ošípaných nerezignovali.

Ocenení

O niečo lepšia situácia v okrese je v produkcii mlieka. Tamojší poľnohospodári dokážu ročne vyrobiť 19-miliónov litrov mlieka. Ešte pred dvadsiatimi rokmi to však bolo 33 miliónov litrov a v roku 1989 neuveriteľných 80 miliónov litrov mlieka.

Mnoho podnikov v regióne s výrobou mlieka skončilo. Jedným z nich je aj Roľnícke družstvo v Starom Tekove, ktoré piatkové dožinky hostilo. Dnes sú zameraní len na rastlinnú výrobu a na 1300 hektárov poľnohospodárskej pôdy zamestnávajú 20 zamestnancov. Družstvo od roku 2008 viedol Miroslav Fabian, ktorý vedenie družstva v najbližšom období odovzdá mladšej generácii. Aj on dostal od predsedu levickej RPPK Pamätný list za dlhodobé pôsobenie v rezorte.

Trojicu ocenených uzatvára Ján Seneši. Bývalý predseda Poľnohospodárskeho družstva Bátovce. Vo funkcii bol od roku 1996 do roku 2020.

Všetkých troch predsedov, ktorí stáli za vytváraním obrazu levického poľnohospodárstva dôverne pozná popredný slovenský poľnohospodár – Zoltán Černák.

Obrovské dejinné udalosti na pozadí nášho poľnohospodárstva

Vo svojej gratulácii oceneným Černák spomenul, že keď pracoval na Okresnej  poľnohospodárskej správe v Leviciach, oni svoju pracovnú kariéru len začínali a dnes len ťažko verí tomu, že končia. Spomenul si aj na to, že v Starom Tekove, kde v roku 2021 oslavujeme dožinky, on v roku 1956 brigádoval ako prvák na strednej škole.

Presne si pamätá detaily brigády. Je to vďaka tomu, že na jej pozadí sa odohrávali obrovské dejinné udalosti, ktoré do histórie vošli ako potlačenie Maďarského povstania sovietskymi vojskami. To je už ale iný príbeh. Nie však tak vzdialený od poľnohospodárstva, ako by sa zdalo.

Keď autor týchto riadkov pred niekoľkými rokmi rozprával s Júliusom Medveďom, dlhoročným námestníkom dodnes spomínaného ministra poľnohospodárstva Jána Janovica, ten mu spomenul, že pridružená výroba bola najmä ortodoxným krídlom v komunistickej strane vnímaná ako niečo nelegálne, nesocialistické.

Jej štruktúru navrhli Janovic s Medveďom v polovici šesťdesiatych rokov. Obdobie po vstupu sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a následná normalizácia podľa Medveďa mohla dopadnúť dvoma spôsobmi.

„Buď by nás s Janovicom zavreli alebo rozvíjajúci sa koncept pridruženej výroby, ktorá priamo nesúvisí s hlavnou výrobou podniku, ale slúžili na zlepšenie hospodárskych výsledkov podniku, ponechajú,“ povedal vtedy približne Medveď.

Keďže začala prinášať úspech, nakoniec sa stalo to druhé a Janovica s Medveďom vystrelili na vrchol. A prečo to spomíname? Slovenské poľnohospodárstvo za ostatných sedemdesiat rokov zažilo neuveriteľné množstvo koncepcií a následných antikoncepcií. Vymenovávať ich by bolo stratou času pre čitateľa. Viacero z nich dodnes aktívni poľnohospodári ešte zažili.

Je zázrakom, že poľnohospodári z Levíc dokážu v tomto zmätku stále pestovať zeleninu na 1021 hektárov poľnohospodárskej pôdy, chovať 513 064 kusov hydiny, 2 918 dojníc a zamestnávať 1366 ľudí!

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor - dožinkový veniec RPPK Levice 2021

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1537 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments