Okrúhle stoly na nitrianskom Agrokomplexe už po ôsmykrát patrili aktuálnym a odborným témam súvisiacim s našou prvovýrobou a potravinárstvom. Tento rok si ich tvorcovia zvolili za dôležité pripomenúť, že s rozvojom živočíšnej výroby na Slovensku je bezprostredne spojený najmä stav infraštruktúry v tejto oblasti. Je totiž všeobecne známe, že chov ošípaných, mäsových plemien dobytka a v neposlednom rade aj prvovýroba mlieka je zo všetkých odvetví prvovýroby na tom najhoršie.

Stavy zvierat klesajú

Ako by sa dal v tejto oblasti nájsť správny vietor? Aj o tom diskutovali vo verejnej nahrávke Rozhlasu a televízie Slovenska generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MPaRV SR Štefan Ryba, odborný pracovník NPPC – Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Ján Huba, predseda PD Sokolce Peter Lelkes a výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

Štefan Ryba pripomenul, že aj keď sa v posledných rokoch situácia stabilizovala, celkovo za desať rokov ide o pokles počtu dojníc o 26-percent. Ešte horšia situácia je v chove ošípaných. Relatívne najlepšie z tohto sumáru vychádza hydina, ktorá za desať rokov klesla o 20-percent. V diskusii zaznelo konštatovanie, že slovenská produkcia v oblasti živočíšnej výroby sa pred dvadsiatimi rokmi podieľala na prvovýrobe šesťdesiatimi percentami a rastlinná výroba štyridsiatimi percentami. Dnes sa čísla vymenili.

Produkcia vytvára ponuku

„Keďže toto odvetvie dáva poľnohospodárskej prvovýrobe pridanú hodnotu, je to alarmujúce. Ten, kto vytvára produkciu, je zaujímavý aj pre tých, čo vytvárajú ponuku. To znamená, že všetky služby, ktoré sú orientované na chov hospodárskych zvierat, sú pestrejšie a vo väčšej konkurencii vtedy, keď je tam cieľový finančný potenciál,“ hovorí Ján Huba.

Zjednodušene by sme mohli zostaviť rovnicu: Keď je v nejakej divízii odvetvia viac aktivít, je aj väčšia ponuka zo strany tých, čo tam dodávajú nejaký segment infraštruktúry.

Napríklad, pred dvadsiatimi rokmi bolo sedemnásť dodávateľov dojacích zariadení. Dnes na trhu pôsobia štyria, z toho dvaja silní.

„A s tým súvisia aj ceny. A to je reč o dojniciach. Ak hovoríme o chove ošípaných, ide ešte o horšiu situáciu. Mnohé firmy, ktoré sa orientovali na infraštruktúru v oblasti živočíšnej výroby, rozšírili svoje služby aj na výrobu rastlinnú, aby sa dokázali udržať,“ pripomenul J. Huba.

Dostaňme sa aspoň na úroveň okolitých štátov

Štefan Ryba hovorí, že v roku 2013 bolo na Slovensku 97 bitúnkov.

„Dnes je ich 123. To je výrazný nárast vzhľadom na stav odvetvia. Takže vyvstáva otázka, do akej miery sa stav v živočíšnej výrobe premieta do ekonomiky farmára,“ povedal Štefan Ryba.

Predseda PD Sokolce Peter Lelkes pripomenul, že dodnes chovajú ošípané, produkujú mlieko, ale chovajú aj mäsové plemená hovädzieho dobytka.

„Na trhu zostali tí, čo to mysleli naozaj vážne, a ktorí to vedeli robiť. Konkurenčné nevýhody, ktoré tu máme, sa za 20 rokov tak nazbierali, že sa to nedá vyriešiť len jednou intervenciou. Veľmi kvitujeme opatrenia ministerstva, že sme sa predsa len dostali k systémovému prístupu. Mohli by sme sa v podporách dostať na úroveň okolitých štátov, pri ktorých máme spotrebiteľskú aj výrobnú konkurenciu. Nikdy sme sa nechceli porovnávať s Rakúskom alebo s Nemeckom, ale patrilo by sa mať podporné mechanizmy, aké majú v susedných krajinách,“ pripomína Lelkes.

Pripomenul, že ak chceme aspoň 50-percent vyrobených surovín pre našu spotrebu, budeme to musieť robiť tak, ako to robia v okolitých krajinách.

„Aby sme boli v cenovej a nákladovej konkurencii, bez investícií do inovácie to proste nejde. A budovaným moderných systémov, napríklad na kŕmenie, ušetríme pracovné sily. No v takejto situácii sa nám investície nevrátia. Bez stimulov to nejde,“ pripomína Lelkes.

Rozdiel v cene od domáceho výrobcu a dokupovaného mäsa je značný

Reč bola aj o predĺženej ruke prvovýroby, a to je spracovateľský priemysel. Ten sa, žiaľ, v 90. rokoch, vinou divokej privatizácie, celkom oddelil od úzkeho prepojenia s prvovýrobou.

„V oblasti bravčového mäsa sme sebestační na 38%. Samozrejme, slovenskí spracovatelia chcú slovenskú surovinu. Ale vieme ako to je. Aj tieto podniky musia vytvárať zisk. To je kameň úrazu, ktorý spôsobuje, že prvovýrobcovia musia exportovať, aby boli profitabilní, na druhej strane spracovatelia, aby boli konkurencieschopní pri finálnych výrobkoch, mäso dokupujú. Je to taký bludný kruh,“ hovorí Forrai.

Rozdiel v cene od domáceho výrobcu  a z dokupovaného mäsa zo zahraničia je 40-60 centov.

Podľa Štefana Rybu treba systémovo dosiahnuť rovnováhu na úrovni prvovýroby, teda počtu zvierat a oblasti spracovateľského priemyslu.

„Potom je tu tretí článok, a to je obchod, ktorý často cenu deformuje. Farmár a spracovateľ pracujú na hrane a v nadstavbovej časti – obchode sa cena mení a nevracia sa späť. My sme za to, aby sa doniesli konkrétne nástroje, aby sme všetko udržali v rovnováhe, konkurencieschopnosti a zdravej ekonomickej kondícii. Keď si urobíme analýzu, musíme si povedať, aká je kapacita a skutočnosť v prevádzkach. Nejde len o bitúnky, ale aj o mliekarne a ďalšie spracovateľské podniky,“ hovorí Ryba.

Dopĺňa ho Eva Forrai: „Bitúnky sú využívané na 47-percent, takže spracovateľské kapacity určite sú. Ale mali by sme hovoriť o vplyvoch, ktoré nevieme z našej pozície ovplyvniť, sú to rôzne obchodné dohody, ktoré umožňujú ďalší dovoz lacnejšieho mäsa na Slovensko. Tým sa situácia prvovýrobcov, ale i vlastne aj spracovateľov, z hľadiska konkurencieschopnosti zhoršuje,“ pripomenula Forrai.