Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Najväčším problémom sa stáva nedostatok kvalitných ľudí. Aj v ovčiarstve

Najväčším problémom sa stáva nedostatok kvalitných ľudí. Aj v ovčiarstve
insert_photoautorka - Lucia Hovancová pri ťahaní syrových nití.

V spoločnosti AGRO – Torysa sa nedávno skončila ovčiarska sezóna. Podľa starých tradícií to bolo vždy 26. októbra, na Deň svätého Demetera, keď sa bačovia s ovečkami po niekoľkých mesiacoch vrátili naspäť do dedín. V Toryse ovce do dediny ešte len pomaly schádzajú.

Túto sezónu vydojili a spracovali takmer 60 000 litrov ovčieho mlieka. V rámci predaja z dvora ponúkli zákazníkom údený ovčí syr, sladkú aj kyslú žinčicu a hlavne bryndzu. Tej počas uplynulej sezóny vyprodukovali 2 400 kilogramov.

„Naša bryndza je veľmi kvalitná – stopercentná, nepasterizovaná a dokonca je hladká, roztierateľná, nie hrudková. Na tom si dávame záležať a máme na to špeciálny diel v stroji. Predošlé roky sme jej vyrobili viac, teraz produkciu ovplyvnilo to, že sme zredukovali stádo,“ komentuje konateľka Miriam Ištoňová.

V Toryse chovajú ovce už viac ako 20 rokov.

„V roku 1999 sme kúpili asi 250 kusov ovečiek. Ako otec hovoril, malo to byť len také hobby, koníček. A ten koníček napokon prerástol do riadneho koňa,“ spomína konateľka na začiatky.

Stádo každý rok z vlastného chovu rozširovali a postupne narástlo na 800 kusov, z toho 600 oviec. Uplynulé leto ho však o polovicu zredukovali.

„Aktuálne máme asi 280 oviec. Je veľký problém zohnať ľudí, nielen k ovečkám, ale celkovo do poľnohospodárstva. Ľudia by sa aj našli, ale potrebujeme zodpovedných, ktorí majú cit k zvieratám. Musia vnímať jeho potreby – či je ovečka dobre podojená, či má očistené paznechty, dostatok krmiva, alebo vody. Keď chceme produkovať, musíme najprv zabezpečiť kvalitnú starostlivosť,“ zdôvodňuje Miriam Ištoňová.

Dojenie bez stresu

Skúsená farmárka do kvalitnej starostlivosti počíta hlavne prvotriedne dojenie. Pôvodne používali mobilnú dojáreň na podvozku, aby ovce boli stále vonku.

Neosvedčilo sa nám to. Ovečky museli vyjsť hore na dojáreň, ktorá bola na vlečke za traktorom. Hore ich bolo treba zaistiť, pritisnúť k stroju, zapnúť, vydojiť. Bol to pre ne obrovský stres. Niektoré sa stavali až na zadné. Pochopili sme, že takto to nemôže byť.“

Preto sa rozhodli vybudovať pevnú dojáreň v maštali. Poľnohospodárka vysvetľuje, že je postavená tak, aby bolo dojenie komfortné a neprispôsobovali sa zvieratá, ale personál,

„Z maštale idú ovečky po rovnej ploche priamo do dojárne, personál zíde niekoľkými schodíkmi nižšie do jamy a tam obsluhuje dojacie zariadenie. Je to pre zvieratá menej stresujúce a nemá to vplyv na mlieko.“

Vďaka strojovému dojeniu dokážu v Toryse naraz podojiť 48 oviec.

Plánujú malý bitúnok

Pre ovečky je už pripravená vyčistená a vyvetraná stajňa.

„Pred zimou ich ešte ostriháme, aby im nezavadzala vlna,“ dodáva Miriam Ištoňová.

Na otázku, čo robia s vlnou, len pokrčí plecom:

„Vykupujú ju za smiešne drobné – 20 centov. Kedysi bola vzácna, dnes nestojí za nič. Ani nebrieme žiadne peniaze, meníme si aspoň tovar za tovar s dodávateľom soli.“

Okrem oviec chovajú na hornej Toryse aj hovädzí dobytok. Asi 170 kusové stádo sa celé leto pasie na prenajatých pasienkoch.

„Máme kravy bez trhovej produkcie mlieka, plemeno charolais a slovenské strakaté,“ približuje Miriam Ištoňová a dodáva: „V budúcnosti by sme chceli vybudovať malý bitúnok, aby sme mohli mäso predávať. Zistili sme, že ľudia majú o kvalitné mäso záujem.“

Vlastné finančné zdroje nemajú, ich ambíciou je prefinancovať zámer cez eurofondy.

Miriam Ištoňová z AGRO – Torysa.

Reťazcov sa boja

Počas zimných mesiacov sa zameriavajú na produkciu syrov z kravského mlieka. Nakupujú kravskú hrudku a z nej vyrábajú uzlíky, nite, korbáčiky a syrové torty. Väčšiu časť produkcie predajú priamo vo svojej predajni v Toryse, ovčie výrobky v lete vykupuje predajňa tradičných produktov v Spišskej Novej Vsi. Spolupráce s reťazcami sa obávajú. Skúsená poľnohospodárka upozorňuje, že majú veľmi tvrdo nastavené podmienky:

„Sme malý producent a ich požiadavky znamenajú pre nás veľkú neistotu. Preto radšej spracujeme len toľko suroviny, aby sme naplnili predbežné objednávky. Nerobíme zbytočne veľa na sklad, syr zreje, nemá dlhú dobu spotreby a potrebujeme ho predať. Bojíme sa, aby sme sa nedostali do problémov.“

Najviac chýbajú ľudia

Farmárka z hornotoryskej doliny priznáva, že situácia je zložitá.

„Veľmi nás zasiahla covidová pandémia a drží nás len predaj z dvora. Kedysi sme mali v lete pri syroch zamestnané štyri ženy, teraz bola jedna. Pomohli nám študentky z vysokej školy, ktoré boli u nás v lete na praxi, lebo potrebovali prax v prvovýrobe.“

Miriam Ištoňová za najväčší problém v poľnohospodárstve považuje nedostatok ľudí: „V poľnohospodárstve pracujeme so živými tvormi. Ani počas lockdownu sa nedá zatvoriť. Zvieratá potrebujú nepretržitú starostlivosť. Mnoho ľudí sa chce len zamestnať a tí dobrí odchádzajú preč. Vyskúšali si prácu v zahraničí, kde robia za iné peniaze, takže sa nám nevrátia.“

Autor článku: Veronika Fitzeková - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka - Lucia Hovancová pri ťahaní syrových nití.

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1529 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments