Skladovacie kapacity našich pestovateľov by sa mali rozšíriť za európske peniaze. Poľnohospodári sa dočkali vyhodnotenia výzvy na budovanie skladov, ktorá bola vyhlásená ešte vlani.

„Celkovo bolo vydaných 17 rozhodnutí o schválení nenávratného finančného prostriedku. Oprávnené výdavky pre menej rozvinuté regióny predstavujú 16,7 milióna eur, pričom nenávratný finančný príspevok bude asi 8,3 milióna eur. Pre ostatné regióny (Bratislavský kraj, poznámka redakcie) sú oprávnené výdavky schválené vo výške 7,2 milióna eur, nenávratný finančný príspevok predstavuje 2,9 milióna eur,“ uviedol rezort pôdohospodárstva.

O eurofondy na budovanie skladov žiadalo celkovo 25 žiadateľov, ôsmy neuspeli.

„Sme radi, že bola vyhodnotená výzva na sklady, pretože zeleninu aj ovocie, ktoré u nás dopestujeme, potrebujeme v nejakom čase zozbierať a ak ju máme dodávať po celý rok, potrebujeme aj moderné skladovacie kapacity,“ vyjadril sa Emil Macho z SPPK.

Skladovacie kapacity na Slovensku dlhodobo chýbajú. Poľnohospodári na to upozorňujú roky.

„Do tejto výzvy boli zapojení ovocinári ako aj zeleninári, pretože v minulosti nám neprešli viaceré projekty. Prečo, to už hodnotiť nebudeme, ale neprešli nám a výsledkom bolo aj to, že sme dostali rozhodnutie o nedostatku finančných prostriedkov alebo informáciu, že projekt nesplnil podmienky. Situácia sa pohla asi až vtedy, keď sme mali úrody a nemali sme ich kde skladovať. Viacerí z nás boli nútení obrátiť sa na zahraničie a skladovať napríklad v Rakúsku. Časť ovocia sa vrátila späť na náš trh, ale časť už za hranicami ostala a predala sa. O to viac sme na Slovensko museli doviezť,“ zaspomínal si Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

Podľa neho v minulosti získavali európske peniaze aj projekty, ktoré reálne skladovanie ovocia či zeleniny nezabezpečovali, čoho výsledkom bolo následné skladovanie úplne iných komodít.

„V súčasnosti máme sklady, v ktorých vieme uskladniť asi 80 percent produkcie, avšak nie je to skladovanie dlhodobé. Kvalitných skladov, ktoré by dokázali uskladniť produkciu dlhodobo, máme len na asi 40 percent úrody. Preto sme často nútení aj ovocie aj zeleninu narýchlo predávať neraz aj v nižších cenách,“ dodal Varga.

Parameter na jednu tonu, kw alebo ustajňovacie miesto? 

Moderné sklady treba na Slovensku podľa neho budovať a modernizovať aj v budúcnosti. Rezort podporu nevylučuje, avšak zatiaľ ani naisto neavizuje.

„Momentálne sme vo fáze prípravy nového programového obdobia, v rámci ktorého sa bude podpora z II. piliera SPP orientovať na produkciu s vyššou pridanou hodnotou a posilneniu postavenia prvovýrobcov v dodávateľskom reťazci v kontexte zvyšovania potravinovej sebestačnosti. Podpora v budúcnosti sa bude skladať zo súboru intervencií pre poľnohospodárov (medzi nimi aj investície na podporu odbytu, či vytvorenia podmienok pre dlhodobé zvyšovanie produkcie), ktoré sa budú na strategickej úrovni navzájom dopĺňať. V súčasnom programovom období sú už finančné možnosti obmedzené a je nutné využiť zvyšné alokácie čo najefektívnejšie s ohľadom na aktuálnu situáciu a tiež na programované ciele. Sektor špeciálnej rastlinnej výroby spolu so živočíšnou výrobou je však prioritou,“ uviedol agrorezort.

Potrebu budovania skladov vníma ja Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Nutné je však vytvoriť transparentné kritériá.

„To sa týka prideľovania investičných dotácií všeobecne. Predstavujeme si to na spôsob, ako majú v susednej Českej republike. Agropodnikateľ si chce napríklad postaviť maštaľ pre dojnice, tak sa vo výzve stanoví, že parameter na jedno miesto pre ustajnenie jednej kravy bude mať taký a taký strop. Poľnohospodár si môže postaviť akúkoľvek maštaľ, aj zlatú, ale viac peňazí nedostane. Len to, čo bude vypočítané technickou normou. A to by sa malo týkať aj skladov. Pokiaľ takéto jednoznačné parametre v investičných výzvach nemáme, projekty môžu byť nafukované do výšin. Preto sú potrebné objektívne kritériá,“ upozornil Emil Macho z SPPK.