Spoločná poľnohospodárska politika by mala ostať samostatná, s vlastnou legislatívou, vlastným schvaľovacím procesom a vlastným rozpočtom. Takéto stanovisko vyslovili zástupcovia viacerých štátov na pondelňajšom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Bruseli, na ktorom Európska komisia predstavila návrh nariadenia o podpore Únie pre SPP na roky 2028 až 2034.

Návrh Komisie podrobne rozpracúva návrhy viacročného finančného rámca z júla, podľa ktorého sa SPP začlení do kohéznej politiky a dôjde k zrušeniu druhého piliera SPP pre rozvoj vidieka. Viacerí ministri kritizovali najmä to, že sa nariadenia nebudú prijímať na úrovni Agrifish, ale na iných fórach, čím rada prakticky stráca zmysel a ako povedal minister poľnohospodárstva Českej republiky Marek Výborný „stáva sa z nej debatný krúžok“.

On, ako aj ďalší ministri vrátane slovenského ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča vyjadrili rozčarovanie, že Komisia nezačlenila do svojho návrhu stanoviská, ktoré ministri vyjadrili na minulých zasadaniach rady Agrifish.

Minulé i budúce stanoviská bez odozvy?

„Aký má vlastne zmysel analyzovať návrh Komisie, keď ministri poľnohospodárstva EÚ už na minulých zasadaniach rady Agrifish predstavili Komisii svoje stanovisko: že chcú samostatnú nezávislú poľnohospodársku politiku, dvojpilierovú s vhodným rozpočtom,“ uviedol na plenárnom zasadaní v Bruseli lotyšský minister poľnohospodárstva Armands Krauze.

S výškou rozpočtu nebola nespokojná iba skupina východoeurópskych štátov, ale napríklad aj Francúzsko vyslovilo výhrady voči výške svojho národného balíka.

„Nielen poľnohospodárske organizácie, ale aj parlamentné skupiny sú proti tomuto návrhu, zdá sa, že sme proti takmer všetci. Nemôžeme akceptovať, aby sa SPP zlúčila do jedného fondu. Aby v rámci rozpočtu EÚ, ktorý sa zvýšil, sa rozpočet pre SPP znižoval. Návrh zároveň nepredstavuje zmenšenie komplikácií pri správe platieb a dotácii, v mnohých oblastiach je to naopak. Dochádza k poškodeniu regionálnej politiky, politiky rozvoja vidieka. Teraz sme extrémne ďaleko od toho, čo by sme chceli mať na stole,“ uviedol taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida.

Výborný chce výnimku

Richard Takáč na pôde plenárneho zasadania zopakoval svoje stanovisko z minulého týždňa, že návrh je pre slovenské poľnohospodárstvo likvidačný.

„Komisia prakticky pochovala slovenské poľnohospodárstvo. Ako mohla prijať nariadenie, ktoré do takej miery poškodzuje nejakú členskú krajinu?“ uviedol.

Kritizoval aj stropovanie a degresivitu priamych platieb na pôdu, následkom ktorej sa podľa neho znížia platby na 80 percentách celkovo obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

„Nerozumiem kroku, ktorý trestá našu krajinu za historicky podmienenú štruktúru poľnohospodárstva založenú na veľkých farmách, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí a zabezpečujú obyvateľom kvalitné potraviny. SPP nemôže stáť na likvidácii veľkých fariem,“ uviedol.

Ani teraz sa nevyjadril k možnostiam podpory nad rámec fixného balíka 3,6 miliardy, ktorý Slovensko podľa EÚ dostane bezo zvyšku, len povedal, že Slovensku bude „chýbať miliarda“, o ktorú dostane menej.

Jeho český kolega Marek Výborný sa vyjadril aj k novej forme financovania prostredníctvom Národných a regionálnych plánov partnerstva (NRP), pričom vyjadril obavy, že povedie k chaosu a konkurenčnému boju medzi členskými štátmi. Česko, rovnako ako Slovensko, prichádza tiež o veľkú časť podpory na pôdu, ktorá bola dosiaľ vyplácaná veľkým firmám.

„Niektoré štáty, ktoré majú odlišnú štruktúru fariem, by mali dostať výnimku spod stropovania a degresivity,“ uviedol pri príchode na zasadanie. Počas plenárneho zasadania však túto požiadavku  už nezopakoval.

Nový fond

Návrh, ktorý Komisia predložila, okrem iného predpokladá vytvorenie nového Fondu pre národné a regionálne partnerstvá. Komisia má identifikovať a oznámiť každému štátu kľúčové výzvy, ktoré by mal riešiť na úrovni NRP. Podľa európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Christophea Hansena to zvyšuje flexibilitu a účinnosť financií.

„Členské štáty potrebujú flexibilitu. Nie sme rovnakí. Rôzne krajiny majú rôzne prírodné podmienky a rozdielnu štruktúru poľnohospodárstva, preto potrebujú individuálny prístup. Ale cieľom Komisie je, aby do cieľa dobehli všetci,“ uviedol Hansen.

Štrukturálne rozpory

Rozpory, ktoré vyjadrili ministri, sa nedajú riešiť kozmetickými úpravami návrhu. Žiadali zásadné štrukturálne zmeny, podľa Hansena si to však vyžaduje iba „lepšie vysvetlenie návrhov Komisie“.

„Keď chceme niečo zlepšiť, niektoré veci sa musia zmeniť. Tak ako to je, vstupujeme do novej éry, alebo má všetko zostať ako doteraz?“

Zdôraznil pritom, že všetky nástroje, ktoré priamo ovplyvňujú chod fariem, ostanú zachované.

„Komisia berie na vedomie všetky pripomienky. Musíme na ne pripraviť riešenie, je to kľúčové,“ uviedol Hansen a navrhol, aby sa tieto otázky riešili aj v rámci série bilaterálnych stretnutí.