Slovenská poľnohospodárska univerzita sa ako prvá vysoká škola na Slovensku zapojila do projektu sadov starých odrôd. Tie už existujú na 30 základných a stredných školách, ku ktorým tento rok pribudne ďalších desať škôl. Na SPU je pritom sad aj oveľa väčší a poslúži aj výskumu a výučbe.

„Táto výsadba je výnimočná tým, že je tu veľmi veľa starých krajových odrôd na slaborastúcich pníkoch, takže na plochu asi 20 árov sa nám podarilo dať 219 stromčekov,“ uviedol Ján Mezey, garant Sadu starých odrôd a výskumu z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU v Nitre.

Sad je čisto jablkový – odrody pochádzajú z rôznych kútov Slovenska.

„Sú to odrody, ktoré tu boli od nepamäti. Teraz ich možno nájsť napríklad pri cestách alebo poľných cestách. Avšak momentálne sú v úzadí, pretože sú nahrádzané modernými odrodami, ktoré sú veľmi silno marketované vo svete. Tieto staré odrody poznajú naši starí rodičia, možno rodičia a my sa ich snažíme propagovať, pretože majú niektoré veľmi výnimočné vlastnosti, napríklad chuť, farbu, skladovateľnosť aj odolnosť voči chorobám a škodcom,“ dodal Mezey.

V obchodoch ich nenájdete

Staré odrody jabloní, rovnako ako aj hrušiek, sa v obchodných reťazcoch nenájdu. Často ide o ovocie, ktoré je v porovnaní s modernými odrodami, pre spotrebiteľov na pohľad neatraktívne.

„Sú to napríklad takzvané kožovky, ktoré si pamätáme z detstva, teda jablká s kožovitou šupkou, ktoré nie sú príliš vzhľadné, ale majú výborné korenisté chute. Celkovo je tu 73 odrôd, z každej sme vysadili 3 jedince. Nájdeme tu veľkú variabilitu chutí aj vlastností aj využitia a spracovania,“ uviedla koordinátorka projektu SadOVO Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica Andrea Uherková.

Staré odrody často vynikajú chuťou, ktorú na pultoch aktuálne nenájdeme. Využitie môže byť aj iné.

„Vidím potenciál v týchto odrodách hlavne na mušty. Čiže výzorovo nemusia byť esteticky až tak príťažlivé pre spotrebiteľa, ale v mušte môžu dať úplne inú chuť, akú dávajú moderné odrody,“ vysvetlil dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU Dušan Igaz.

Intenzívny aj biorežim

O sad na SPU sa budú starať študenti.

„Materiál na vysadenie sme získali v rámci projektu SadOVO, následne ho študenti navrúbľovali na podpníky, ktoré sú upravené na štíhle vreteno,“ uviedol Igaz.

V rámci sadu starých odrôd pôjde o menej tradičné pestovanie – staré krajové odrody sa totiž pokúsia pestovať intenzívne.

„Budeme to pestovať spôsobom štíhleho vretena, to znamená moderným spôsobom. Ide nám o dve veci. Na jednej strane zachovať tieto odrody, a na druhej strane sa pokúsiť urobiť nejaký výskum, teda dať aj odporúčania pre prax. Napríklad v oblasti spracovania týchto odrôd na mušty a iné výrobky. Čiže je to sad, ktorý je v režime, ktorý je možné intenzifikovať,“ dodal Igaz.

Sad zároveň budú pestovať čo najviac v súlade s prírodou.

„Popri intenzívnej starostlivosti pôjde o biorežim, takže nebudú používané žiadne chemické prípravky na ochranu rastlín, ale len biologické. Do medziradia vysejeme zmes lúčnych bylín, ktoré sú jednak pastvou pre včely a jednak sú útočiskom pre prirodzených nepriateľov škodcov. Samozrejme, bude tu kvapková, presne riadená závlaha a starostlivosť v podobe rezu a tvarovania,“ vyjadril sa Ján Mezey.

V Sade sú tiež búdky a stanovištia pre vtáky.

Sady pribudnú aj inde

Podobných sadov pribudne túto jeseň na Slovensku viac – celkovo 10. Základné a stredné školy ich začínajú vysádzať v týchto dňoch. Cieľom je nielen zachovanie starých odrôd, ale aj vzbudenie záujmu žiakov. Tí si sami vyberali odrody, po ktorých pátrali aj vo svojom regióne. Sady budú menšie – bude v nich do 10 stromov. Vždy pôjde o staré odrody hrušiek a jabloní. Žiaci sa o ne budú aj starať. V regióne Nitry pribudne sad napríklad v Ivanke pri Nitre alebo na Základnej škole Škultétyho priamo v krajskom meste.