Osobné autá zaparkované za skúšobnou stanicou ÚKSUP-u vo Veľkých Ripňanoch sú pokryté vrstvou prachu. Ich rovnaký dizajn priniesla neupravená asi kilometer dlhá polniačka medzi štátnou cestou a stanoviskom sladovníkov. Absolvoval ju každý návštevník dňa poľa, ktorý chcel vidieť 40 odrôd sladovníckeho jačmeňa. Už na prvý pohľad je zrejmé, že na parcele chýba vlaha.

V ostatných dňoch vo viacerých regiónoch výrazne napršalo. Zrážky sú však pomerne nerovnomerné a často nárazové. Aj hydrometeorológovia pred pár dňami informovali, že pokiaľ pri Bratislave padlo v prvých júnových dňoch 80 mm zrážok, tak niektoré oblasti na Zemplíne sa museli uspokojiť s milimetrom. V Ripňanoch sa o zrážkach priamo neohovorilo. Témou bola blížiaca sa žatva a jej predpokladané výsledky. Objemovej hmotnosti zŕn a tak aj vyšším hektárovým výnosom by ešte pár kvapiek letného dažďa pomohlo.

O úrode sa nehovorí pred zberom

Keď v minulom týždni navštívil poľnohospodár Ján Jelen desať kilometrov vzdialené Levice, prekvapil ho výdatný dážď. Potešil sa, že určite prší aj v Novej Dedine, kde od deväťdesiatych rokov hospodári. Charakteristikou ostatných rokov je však prudká lokálnosť zrážok a tak napriek očakávaniam v Novej Dedine našiel len suché cesty.

Nosnou plodinou Jána Jelena je sladovnícky jačmeň. Každoročne dopestuje približne 1300 ton. Tak ako iní poľnohospodári, aj on seje jarný jačmeň aj na jeseň a potom štandardne po zime. V osevnom postupe mu nechýba ani jeho ozimný variant.

Ozimný jačmeň je v mnohých podnikoch skúškou kombajnov. Veď je to prvá plodina žatvy. Jána Jelena čaká prvý zákos už o približne týždeň. A aká bude úroda? Ján Jelen je skúsený sedliak a o tom, čo nie je pod strechou, nebude rozprávať. Vie, že celoročná snaha sa vie zvrtnúť na desaťminútovom vrtochu počasia.

Čo by však mohol povedať je cena, za ktorú predáva svoju prácu sladovni v Hurbanove. Tú vám však v Ripňanoch nepovie on a ani nikto iný s kým sme hovorili. Zástupcovia sladovní či pestovateľov sa o peniazoch rozprávať nechcú. Ján Jelen ale nenadáva.

„Podpísal som zmluvu na dodávku jačmeňa vlani v novembri. Tento rok došlo zo strany odberateľa k zvýšeniu ceny napriek tomu, že dohoda bola uzavretá,“ pochvaľuje si pestovateľ z okresu Levice.

Sladovnícka mocnosť

Ani Rudolf Zajac mladší z Osiva Zvolen nie je konkrétny. Spomína, že pozorne sledujú ako sa hýbu ceny obilnín, no citlivo vnímajú aj to, za čo vedia výsledný slad u svojich odberateľov predať. Osivo prevádzkuje sladovňu v Leviciach a ročne dokážu vyrobiť 17 tisíc ton sladu.

Slovensko je sladovníckou mocnosťou. Ročne vyprodukujeme až 290 tisíc ton sladu, z čoho odchádza do zahraničných pivovarov až 230 tisíc ton.

Sladovníci a pivovarníci tak vďaka rozvinutej vertikále každoročne odvádzajú do štátneho rozpočtu desiatky miliónov eur. Tých, ktorí urobili zo slovenského sladu pojem v zahraničí však nie je veľa. Pár stoviek poľnohospodárov, sedem sladovní a štyri pivovary. Hurbanovský a ten vo Veľkom Šariši sú väčšie a s menším objemom si vytvorili svoje miesto na trhu aj výrobcovia piva v Banskej Bystrici a vo Vyhniach. Okrem toho je v krajine takmer stovka reštauračných pivovarov. Najnovšie pribudnú v najbližších dňoch v Svätom Jure či v Stupave.

A bude sa pivovarom v tomto roku dariť? Podľa Vladimíra Machalíka, riaditeľa Slovenského združenia výrobcov piva a sladu sa spotreba piva na Slovensku vracia na predcovidovú úroveň. K úplnej spokojnosti však pivovarníci potrebujú najmä slnečné a teplé leto. Vtedy ľuďom chutí pivo najviac. A Slovákom aj radlery. V tom sme podľa Machalíka vraj unikátni v celej Európe.