Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pôjde o náhradu greeningových platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú v aktuálnom období v rámci Jednotnej platby na plochu (SAPS). Pokiaľ získanie platieb na greening je viac-menej automatické, pri ekoplatbách v novom programovom období dôjde k výrazným zmenám a zvýšeniu náročnosti pre ich čerpanie.

Téma ekoschém išla úplne bokom

Pokiaľ o niektorých zásahoch do európskej agropolitiky sa od jej predstavenia legislatívneho návrhu v júni 2018 diskutuje veľa a dlho, o ekoplatbách sú známe len čiastkové informácie. Na uvedené opatrenie bude pritom v rokoch 2023 – 2027 vyčlenených 513 miliónov eur.

K prvému komplexnému pohľadu na ekoplatby sa priblížili v polovici júla poľnohospodári z bratislavského regiónu. Tamojšia poľnokomora zorganizovala rokovanie, kde boli informovaní o aktuálnom návrhu.

„Téma ekoschém pri príprave novej agrárnej politiky bola prehliadaná. Vzhľadom na to, že je tam vyčlenený veľký objem prostriedkov, je to až nepochopiteľné. Nejasností okolo ich zavedenia je aj preto stále mnoho,“  myslí si Jozef Šumichrast, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bratislave.

Finančné alokácie sa môžu ešte meniť

Jozef Šumichrast roľníkov v polovici júla informuje, že aktuálny materiál agroministerstva k ekoschémam je z 12. júla 2021 a stále nejde o konečnú verziu dokumentu. Nastavenie ekoplatieb má byť, podľa vyjadrenia predsedu RPPK Bratislava, komplexne spracované  do konca júla.

Prebiehajúcu intenzívnu diskusiu potvrdzuje aj tlačový odbor agroministerstva. Ten nám v štvrtok 22. júla zaslal v odpovedi na naše otázky aj jednotlivé finančné alokácie pre navrhnuté opatrenia. V zapätí k nim však uviedol, že „alokácie nie sú konečné, môžu sa meniť a pravdepodobne sa aj budú. Preto je potrebné zvážiť, či je vhodné a ako ich zverejniť.“

Samozrejme, nikto nemá záujem poľnohospodársku verejnosť zavádzať číslami, ktoré nie sú finálne. Otázka však znie, prečo by tí, ktorých sa diskusia vo výraznom rozsahu týka, nemali vedieť o jej smerovaní. Ak dôjde k nepriaznivému nastaveniu tohto opatrenia, opäť sa to dotkne fungovania rezortu na niekoľko rokov.

Na túto skutočnosť upozorňuje na rokovaní s poľnohospodármi aj Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

„Je dôležité vytvoriť takú podporu v rámci ekoschém, aby to poľnohospodárom dávalo logiku z produkčnej stránky a dostavil sa aj efekt zvyšovania biodiverzity. Nehovoríme, že biodiverzita klesla v dôsledku práce poľnohospodárov, ale v dôsledku zlého nastavenia podporného systému. Nové opatrenia preto musia byť pripravené lepšie. Platby nemôžu byť len kompenzačné, ale aj  motivačné,“ hovorí Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Ak bude mať poľnohospodár záujem čerpať podpory z ekoplatieb, bude musieť spĺňať jedno alebo kombináciu viacerých opatrení. Napríklad na ochranu prírodných zdrojov a klímy slúži diverzifikácia plodín či tvorba ochranných pásov.

Diverzifikácia plodín

„Žiadateľ s výmerou ornej pôdy viac ako desať hektárov je povinný pestovať na ploche ornej pôdy najmenej štyri plodiny, pričom hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 30 percent tejto ornej pôdy a zároveň najmenej na 25-percent výmery pestovať trávy na ornej pôde alebo iné rastlinné krmivá alebo dusík viažuce plodiny,“ uvádza aktuálny ministerský návrh, ktorý máme k dispozícii.

Pri žiadateľoch, ktorí obhospodarujú nad 100 hektárov pôdy hovoríme už o ôsmich plodinách.

Ochranné pásy

Pokiaľ spĺňanie opatrenia diverzifikácie plodín vyplýva z tvorby osevného postupu a poľnohospodári by s ním nemali mať väčší problém, tak pri ochranných pásoch ide o novinku, ktorá sa v našich podmienkach nerealizuje úplne bežne.

„Žiadateľ je povinný zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej  plodiny na ploche ornej pôdy 50 hektárov mimo chránených území a 20 hektárov v chránených územiach a rozdeliť užívanú výmeru dielu pôdneho bloku prostredníctvom ochranného pásu po celej dĺžke susediacich plodín so šírkou najmenej šesť metrov,“ uvádza dokument MPRV SR.

Praktický pohľad poľnohospodárov

Na tomto ochrannom páse by mal poľnohospodár vysiať napríklad ďatelinotrávne miešanky. Spolu s ochranármi zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti takéto ochranné pásy už realizujú na Poľnohospodárskom družstve Krupá v Dolnej Krupej.

„Spolupracujeme už viac ako rok. Poľnohospodári a ochranári nemôžu byť nepriatelia, ale musia sa vzájomne počúvať,“ hovorí Daniel Nádaský, riaditeľ tamojšieho družstva.

Zo svojich skúseností vyberá, že oni zakladali ochranné pásy na jar a tento termín nie je ideálny. Až praktická skúsenosť ich utvrdila aj v tom, že šesťmetrová šírka ochranného pásu nie je dostatočná pri okrajoch parciel alebo predeloch parciel.

„Ak nemáme rušiť vtáctvo, tak pri záberoch strojov, s ktorými disponujeme a navrhovanej šírke ochranných pásov v šírke šesť metrov, to nie je možné. Pás by mal mať šírku minimálne 12 metrov. Dôležité je, aby poľnohospodár mal voľnosť pri voľbe rozdelenia tej parcely. Napríklad pri stromoradiach, či hlavných cestách to môže byť širší pás. To je vítané aj z hľadiska bezpečnosti, keď zviera nevybehne z kukurice rovno na cestu,“ hovorí Daniel Nádaský.

Ministerský návrh uvádza predelenie poľa v šírke najmenej šiestich metrov. Tieto slová potvrdzujú aj ďalší poľnohospodári z regiónu Bratislavy, ale aj Trnavy, ktorí sa rokovania zúčastnili. Takmer jednotne upozorňujú, že ak má mať opatrenie zmysel, šesť metrov je veľmi málo. Aj ornitológvia oceňujú, že bolo možné v praxi odskúšať pilotné založenie biopásov a s farmármi prejednať, kde vidia možnosti ako zlepšiť podmienky nastavenia biopásov a to nielen pri šírke.

O ochranných pásoch podrobne

Poľnohospodári, ktorí by novovytvorenými medzami získali najviac päťdesiathektárové výmery osiate jednou plodinou sa vraj nemusia obávať, že by tieto predeľovacie „pásiky“ po piatich rokoch nepatrili do ornej pôdy.

„Plocha ochranného pásu sa považuje za ornú pôdu, aj pokiaľ od jej založenia uplynulo viac ako 5 rokov,“ informuje ministerský materiál.

Jozef Ridzoň upozorňuje, že pre nich je určite priaznivejšie, aby ochranné pásy neboli zakladané každý rok, ale zostali na jednom mieste niekoľko rokov. Od poľnohospodárov zaznela k ochranárovi Jozefovi Ridzoňovi aj otázka, či môže ochranný pás môže slúžiť na prejazd techniky.

„Navrhovali sme, že prejazdy cez ochranné pásy budú možné, cez miesta obvyklé,“ odpovedá poľnohospodárom Jozef Ridzoň.

Samotný ministerský návrh uvádza, že vo vegetačnom období je potrebné dodržať zákaz prejazdu techniky s výnimkou potrebnej údržby ochranného pásu a s výnimkou prejazdov v časti pôdneho bloku so zaužívaným vjazdom a výjazdom poľnohospodárskej techniky alebo nových vjazdoch nevyhnutných na vstup techniky na bloky bez prístupu.

Finančné alokácie

„Je veľmi dôležité si ustriehnuť finančné alokácie jednotlivých opatrení. Aby každý poľnohospodár, ktorý do ekoschém bude chcieť vstúpiť, mal takú možnosť. Aby nám alokácie z celkového balíka 513 miliónov eur neuleteli do opatrení, ktorých prínos pre prírodu bude minimálny alebo do opatrení o ktoré medzi farmármi nebude záujem a časť prostriedkov ostane nevyčerpaná, kým na iné ekoschémy neostane pre všetkých,“ upozorňuje Jozef Ridzoň.

Na ornú pôdu je podľa odpovede ministerstva pôdohospodárstva vyčlenených 171 miliónov eur a na trvalé trávne porasty 172 miliónov eur. Na dobré životné podmienky zvierat má smerovať ďalších 170 miliónov eur.

Pokiaľ na ornej pôde bude najväčšou sumou 90 miliónov eur podporená spomínaná diverzifikácia plodín a ochranné pásy, tak pri trvalých trávnych porastoch to má byť sumou 127 miliónov eur extenzívne pasenie.

Lepšie nastavenie opatrení

Ministerstvo nás ďalej ubezpečuje, že presuny prostriedkov medzi jednotlivými schémami nie sú ani po roku 2023 vylúčené.

„Základným predpokladom pre možné presuny prostriedkov medzi jednotlivými intervenciami (vrátane eko-schém) v období implementácie je dodržanie rámcov stanovených minimálnych a maximálnych jednotkových sadzieb, ktoré budú musieť byť odôvodnené a schválené Európskou komisiou, ako aj splnenie povinných účelových alokácií na jednotlivé typy intervencií,“ odpovedá odbor komunikácie MPRV SR.

To, či bude možné prostriedky vyčlenené z jednej štvrtiny z I. piliera presunúť z ekoschém do iných opatrení, ministerstvo komentuje takto „s cieľom reagovať na obavy členských štátov z možnej straty prostriedkov predpokladá kompromis spoluzákonodarcov v prvých rokoch implementácie možnosť presúvať určitý podiel prostriedkov alokovaných na eko-schémy na iné intervencie priamych platieb oddelených od produkcie za predpokladu, že všetky možnosti využitia prostriedkov na eko-schémy boli vyčerpané.“

Jozef Ridzoň považuje za dôležité, aby sa opatrenia, oproti súčasnosti, nastavili lepšie najmä na ornej pôde na južnom Slovensku. Aby mali prínos pre prírodu a zároveň boli finančne zaujímavo ohodnotené pre poľnohospodárov. Práve doménou tejto časti krajiny sú veľké lány osiate jednou plodinou a tým súvisiace znižovanie biodiverzity v krajine.

Celofarmový prístup alebo každé pole hodnotené zvlášť?

Navrhnutých opatrení na ornej pôde a trvalých trávnych porastoch je viacero. Ide o paletu niekoľkých možností z ktorých si poľnohospodár vyberie takú, ktorá jeho hospodáreniu vyhovuje najviac. To čo je vhodné pre hospodára, ktorý využíva závlahy, nie je už vhodné pre susedný agrosubjekt, ktorý napríklad závlahy nevyužíva.

Namiesto cizelovania detailov v aktuálnom období sa však Slovensko a tým aj poľnohospodári dostávajú pod enormný tlak. Päť minút pred dvanástou nie sú jasné odpovede na zásadné otázky a na vyriešenie detailov pravdepodobne ani nezostane čas.

Jozef Šumichrast upozorňuje, že pre jednoduchosť realizácie je mimoriadne dôležitá voľba celofarmového prístupu.

„Pri nastavení ekoschém, ako sú navrhnuté dnes, teda, že farmár si vyskladá na časti farmy rôzne ekoschémy, sa enormne zvyšuje administratívna záťaž. Zvyšuje sa preto riziko zastavenie platieb pri kontrolách, ak sa u jednej čiastkovej ekoschémy nájdu nezrovnalosti. Pri príliš detailnom rozdelení ekoschém hrozí, že o niektoré bude veľký záujem a neujde sa tak podpora všetkým. Poľnohospodári tak nebudú mať z čoho nahradiť výpadok platieb za greening,“ upozorňuje Jozef Šumichrast.

Ten vo svojom vyjadrení dodáva, že práve kvôli týmto nevýhodám sa aj iné štáty radšej rozhodujú pre celofarmový prístup k ekoschémam.

„Tie nastavia podmienky na celú farmu a pre rôzne typy pôd. Takýto prístup bude jednoduchší pre farmárov a tak spôsobí aj väčší záujem o ekoschémy. Je tak väčšia šanca naozaj pomôcť prírode a biodiverzite,“ hovorí Jozef Šumichrast.

Ministerstvo pôdohospodárstva však pre poľnoinfo.sk reaguje, že tento spôsob podpory neuprednostňuje.

„MPRV SR v súčasnosti neplánuje zaviesť tzv. celofarmový prístup, pokiaľ ide o eko-schémy,“ uvádza na otázku poľnoinfo.sk tlačový odbor MPRV SR.