Aktuálna európska agrárna politika je uplatňovaná od roku 2023. Napriek tomu slovenská poľnohospodárska verejnosť stále nevie napríklad ani len základné obrysy o finančných nástrojoch, ktoré by mali byť v súčasnosti už hlavným opatrením modernizácie agrosektora prostredníctvom podpory investícií. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva spôsob nového čerpania projektových podpôr zatiaľ nepredstavilo. Naplno žije v období 2014 – 2022. Ak si pritom dáme na časovú os vyjadrenia agroministra, zistíme, že kritikou, ktorou hádže vinu na predchodcov, poukazuje aj na rezort za svojho vedenia a vlastnú stranu.

„Za predchádzajúcich osem rokov, čiže do roku 2023, sa vyčerpalo 41 percent z Programu rozvoja vidieka, čo tvorí sumu 746 miliónov eur. Za dva roky 2024 a 2025 máme my vyčerpať 59 percent, čo je 1,57 miliardy eur,“ uviedol v stredu na tlačovom brífingu agrominister Richard Takáč.

Minister údaje počas vystúpenia pred novinármi viac ráz zopakoval, pravdepodobne, aby poukázal na neschopnosť predchodcov a potrebnú akceleráciu výkonu súčasníkov. Za posledných osem rokov sa strana SMER-SD so svojimi koaličnými partnermi podieľala na riadení agrorezortu obdobím takmer štyri a pol roka. Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora od marca 2020 celkovo 3 roky, 7 mesiacov a 4 dni.

Korupčné obavy spôsobili krátenie prostriedkov

V roku 2021 bolo Slovensko zo strany Európskej komisie potrestané za čerpanie finančných prostriedkov formou krátenia podpôr, ktoré súviselo s obdobím rokov 2012 až 2020, keď vládu tvorila aj strana SMER-SD, ktorá je vládnou stranou aj v súčasnosti.

„Pokiaľ ide o platby SPP, v apríli 2020 slovenské médiá a Národná kriminálna agentúra zverejnili informácie o údajných podvodoch a dlhodobej korupcii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre týkajúce sa slovenského Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020. Vzhľadom na závažnosť obvinení a vzhľadom na existujúce riziko pre finančné záujmy EÚ, Európska komisia prijala preventívne opatrenie na prerušenie a následné pozastavenie platieb vo výške 10% výdavkov deklarovaných v rámci príslušných investičných opatrení za všetky štvrťroky 2020,“ uviedlo v júli 2021 pre portál poľnoinfo.sk Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EK.

Európska komisia tak slovenský agrorezort informovala, že prostriedky, ktoré mali byť refundované štátu za preplatené investičné výzvy vo výške 100 percent, budú v roku 2020 preplácané len vo výške 90 percent ich objemu.

„Keď sa ukázal tento podvod (poznámka poľnoinfo.sk – Dobytkár), prerušili sme platby k rozvoju vidieka a odhadli sme chybovosť na 10 percent. Keď bola závažnosť podvodov čoraz vážnejšia, tak sme nie len potvrdili toto prerušenie, ale zvýšili sme sadzbu na 25 percent,“ uviedol už o niekoľko mesiacov neskôr Michael Scannell, zástupca generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

Na výrazné zníženie refundácie vyplatených platieb zareagoval vtedajší agrominister Samuel Vlčan spôsobom pozastavenia preplácania žiadostí o platbu. Nerefundované zdroje zo strany Bruselu by smerovali na vrub štátneho rozpočtu a preto sa čakalo na to, kedy Únia svoje krátenie zníži, či úplne odstráni.

Problém nie sú žiadosti o platbu

Ministerstvo v posledných mesiacoch viac ráz upozornilo na vyplácanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022. Richard Takáč hovoril o nedostatočnom čerpaní počas minulých vlád a nepriamo obviňoval aj poľnohospodárov, že nie sú akční a pružní. V poslednom období už tretí raz vyzval roľníkov, aby si podávali žiadosti za realizované projekty.

“Chcem opäť vyzvať všetkých tých, ktorí sú prihlásení do projektov, aby podávali žiadosti o platby. Dostali sme sa do štádia, že máme možnosť 60 miliónov, no žiadatelia za rôznych okolností nepodávajú žiadosti. Preto ich chcem vyzvať, aby boli akční a pružní. Budeme obvolávať cez PPA jednotlivých žiadateľov,” povedal Takáč.

Problém samotného čerpania projektových podpôr ale netkvie v tom, že poľnohospodár si má podať žiadosť o platbu. Pokiaľ je v termíne, môže to urobiť podľa vlastného uváženia. Ak majú poľnohospodári v súčasnosti možnosť podať žiadosti za 60 miliónov eur, ako hovorí minister, no na tom istom brífingu odznie, že je potrebné vyčerpať ešte 1,57 miliardy eur, tak šéf rezortu urguje platby v sume asi 3,8 percenta z celkového nevyčerpaného balíka. Problém je pravdepodobne inde a hlbší. Pri vyhlásených výzvach napríklad z hľadiska opatrenia 4.1, ktoré poľnohospodárov zaujíma najviac, roľníci veľmi často čakajú na Pôdohospodársku platobnú agentúru a nie naopak, ako to prezentuje vedenie rezortu.

Prebiehajúce výzvy

Vo výzve 52/PRV/2022 došlo v auguste 2024 k navýšeniu alokácie o ďalších 50 miliónov eur. Výzva bola dofinancovaná už v minulosti a po poslednej aktualizácii pracuje s finančným objemom 268 miliónov eur. Platobná agentúra len v závere septembra 2024 zverejnila bodové hranice, ktoré určujú, či bol projekt poľnohospodára úspešný. Podávanie žiadostí vo výzve pritom skončilo pred viac ako dvoma rokmi. Ohľadne výzvy 52 sme v rámci prípravy článku komunikovali so žiadateľom, ktorý podal malý projekt do 80 tisíc eur a peniaze mu v týchto dňoch prišli na účet. Na druhej strane sme hovorili aj s takým, ktorý len teraz dokladá vyžiadané dokumenty. Aj v tejto chvíli je stále na pochybách, či má investíciu realizovať. Pri vypracovaní projektu žiadal určité finančné prostriedky, ktoré boli vypočítané z katalógu roku 2022. Odvtedy ale ceny technológií výrazne stúpli.

Pri ostatných živých výzvach nie je situácia o nič lepšia. Výzva 65/PRV/2022 mala v závere augusta 2024 viac ako zdvojnásobený rozpočet a poľnohospodárov tak môže uspokojiť sumou 129 miliónov eur. Reálne boli prostriedky vo výzve navýšené 25. septembra 2024, napriek tomu, že žiadatelia podávali svoje projekty do polovice septembra 2023! Podľa našich informácií rok výzva stála a žiadatelia majú pridelené len registračné číslo žiadosti. Výzva nie je doteraz vyhodnotená. To znamená, že poľnohospodári po viac ako roku od uzavretia výzvy stále nevedia, koľko bodov je nutných k tomu, aby bol projekt úspešný. Vďaka extrémne dlhému času, keď žiadosti boli uložené na PPA sa samotným poľnohospodárom skracuje čas realizácie napríklad stavebných investícií na mesiace.

„Pri výzve 65 predsa mohla byť výzva vyhodnotená v pôvodnej alokácii 50 miliónov eur a pri navýšení jej rozpočtu už len posunutá bodová hranica. Ušetril by sa čas a poľnohospodári, ktorí by boli úspešní už pri pôvodnej alokácii, dnes už mohli realizovať svoje investície,“ hovorí jeden z roľníkov zo západného Slovenska.

Výzva, ktorá bola zverejnená už za aktuálneho ministra je 72/PRV/2023. Poľnohospodári sa mohli prihlasovať s projektami určenými na obnoviteľné zdroje energie do konca marca 2024. Napriek tomu, že prešiel viac ako polrok od uzavretia výzvy, žiadatelia s ktorými sme pri príprave článku komunikovali, nemali od PPA zatiaľ pridelené v tejto výzve ani len registračné číslo žiadosti.

Už mali byť vyhodnotené

„V minulosti sme boli generálnym riaditeľom PPA ubezpečení, že výzvy budú vyhodnotené do 30. septembra 2024,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Pri výzve 65, ktorá alokuje relatívne vysokú sumu finančných prostriedkov poľnohospodári denne čakajú, že ich bude kontaktovať PPA.

„K dnešnému dňu nemáme rozhodnutie, ako sme obstáli vo výzve 65. Veríme, že dostaneme informáciu čo najskôr,“ hovorí Zlata Holubová, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva Gader v Blatnici (okres Martin).

Poľnohospodári z Turca žiadali prostriedky na výstavbu nových objektov v živočíšnej výrobe a tak v súčasnosti počítajú každý deň, aby v prípade úspechu stihli výstavbu uskutočniť.

Nové výzvy

Len v pondelok pribudla k otvoreným výzvam ďalšia 74/PRV/2024 s alokáciou 50 miliónov, ktorá poľnohospodárov, dodávateľov technológií a najmä platobnú agentúru dostáva pod ďalší tlak. Výzva je otvorená do 22. novembra 2024 a celý projekt s podaním žiadosti o platbu má byť zrealizovaný do 30. septembra 2025. Vzhľadom na napĺňanie termínov predchádzajúcich výziev sa zdá uskutočnenie týchto projektov veľmi ambiciózne.

Poslednou výzvou o ktorej agrorezort už mesiace hovorí, no pritom stále nie je ani vyhlásená, je potravinárska investičná výzva 4.2. Už v polovici marca odzneli na online podujatí – Informačný deň pre potravinárov informácie, že sa už niekoľko týždňov pripravuje spracovateľská výzva.

„Aktuálne je pripravovaná nová výzva na podopatrenie 4.2 zameraná na spracovanie ovocia a zeleniny, obnoviteľné zdroje energie, skladovacie kapacity a odbyt. Alokácia výzvy je 20 miliónov eur a predpokladaný termín vyhlásenia výzvy je apríl 2024,“ informovala v marci 2024 prezentácia Františka Kirschnera z Oddelenia projektových podpôr na ministerstve pôdohospodárstva.

V prípade, že by žiadateľ uvažoval napríklad nad investovaním do skladovacích kapacít, tak na vypracovanie projektu, jeho podanie, vyhodnotenie platobnou agentúrou, realizáciu a požiadanie o preplatenie investície zostáva menej ako rok.

Budúcnosť, ktorá je vlastne súčasnosť

V aktuálnom programovacom období sa má systém podpôr zmeniť. Len časť prostriedkov má smerovať do výziev, ako ich poznáme dnes. Zo zápisu zo stretnutia, ktoré bolo na ministerstve pôdohospodárstva aj k finančným nástrojom v apríli 2024 vyberáme.

„V rámci strategického plánu sú finančné nástroje realizované na základe schváleného znenia intervencií 73.04 – Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch a 73.05 – Produktívne investície v poľnohospodárskych podnikoch – mladý poľnohospodár. Pre rekapituláciu údajov a ilustráciu je vhodné uviesť, že z celkovej alokácie vo výške 340 mil. eur týkajúcej sa produktívnych investícií z oboch intervencií, je určená pre finančné nástroje čiastka 278,4 mil. eur a 61,6 mil. eur predstavujú klasické granty,“ informuje dokument.

Aktuálne problémy s čerpaním projektových prostriedkov spôsobí ťažkosti do budúcnosti. Sme na konci druhého roka päťročného rozpočtového obdobia a poľnohospodári zatiaľ nie sú pripravení na čerpanie nových podpôr cez finančné nástroje. Stovky miliónov eur sa tak opäť budú čerpať na poslednú chvíľu, ako dnes peniaze, na ktoré bolo možné siahnuť od roku 2015.