S nedostatkom pracovných síl bojuje celý agrosektor už dlhšie. Výrazný nedostatok pociťujú najmä zeleninári a ovocinári, ktorí sa v apríli obrátili aj na rezort práce otvoreným listom. V ôsmych bodoch žiadali ministerstvo o riešenie situácie, ktorá je podľa nich kritická.

„Zeleniny sa dnes na Slovensku pestuje veľmi málo. Je to plocha len asi 4-tisíc hektárov. A možno práve všetky tieto problémy, ktoré súvisia s pracovnou silou viedli pestovateľov k tomu, že postupne dochádzalo k ustupovaniu v pestovaní zeleniny. Pretože tých ľudí je jednoducho nedostatok,“ vyjadril sa predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Oliver Šiatkovský.

Problémy vládnu v týchto dňoch aj v ovocných sadoch. Zber sa už začal najmä v jahodoviskách.

„Nemá kto robiť. My časť sadov skutočne likvidujeme. Vlani sme zlikvidovali 270-hektárov a budeme musieť zlikvidovať aj ďalšie, lebo stále nám chýba asi 500 ľudí. Ale ohrozených je 5000 pracovných miest, pokiaľ tých 500 ľudí nenájdeme a jedinou cestou bude znižovať plochy,“ dodal Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

Pestovatelia žiadali ministerstvo komplexne riešiť otázku prijímania pracovných síl, vrátane tých zahraničných. Rezort práce im čiastočne vyjde v ústrety.

„Na niektoré požiadavky sa ministerstvo pozrie bližšie a navrhne úpravu. Ide napríklad o úpravy pri určovaní  príslušnosti úradu práce podľa sídla spoločnosti tak, aby mohli zamestnanci z tretích krajín v prípade potreby ísť pracovať napr. do sadu v inom okrese. Ministerstvo sa pozrie aj na zníženie byrokracie pri požičiavaní slovenských zamestnancov medzi jednotlivými farmármi.  Preveríme aj možnosť rozšírenia povolenia sezónnej práce pre príslušníkov z tretích krajín zo 6 na 8 mesiacov,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva práce Veronika Husárová.

Tieto kroky pestovatelia vítajú. Nedoriešené ale zostávajú ďalšie požiadavky – posunúť definovaný čas nočnej práce, znížiť odvody či zbaviť poľnohospodárov zodpovednosti za konanie agentúr.

Ministerstvo práce nateraz neplánuje meniť ani odvody

„Neplánujeme ani rušiť zodpovednosť poľnohospodárov za konanie agentúr dočasného zamestnávania. Odporúčame zamestnávateľom, aby zamestnávali pracovníkov ako kmeňových, čím sa vyhnú zodpovednosti za prípadné nekalé praktiky agentúr,“ dodala veronika Husárová.

Podľa samotných pestovateľov to ale jednoduché nie je.

„Tu hraničíme s tým, že sa musí zjednodušiť systém prijímania sezónnych zamestnancov. Musí to byť operatívne. Ľudí často potrebujeme v priebehu týždňa alebo aj počas dvoch-troch dní. A vtedy je veľmi zložité prijať ľudí, najmä zo zahraničia,“ reagoval Oliver Šiatkovský.

Problémy naďalej bude robiť aj definícia nočnej práce. Pestovatelia žiadali o to, aby mohli hodinu medzi piatou a šiestou ráno zaradiť do dennej práce. Podľa ministerstva na to nie je dôvod, keďže jedinou povinnosťou poľnohospodárov je vyplatiť brigádnikom príplatok.

„Príplatok, to je úplne posledná vec, aj tak robia na výkon. Ale je lepšie, keď skončia možno o 10-11 dopoludnia, alebo to ťahať cez tú veľkú horúčavu? My začíname robiť ráno o piatej, a zbierame ovocie a zeleninu vtedy, keď má najvyššie nutričné hodnoty, a nie cez obed, keď je už vyprahnutá. Negatívom aj pre brigádnikov je práca na slnku. Požadovali sme len to, aby sa odstránil byrokratický problém, ktorý s tým máme,“ uviedol Marián Varga.

Ministerstvo práce nateraz neplánuje meniť ani odvody a dane pre sezónnych pracovníkov. V tejto otázke chcú pestovatelia ešte rokovať a plánujú predložiť rezortu aj informácie o odvodovom zaťažení v zahraničí s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky pre brigádnikov, ako v iných krajinách.

„Nám nestačí, že sa stretneme a komunikujeme raz do roka. Tu sa musia veci veľmi rýchlo pohnúť a ak to nevyriešime, jediná cesta je, znižovať výmery. Na niektoré veci vieme nájsť riešenie a niekde by sa muselo vstupovať do novelizácie zákonníka práce. To desí aj nás, je to veľmi na dlhé lakte, rokovania s tripartitou a dohadovanie sa, že bude okolo toho zase mnoho rečí a skutok – vieme kam sa podel,“ uzavrel Vagra.