Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Na poliach pusto

Na poliach pusto
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Takto nazval Inštitút environmentálnej politiky svoju najnovšiu analýzu venovanú škodlivosti rozsiahlych monokultúr na poliach. V tých vidí zásadný problém vo vzťahu k erózii, suchu aj poklesu biodiverzity v krajine.

70 percent rozlohy kukurica a pšenica

„Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Podľa satelitných snímok je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku 12 hektárov. To znamená, že sú najväčšie zo všetkých krajín EÚ. Najhoršia situácia je v Nitrianskom a Trnavskom kraji ale aj v chránených vtáčích územiach. Problémom je aj nízka diverzita pestovaných plodín s dominantnou pšenicou a kukuricou,“ uvádza autor analýzy Martin Gális.

Priemerná rozloha polí v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia je 40,5 ha oproti 18,2 ha v Trnavskom kraji. Z hľadiska diverzity plodín sú na tom najhoršie CHVÚ Dolné Považie a CHVÚ Ostrovné lúky. V tých až 70 percent rozlohy poľnohospodárskej pôdy tvorili v roku 2017 dve plodiny – kukurica a pšenica.

„V súčasnosti sú príčinou rozširovania monokultúr aj environmentálne škodlivé dotácie súčasnej SPP, ktoré podporujú iba málo z množstva ekosystémových služieb, ktoré poľnohospodárska pôda poskytuje. Monokultúry zjednodušujú pre farmárov výsev a zber plodín, eliminujú druhovú konkurenciu, zvyšujú obhospodarovanú plochu a celkovou racionalizáciou takáto produkcia z krátkodobého hľadiska maximalizuje zisky,“ vysvetľuje Gális.

V ČR je maximálna hranica na pestovanie monokultúr 30 hektárov

Podľa dostupných štatistík je priemerná rozloha pôdnych blokov v Európskej únii takmer trikrát menšia, ako na Slovensku. V roku 2019 bolo na Slovensku takmer 15.000 monokultúrnych polí s rozlohou vyše 30 hektárov. Gális uvádza, že tak tvoria 46 percent celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

„Zmenšením rozlohy polí na maximálnu rozlohu 30 ha by sa počet polí zvýšil o minimálne 17.000,“ podotkol.

Rozľahlé polia sú typickejšie aj pre susedné Česko, kde však už v budúcom roku agrorezort stanovil maximálnu hranicu pre pestovanie monokultúr na úroveň 30 hektárov. Podobný krok plánuje aj naše ministerstvo pôdohospodárstva.

„Čo sa týka veľkého rozsahu polí s eróziou, toto je dané už skutočnosťou, že nemáme dostatok remíz, vetrolamov, že sú naše polia príliš rozsiahle bez nejakých prirodzených narušení. Dá sa to zmeniť tým, že podporíme práve členitosť našich lánov, zmenšíme ich výmeru a vložíme do nich biopásy, vetrolamy a rôzne prvky, ktoré zvýšia fragmentáciu krajiny,“ uviedol minister Ján Mičovský.

Budú podporení poľnohospodári, ktorí zvýšia fragmentáciu krajiny

Podľa neho sa otázkou bude rezort zaoberať v budúcom roku, kedy by chcel finančne podporiť najmä poľnohospodárov, ktorí budú do krajiny prinášať spomínané prvky.  Pôdne bloky by mali mať, rovnako ako v Česku, 30 hektárov.

„Samotní poľnohospodári nie sú proti ekologizácii a väčšej biodiverzite na Slovensku a uvedomujú si, že sa touto otázkou budú musieť v budúcnosti zaoberať. Avšak tak ako v Česku, aj u nás treba nastaviť postupný proces, ako zmenšovať pôdne bloky a treba zaviesť určité prechodné obdobie. Takisto treba povedať, že pokiaľ budeme musieť jednotlivé kultúry deliť napríklad biopásmi, tak rovnako ako je to v celej Európskej únii, poľnohospodár by mal mať náklady s tým spojené nejakým spôsobom preplácané. Rovnako si treba uvedomiť, že u nás máme výrazne rozdrobené pozemky a nad týmto sa tiež treba zamyslieť,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Aj podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky by v otázke zmenšenia pôdnych blokov u nás mohli pomôcť práve pozemkové úpravy.

Analytik vidí príležitosť v nastavení podpôr budúcej SPP

„Pomocou tohto nástroja sa nanovo usporiada pozemkové vlastníctvo tak, aby sa okrem vlastníckych vzťahov riešili aj ekologické otázky na ornej pôde, ako je napríklad maximálna rozloha monokultúrneho poľa. Keďže je proces pozemkových úprav naplánovaný na desaťročia, bude potrebné priorizovať oblasti, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia najdôležitejšie. Budovať prvky zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Koncepcia ÚSES, ktorá funguje od roku 1991. Je zadefinovaná v zákone ako verejný záujem a jej cieľom je zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine. Projekty ÚSES môžu byť takisto podporené aj z fondov EÚ,“ uvádza Martin Gális.

Analytik vidí príležitosť na zmenu aj v nastavení podpôr v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. Finančná podpora z verejných zdrojov by mala byť podľa neho podmienená vyčlenením istého percenta poľnohospodárskej pôdy pre neproduktívne plochy, povinnou rotáciou plodín alebo aj nastavením maximálnych rozlôh monokultúrnych polí.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
6 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
podujatia
podujatia
17. máj 2020 12:37

Fascinujú ma svojimi názormi ekologický p a n e l á k o v ý poľnohospodári, ktorých je po voľbách ako „húb po daždi“…. Diskusia? Ale kdeže len ich j názor je správny…..ani si pritom nevšimli prírodnú rozmanitosť Slovenska. len sa mulčuje – je zle, hospodári sa obvyklými technologickými postupmi… Celý komentár »

Realist
Realist
17. máj 2020 13:52
Odpoveď na  podujatia

Tato myslienka je uplne chora a zasadne som proti preco 30 ha preco nie uz 29ha a ked uz tak monokultura je aj 100 ha aj 30 ha co sa s tym ziska neviem a podla mna monokultara je rovnaka plodina pestovana viacrocne za sebou na rovnakom bloku dalej neviem… Celý komentár »

Pišta
Pišta
17. máj 2020 19:56

A monokultúry trávnych porastov na rovinách , kde by sa dali pestovať iné plodiny , to nikomu nevadí ? Som toho presvedčenia , že práve tieto monokultúry ttp výrazne zničujú biodiverzitu, kvalitu pôdy . Správna poľnohospodárska prax prikazuje skosiť trápne porasty do určitého dátumu podľa nadmorskej výšky . Jednorazovo sa… Celý komentár »

Starý Gazda
Starý Gazda
17. máj 2020 20:16

da sa robit všeličo ale kto to zaplati pri takomto hospodareni cena potravin pojde poriadne vysoko o konkurencieschopnosti ani nehovorim

Robert Dohál
Robert Dohál
17. máj 2020 21:40

Tak to je úžasnéééé!!! Ďalší inštitút a ďalší noví odborníci na poľnohospodárstvo! Ten nadpis článku čo mal pred pár dňami Peter Badiar by som si požičal: „Veľa pocitov a málo rozumu „. A ešte si požičiam výrok od mojho bývalého šéfa: „A kdeže ste páni z inštitútu gazdovali a čo… Celý komentár »

Realist
Realist
17. máj 2020 22:26
Odpoveď na  Robert Dohál

Robert hovorili ste ze poznate noveho riaditela PPA tak rychlo utekajte za nim a dohovorte mu kym tu nenatstane totalna katastrofa uz to polnohospodarstvo po tychto chorych ochranarskych napadoch nemusi rozchodit