Margita Štefániková: Navýšenie nákupných cien mlieka na európsku úroveň je nevyhnutné

Pokles počtu dojníc sa nepodarilo zastaviť ani v uplynulom roku, aj keď dobrou správou je, že tempo ich úbytku a podnikov, ktoré ich chovajú, sa spomalil. Aby sa situácia v budúcnosti zlepšila, potrebné sú systémové podpory, investície aj motivácia pracovných síl – aj to v rozhovore prezradila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore prvovýroby mlieka?
Rok 2024 bol rokom, v ktorom sme zaznamenali zvláštne roztváranie cenových nožníc. Nedošlo síce k výraznejšiemu nárastu nákladov – tie sa stále držali na úrovni okolo 50 centov na kilogram, ale naopak, nákupné ceny mlieka zaznamenali dosť významný prepad až na 42 centov. Je pravda, že od septembra zaznamenávame mierny nárast nákupných cien, ale stále sa nachádzame na posledných priečkach v európskych cenových porovnaniach. Takže ak by sme mali hodnotiť rok 2024 oproti roku 2023, musíme ho zhodnotiť ako horší.
Stav dojníc v uplynulých rokoch kontinuálne klesal – bolo to tak aj v uplynulom roku?
Bohužiaľ, pokles počtu dojníc sa zatiaľ na Slovensku nepodarilo zastaviť. Momentálne už máme na len zhruba 108 000 dojníc, avšak zaznamenávame mierne zníženie tempa poklesu. Ani zďaleka sa ešte nedá hovoriť o stabilizácii sektoru, ale nejaké náznaky na sektorových číslach už vidíme. Napríklad to, že za posledný rok už neklesol počet dojníc o vyše 4 tisíc kusov, ako po predchádzajúce roky, ale len zhruba o 2 tisíc kusov.
Rok 2024 bol druhým v novom programovacom období. To sľubovalo vyššiu podporu práve pre živočíšnu výrobu. Naplnili sa očakávania?
Čo sa týka európskej podpory, v podstate sa pokračovalo v nastavenom systéme. Ako je už známe, sadzby podpory jednotlivých intervencií zameraných na dojnice sa riešili vo vzťahu k iným sektorom kompromisom a vedeli by sme si predstaviť aj vyššie čísla podpory. Ale dá sa konštatovať, že v podstate sa naplnili naše očakávania. Už v minulosti sme na úrovni nášho zväzu zhodnotili, že čas, energia, trpezlivosť a práca, ktorú sme venovali štúdiu, pripomienkovaniu a konzultáciám v rámci prípravy a nastavenia Strategického plánu SPP a tiež presadzovanie viacerých podporných schém v rámci štátnej pomoci, priniesli svoje drobné ovocie.
Aj od niektorých chovateľov zaznieva, že akoby sa karta začala obracať – cítia podporu živočíšnej výroby a takpovediac „vidia svetlo na konci tunela“. Nie je to teda individuálny pocit, ale cíti to sektor naprieč Slovenskom?
Áno, zdá sa, že predsa len začína aspoň u niektorých podnikov svitať na lepšie časy a pozitívny dopad doterajších opatrení začína byť viditeľný. Čísla ukazujú nielen mierne zníženie tempa poklesu počtu dojníc, ale aj počtu podnikov prvovýroby. Po minulé roky napríklad v priemere skončilo s chovom dojníc 22 podnikov a za minulý rok to bolo už len 9. V tomto smere určite pomohol lepšie a adresnejšie nastavenie systému podpory, ale napríklad aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov.
Ako sa ju podarilo zvýšiť?
Spotreba narástla za posledný rok o vyše 6 kilogramov na takmer 192 kilogramov mlieka na osobu a rok. Za týmto úspechom stoja všetci slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka, lebo už 16 rokov prispievajú do Mliečneho fondu, prostredníctvom ktorého sa pripravujú a realizujú informačné a propagačné aktivity na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska. Za toto im patrí veľké poďakovanie.
Prišli počas roka 2024 aj nejaké sklamania?
Opäť sa vyostril pretrvávajúci jav, ktorým sú nevyrovnané vzťahy vo vertikále mlieka. Už som naznačila, že vývoj a úroveň slovenskej nákupnej ceny mlieka nezodpovedal ani výrobným nákladom, ale ani vývoju a úrovni európskych cien – či už ide o surovinu, aj o komodity. V čase, keď nákupná cena mlieka na Slovensku poklesla na minimá, sa ceny masla ako komodity dostali na historické maximá – až na úroveň takmer 800 eur za 100 kg. Na pultoch viacerých slovenských obchodov sa v tomto čase objavovalo spotrebiteľské balenie masla za cenu takmer 5 eur za 250 gramov. My ako zástupcovia prvovýrobcov sme na spoločných stretnutiach so spracovateľmi mlieka kládli otázku – ako sa dá predávať z lacnej suroviny také drahé maslo? Dostali sme odpoveď, že odbytové ceny masla, teda ceny, za ktoré predávajú spracovatelia mlieka spracované a zabalené maslo, absolútne nezodpovedajú spotrebiteľským cenám masla, teda cenám, ktoré sú na pulte. Toto nám potvrdilo fakt, že vysoké marže „drahého masla“ zostali vo vreckách obchodníkov a prvovýrobcovia opäť potiahli z vysokých cien masla za kratší koniec.
Aké sú vaše očakávania pre rok 2025?
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka očakávajú, že dosiahnu také príjmy, ktoré zabezpečia pokrytie nákladov a primeraný zisk, čo by mohlo viesť k stabilizácii sektoru mlieka. Samozrejme sa počíta s tým, že hlavnou časťou príjmov budú aj naďalej príjmy z predaja mlieka. V tejto oblasti je nevyhnutné, aby došlo k navýšeniu nákupných cien na úroveň, ktorá je porovnateľná s európskymi cenami. No a samozrejme druhou podstatnou časťou príjmov prvovýrobcov mlieka musí byť podpora.
Aké projekty a podpory by ste v nasledujúcom roku privítali?
Je všeobecným prianím všetkých poľnohospodárov, že sa na celý rezort pôdohospodárstva bude prihliadať ako na strategický sektor a podarí sa nastaviť rámec systémovej podpory, ktorý umožní zlepšenie ich hospodárskych výsledkov a odstránenie obrovského investičného dlhu. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka by uvítali navýšenie alokácie na investície do budov, techniky a technológií a to, aby bol vyčlenený čo najvyšší podiel financií na grantovú schému podpory investícií na úkor finančných nástrojov.
Realizujú sa v rámci sektora nové investície, napríklad aj v kontexte investičnej výzvy, ktorá bola už pred časom vyhodnotená?
Áno, pozitívne je, že došlo k navýšeniu alokácie v rámci výziev a niektoré investičné projekty sa už konečne realizujú. Chovatelia dojníc vítajú aj zverejnenie Výzvy 74 zameranej na živočíšnu výrobu, čo tiež prispeje k odstráneniu veľkého investičného dlhu, ktorý v sektore pretrváva. V tomto smere si dovoľujem skonštatovať, že bude potrebné aj naďalej pokračovať vo výzvach zameraných na investície do chovu dojníc, lebo celková výška investičného dlhu v sektore prvovýroby mlieka predstavuje takmer pol miliardy eur a z hľadiska medzinárodných porovnaní vážne ohrozuje konkurencieschopnosť tohto sektoru. Čo sa týka formy, bude potrebné, aby sa nastavil systém finančných nástrojov tak, aby bol pre podniky živočíšnej výroby motivačný, a aby grantová zložka podpory predstavovala relevantnú časť podpory. Z hľadiska zamerania investičných projektov bude potrebné naďalej investovať do ustajňovacích priestorov, ale i do strojov a technológií, hlavne do automatizovaných systémov dojenia a kŕmenia a iných inovácií.

TASR – Fotografia z roku 1981 zachytáva pracovníkov družstva v Horovciach na Považí.
Dlhodobo pálčivým problémom pre živočíšnu výrobu je nedostatok pracovníkov. Dá sa v tomto smere predpokladať nejaká zmena k lepšiemu, alebo skôr naopak?
Očakáva sa, že v roku 2025 sa opäť prehĺbi dlhodobý problém podnikov s pracovnou silou. O povolania súvisiace s prvovýrobou mlieka ako sú ošetrovateľ, kŕmič alebo dojič, nemá nikto záujem. Navyše sú zo spoločenského hľadiska tieto povolania zaznávané. Takže nie je divu, že mnohé podniky rušia chovy dojníc aj z dôvodu nedostatku pracovnej sily. Jedným z riešení by mohlo byť nahradiť ľudskú prácu automatizovanými systémami dojenia a kŕmenia – robotmi. Ale tu opäť narážame na investičný dlh, s ktorým sa Slovensko dlhodobo borí. Riešením pracovných problémov všeobecne v živočíšnej výrobe by mohlo byť zavedenie motivačných opatrení, ktoré by motivovali zamestnávateľov aj zamestnancov zamestnávať a zamestnať sa v živočíšnej výrobe.
O aké opatrenia by mohlo ísť?
Jedným z takýchto opatrení by mohlo byť zavedenie opatrenia, ktoré by umožňovalo pracovníkom zamestnať sa alebo pokračovať v zamestnaní po odchode do predčasného dôchodku, čo im doterajší zákon neumožňuje. Bola by to akási „rezortná výnimka“ a vzťahovala by sa len na prípad, ak by sa pracovník zamestnal v sektore pôdohospodárstva – prednostne v živočíšnej, poprípade špeciálnej rastlinnej výrobe. Ako veľmi účinné sa pre podniky živočíšnej výroby preukázalo opatrenie zamerané na odvodové zvýhodnenie podnikov v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Toto opatrenie platilo len do konca roka 2024 a bolo by dobré, aby sa predĺžila jeho platnosť aj v roku 2025. Bohužiaľ, podľa dostupných informácií sa s ním v rozpočte neuvažuje.
Ide o jedno z opatrení, ktoré by ste teda privítali do roka 2025. Čo ďalšie je pre sektor prvovýroby mlieka potrebné či nevyhnutné?
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka by uvítali navýšenie alokácie na investície do budov, techniky a technológií a to, aby bol vyčlenený čo najvyšší podiel financií na grantovú schému podpory investícii na úkor finančných nástrojov. V oblasti národnej podpory očakávame, že bude pokračovať podporné opatrenie „Zelená nafta“ a všetky notifikované formy podpory, ktoré sú aktuálne platné. Stálo by za zváženie, aby sa z nedočerpaných zdrojov z minulého programovacieho obdobia podporili „rýchle projekty“, ktoré by boli ľahko realizovateľné. Mohli by sa napríklad zameriavať na podporu inovácií a automatizácie systémov dojenia a kŕmenia. V súvislosti s riešením otázky pracovnej sily by bolo potrebné zamerať sa aj na podporu motivačných opatrení pre pracovníkov – napríklad zabezpečenie bývania. V tejto oblasti by mohli byť podporované projekty na rekonštrukcie starších nevyužívaných objektov administratívnych budov a nákup zariadení potrebných na bývanie pre pracovníkov v živočíšnej výrobe. Bolo by tiež dobré, aby sa venovala patričná pozornosť aj vysporiadaniu pozemkov pod hospodárskymi dvormi, odstráneniu environmentálnych záťaží, napríklad ekologickému odstraňovaniu azbestových striech, likvidácii starých zruinovaných nevyužívaných poľnohospodárskych objektov a podobne.