Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Môže dobudovanie infraštruktúry dopomôcť rozvoju živočíšnej výroby?

chat_bubbleKomentáre: 1 visibilityZobrazenia: 622
UniCredit Bank 2018

Okrúhle stoly na nitrianskom Agrokomplexe už po ôsmykrát patrili aktuálnym a odborným témam súvisiacim s našou prvovýrobou a potravinárstvom. Tento rok si ich tvorcovia zvolili za dôležité pripomenúť, že s rozvojom živočíšnej výroby na Slovensku je bezprostredne spojený najmä stav infraštruktúry v tejto oblasti. Je totiž všeobecne známe, že chov ošípaných, mäsových plemien dobytka a v neposlednom rade aj prvovýroba mlieka je zo všetkých odvetví prvovýroby na tom najhoršie.

Stavy zvierat klesajú

Ako by sa dal v tejto oblasti nájsť správny vietor? Aj o tom diskutovali vo verejnej nahrávke Rozhlasu a televízie Slovenska generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MPaRV SR Štefan Ryba, odborný pracovník NPPC – Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Ján Huba, predseda PD Sokolce Peter Lelkes a výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Štefan Ryba pripomenul, že aj keď sa v posledných rokoch situácia stabilizovala, celkovo za desať rokov ide o pokles počtu dojníc o 26-percent. Ešte horšia situácia je v chove ošípaných. Relatívne najlepšie z tohto sumáru vychádza hydina, ktorá za desať rokov klesla o 20-percent. V diskusii zaznelo konštatovanie, že slovenská produkcia v oblasti živočíšnej výroby sa pred dvadsiatimi rokmi podieľala na prvovýrobe šesťdesiatimi percentami a rastlinná výroba štyridsiatimi percentami. Dnes sa čísla vymenili.

Produkcia vytvára ponuku

„Keďže toto odvetvie dáva poľnohospodárskej prvovýrobe pridanú hodnotu, je to alarmujúce. Ten, kto vytvára produkciu, je zaujímavý aj pre tých, čo vytvárajú ponuku. To znamená, že všetky služby, ktoré sú orientované na chov hospodárskych zvierat, sú pestrejšie a vo väčšej konkurencii vtedy, keď je tam cieľový finančný potenciál,“ hovorí Ján Huba.

Zjednodušene by sme mohli zostaviť rovnicu: Keď je v nejakej divízii odvetvia viac aktivít, je aj väčšia ponuka zo strany tých, čo tam dodávajú nejaký segment infraštruktúry.

Napríklad, pred dvadsiatimi rokmi bolo sedemnásť dodávateľov dojacích zariadení. Dnes na trhu pôsobia štyria, z toho dvaja silní.

„A s tým súvisia aj ceny. A to je reč o dojniciach. Ak hovoríme o chove ošípaných, ide ešte o horšiu situáciu. Mnohé firmy, ktoré sa orientovali na infraštruktúru v oblasti živočíšnej výroby, rozšírili svoje služby aj na výrobu rastlinnú, aby sa dokázali udržať,“ pripomenul J. Huba.

Dostaňme sa aspoň na úroveň okolitých štátov

Štefan Ryba hovorí, že v roku 2013 bolo na Slovensku 97 bitúnkov.

„Dnes je ich 123. To je výrazný nárast vzhľadom na stav odvetvia. Takže vyvstáva otázka, do akej miery sa stav v živočíšnej výrobe premieta do ekonomiky farmára,“ povedal Štefan Ryba.

Predseda PD Sokolce Peter Lelkes pripomenul, že dodnes chovajú ošípané, produkujú mlieko, ale chovajú aj mäsové plemená hovädzieho dobytka.

„Na trhu zostali tí, čo to mysleli naozaj vážne, a ktorí to vedeli robiť. Konkurenčné nevýhody, ktoré tu máme, sa za 20 rokov tak nazbierali, že sa to nedá vyriešiť len jednou intervenciou. Veľmi kvitujeme opatrenia ministerstva, že sme sa predsa len dostali k systémovému prístupu. Mohli by sme sa v podporách dostať na úroveň okolitých štátov, pri ktorých máme spotrebiteľskú aj výrobnú konkurenciu. Nikdy sme sa nechceli porovnávať s Rakúskom alebo s Nemeckom, ale patrilo by sa mať podporné mechanizmy, aké majú v susedných krajinách,“ pripomína Lelkes.

Pripomenul, že ak chceme aspoň 50-percent vyrobených surovín pre našu spotrebu, budeme to musieť robiť tak, ako to robia v okolitých krajinách.

„Aby sme boli v cenovej a nákladovej konkurencii, bez investícií do inovácie to proste nejde. A budovaným moderných systémov, napríklad na kŕmenie, ušetríme pracovné sily. No v takejto situácii sa nám investície nevrátia. Bez stimulov to nejde,“ pripomína Lelkes.

Rozdiel v cene od domáceho výrobcu a dokupovaného mäsa je značný

Reč bola aj o predĺženej ruke prvovýroby, a to je spracovateľský priemysel. Ten sa, žiaľ, v 90. rokoch, vinou divokej privatizácie, celkom oddelil od úzkeho prepojenia s prvovýrobou.

„V oblasti bravčového mäsa sme sebestační na 38%. Samozrejme, slovenskí spracovatelia chcú slovenskú surovinu. Ale vieme ako to je. Aj tieto podniky musia vytvárať zisk. To je kameň úrazu, ktorý spôsobuje, že prvovýrobcovia musia exportovať, aby boli profitabilní, na druhej strane spracovatelia, aby boli konkurencieschopní pri finálnych výrobkoch, mäso dokupujú. Je to taký bludný kruh,“ hovorí Forrai.

Rozdiel v cene od domáceho výrobcu  a z dokupovaného mäsa zo zahraničia je 40-60 centov.

Podľa Štefana Rybu treba systémovo dosiahnuť rovnováhu na úrovni prvovýroby, teda počtu zvierat a oblasti spracovateľského priemyslu.

„Potom je tu tretí článok, a to je obchod, ktorý často cenu deformuje. Farmár a spracovateľ pracujú na hrane a v nadstavbovej časti – obchode sa cena mení a nevracia sa späť. My sme za to, aby sa doniesli konkrétne nástroje, aby sme všetko udržali v rovnováhe, konkurencieschopnosti a zdravej ekonomickej kondícii. Keď si urobíme analýzu, musíme si povedať, aká je kapacita a skutočnosť v prevádzkach. Nejde len o bitúnky, ale aj o mliekarne a ďalšie spracovateľské podniky,“ hovorí Ryba.

Dopĺňa ho Eva Forrai: „Bitúnky sú využívané na 47-percent, takže spracovateľské kapacity určite sú. Ale mali by sme hovoriť o vplyvoch, ktoré nevieme z našej pozície ovplyvniť, sú to rôzne obchodné dohody, ktoré umožňujú ďalší dovoz lacnejšieho mäsa na Slovensko. Tým sa situácia prvovýrobcov, ale i vlastne aj spracovateľov, z hľadiska konkurencieschopnosti zhoršuje,“ pripomenula Forrai.

Autor článku: Karol Vrbský
Zdroj obrázku: 2 x Agrokomplex

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1405 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

1 komentár

  1. jm
    7. septembra 2019

    Nezabudnime podporiť každé spracovateľské odvetvie ktoré v súčasnej dobe má produkciu na úrovni pod 50% svojej výrobnej kapacity. A hlavne investujme do spracovania olejnín aby sa mohol znova nejaký debeblavý nažrať.Bolo by dobré povedať o aké bitúnky sa zvýšila kapacita a za akým cieľom bolo toto potrebné navýšenie. V našom regióne poznám dva bitúnky ktoré boli postavené z EU fondov . Len aký prínos pre pridanú hodnotu v SR majú by mali vysvetliť ľudia ktorý o ich potrebe rozhodli? Totiž stavy chovov ako ošípaných,hovädzieho aj hydiny šli rapidne dole a počet bitúnkov narástol. Skúste ako redakcia priniesť článok ktorý by obyčajnému človeku dal obraz . Koľko sa investuje do spracovateľských podnikov a koľko za rok porazia SLOVENSKýCH OŠÍPANÝCH .Niekde musí byť chyba! Mliékárenský priemysel produkuje obdobne na približne polovičnej produkcii svojej výrobnej kapacity. Možno som neuviedol 100% informácie ale som presvedčený že sa neodlišujú od skutočného stavu. Asi by mali viac zaujímať pani ministerku aj tie obchodné dohody nie len kvalita ponúkaných tovarov v reťazcoch. A mohla by sa pozrieť aj na Enviromentálne obhospodárovanie pôdy . Tam sú určite rezervy k navýšeniu produktivity k danej podpore. Totiž sme si nejak zvykli nerobiť a zarobiť. Totiž TTP v enviromente je lukratívnejšia ako výkonná orná pôda,čo sa týka podpory. Nízky nájom a pridaná hodnota aj bez nejakého nadpriémerného výkonu. A zamyslieť sa aj nad novou Výzvou pre mladého farmára. Lebo v našich podmienkach je to dopredu prehratý boj. Ak budeme v takýchto kapitolách rozhadzovať spoločné peniaze tak musíme zabudnúť napredovaniu tých ktorý tu v skutočnosti niečo robia pre pridanú hodnotu v poľnohospodárskej prvovýrobe . Príživnícke HYENY sa musia z tohoto rezortu odstrániť . A to nie sú tí na ktorých tak radi poukazujete. Lebo 15000 záhradkárov nemá ani jednu pätinu pôdy .Je to pár darmožráčov ,ale vo veľkom. Najviac doplácajú malé hospodárstva cca 100 ha / SZĆO/ ktoré bez podpory nedokážu prežiť. Totiž ani tá ospevovaná podpora na ŽV je v ich prípade podporená nedostatočne. A to hovorí pani ministerka že sa nemôže diskriminovať nikoho bez rozdielu či je malý alebo veľký hospodár .Nech sa ráno zobudí a pozrie sa do zrkadla ,čo uvidí?????????

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.