Takto nazval Inštitút environmentálnej politiky svoju najnovšiu analýzu venovanú škodlivosti rozsiahlych monokultúr na poliach. V tých vidí zásadný problém vo vzťahu k erózii, suchu aj poklesu biodiverzity v krajine.

70 percent rozlohy kukurica a pšenica

„Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Podľa satelitných snímok je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku 12 hektárov. To znamená, že sú najväčšie zo všetkých krajín EÚ. Najhoršia situácia je v Nitrianskom a Trnavskom kraji ale aj v chránených vtáčích územiach. Problémom je aj nízka diverzita pestovaných plodín s dominantnou pšenicou a kukuricou,“ uvádza autor analýzy Martin Gális.

Priemerná rozloha polí v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je 40,5 ha oproti 18,2 ha v Trnavskom kraji. Z hľadiska diverzity plodín sú na tom najhoršie CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Ostrovné lúky. V tých až 70 percent rozlohy poľnohospodárskej pôdy tvorili v roku 2017 dve plodiny – kukurica a pšenica.

„V súčasnosti sú príčinou rozširovania monokultúr aj environmentálne škodlivé dotácie súčasnej SPP, ktoré podporujú iba málo z množstva ekosystémových služieb, ktoré poľnohospodárska pôda poskytuje. Monokultúry zjednodušujú pre farmárov výsev a zber plodín, eliminujú druhovú konkurenciu, zvyšujú obhospodarovanú plochu a celkovou racionalizáciou takáto produkcia z krátkodobého hľadiska maximalizuje zisky,“ vysvetľuje Gális.

V ČR je maximálna hranica na pestovanie monokultúr 30 hektárov

Podľa dostupných štatistík je priemerná rozloha pôdnych blokov v Európskej únii takmer trikrát menšia, ako na Slovensku. V roku 2019 bolo na Slovensku takmer 15.000 monokultúrnych polí s rozlohou vyše 30 hektárov. Gális uvádza, že tak tvoria 46 percent celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

„Zmenšením rozlohy polí na maximálnu rozlohu 30 ha by sa počet polí zvýšil o minimálne 17.000,“ podotkol.

Rozľahlé polia sú typickejšie aj pre susedné Česko, kde však už v budúcom roku agrorezort stanovil maximálnu hranicu pre pestovanie monokultúr na úroveň 30 hektárov. Podobný krok plánuje aj naše ministerstvo pôdohospodárstva.

„Čo sa týka veľkého rozsahu polí s eróziou, toto je dané už skutočnosťou, že nemáme dostatok remíz, vetrolamov, že sú naše polia príliš rozsiahle bez nejakých prirodzených narušení. Dá sa to zmeniť tým, že podporíme práve členitosť našich lánov, zmenšíme ich výmeru a vložíme do nich biopásy, vetrolamy a rôzne prvky, ktoré zvýšia fragmentáciu krajiny,“ uviedol minister Ján Mičovský.

Budú podporení poľnohospodári, ktorí zvýšia fragmentáciu krajiny

Podľa neho sa otázkou bude rezort zaoberať v budúcom roku, kedy by chcel finančne podporiť najmä poľnohospodárov, ktorí budú do krajiny prinášať spomínané prvky.  Pôdne bloky by mali mať, rovnako ako v Česku, 30 hektárov.

„Samotní poľnohospodári nie sú proti ekologizácii a väčšej biodiverzite na Slovensku a uvedomujú si, že sa touto otázkou budú musieť v budúcnosti zaoberať. Avšak tak ako v Česku, aj u nás treba nastaviť postupný proces, ako zmenšovať pôdne bloky a treba zaviesť určité prechodné obdobie. Takisto treba povedať, že pokiaľ budeme musieť jednotlivé kultúry deliť napríklad biopásmi, tak rovnako ako je to v celej Európskej únii, poľnohospodár by mal mať náklady s tým spojené nejakým spôsobom preplácané. Rovnako si treba uvedomiť, že u nás máme výrazne rozdrobené pozemky a nad týmto sa tiež treba zamyslieť,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Aj podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky by v otázke zmenšenia pôdnych blokov u nás mohli pomôcť práve pozemkové úpravy.

Analytik vidí príležitosť v nastavení podpôr budúcej SPP

„Pomocou tohto nástroja sa nanovo usporiada pozemkové vlastníctvo tak, aby sa okrem vlastníckych vzťahov riešili aj ekologické otázky na ornej pôde, ako je napríklad maximálna rozloha monokultúrneho poľa. Keďže je proces pozemkových úprav naplánovaný na desaťročia, bude potrebné priorizovať oblasti, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšie. Budovať prvky zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Koncepcia ÚSES, ktorá funguje od roku 1991. Je zadefinovaná v zákone ako verejný záujem a jej cieľom je zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine. Projekty ÚSES môžu byť takisto podporené aj z fondov EÚ,“ uvádza Martin Gális.

Analytik vidí príležitosť na zmenu aj v nastavení podpôr v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. Finančná podpora z verejných zdrojov by mala byť podľa neho podmienená vyčlenením istého percenta poľnohospodárskej pôdy pre neproduktívne plochy, povinnou rotáciou plodín alebo aj nastavením maximálnych rozlôh monokultúrnych polí.