Za otvorenie zmluvy o pristúpení Slovenska k Európskej únii sa dnes v Bruseli vzhľadom na problémy v poľnohospodárstve opätovne zasadzoval slovenský minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, podľa ktorého je potrebné vzhľadom na krízovú situáciu prijímať krízové opatrenia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky členské krajiny EÚ mali v agrosektore rovnaké podmienky.

Minister pripomína, že pri rozširovaní EÚ nikto nepredpokladal, že bude kríza a poľnohospodárstvo bude čeliť takým veľkým problémom.

„Otázka otvorenia prístupovej zmluvy je o postavení pravidiel rovnakých pre všetkých 27 štátov EÚ, pretože my sme otvorili náš trh, dali sme im nášho zákazníka, dali sme tržby našich zákazníkov obchodným reťazcom, to znamená, že na jednej strane sme sa otvorili, dovolili sme, aby štedro dotované poľnohospodárske a potravinárske produkty došli na náš trh a na druhej strane sme súhlasili v roku 2003 pri podpise prístupovej zmluvy, že budeme 10 rokov diskriminovaní,“ uviedol Becík.

Jeho výzvy sa však nestretli v pozitívnym ohlasom. Keďže na takýto krok sa vyžaduje súhlas zo strany všetkých členských krajín EÚ, je otvorenie prístupovej zmluvy nepravdepodobné.

V súvislosti s problémami, ktorým čelí v súčasnosti sektor poľnohospodárstva, riešili ministri predovšetkým problematiku nízkych výkupných cien mlieka. V uplynulých mesiacoch došlo k rapídnemu poklesu výkupnej ceny mlieka, pričom sa znížil dopyt na medzinárodnom trhu a narastá konkurencia z ďalších krajín. V dôsledku tohto vývoja majú vážne problémy najmä malí farmármi.

Finančnej pomoci sa poľnohospodári môžu dočkať z balíka schváleného na minulotýždňovom summite, kde európski lídri dali zelenú vyčleneniu 5 miliárd eur (150,63 miliardy Sk) na energetické projekty a projekty na rozvoj vidieka. Na ten by mala ísť asi pätina z týchto financií, pričom sem patrí podpora širokopásmového internetu vo vidieckych oblastiach i podpora poľnohospodárov. Vzhľadom na dohodnutú flexibilitu je možné aj použitie financií v mliekarenstve.

Celkovo by SR mala dostať na neenergetickú časť v rámci schváleného balíka 25 miliónov eur (753,15 milióna Sk). Becík však s touto sumou spokojný nie je, pretože pôvodný návrh bol vyšší.

„Samozrejme, je tam tá slovo flexibilita, to znamená, že sa flexibilne tieto zdroje môžu použiť, ale že sa to dá jednostranne použiť na mlieko, v tejto situácii povedať neviem, ale budeme robiť všetko pre to, aby sme sektoru s mliekom pomohli,“ objasnil Becík, ktorý zatiaľ nevedel uviesť, koľko z uvedenej sumy by sa mohlo využiť na pomoc mliekarenskému sektoru.

Minister očakáva, že sa bude Rada EÚ pre poľnohospodárstvo naďalej zaoberať otázkou stanovenia minimálnej garantovanej výkupnej ceny mlieka. Tá by mala byť podľa neho na úrovni 40 centov. Slovenskému poľnohospodárstvu by rovnako pomohlo navýšenie stavu kráv bez trhovej produkcie mlieka.

„Máme vynegociovaných len 28.080 kráv, čo je na Slovensko, ktoré je z dvoch tretín podhorské a horské, veľmi málo a v tejto situácii by nám pomohlo, keby to bolo aspoň o 20.000 viac,“ konštatoval Becík, podľa ktorého by SR bola ochotná sa pre dosiahnutie tohto cieľa vzdať určitého objemu kvót na mlieko.

Európska komisia v reakcii na zložitú situáciu v mliekarenskom sektore zaviedla dočasné opatrenie v podobe podpory vývozu mliečnych výrobkov, čím sa má zmenšiť rozdiel medzi cenami v EÚ a na svetových trhoch. EÚ sa minulý rok v novembri okrem toho dohodla na reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, v rámci ktorej sa schválilo postupné navyšovanie kvót na mlieko a následne ich zrušenie v roku 2015. Zo strany niektorých krajín prišli návrh na zmeny týchto pravidiel, keďže v dôsledku pozastavenia zvyšovania kvót by mohlo dôjsť k zvýšeniu cien. Komisárka pre poľnohospodárstvo Marianne Fischerová Boelová však dnes takéto návrhy odmietla.