Vďaka zvýšenej produkcii prvovýrobcov mlieka neboli za tento rok, poznačený slintačkou a krívačkou, straty na produkcii na Slovensku až také dramatické. Sektor prvovýrobcov mlieka prišiel o viac ako štyritisíc dojníc, ktoré museli byť usmrtené kvôli tejto epidémii a celková produkcia mlieka sa medziročne znížila o 8,3 milióna kilogramov.

„Počas letných mesiacov tohto roku však už produkovali slovenskí prvovýrobcovia viac mlieka ako rok predtým,“ povedal na konferencii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Alexander Pastorek, predseda tejto organizácie.

Menej dojníc, vyššia produktivita

To bolo možné vďaka kontinuálnemu zvyšovaniu produktivity – ktorá za uplynulých 20 rokov stúpla o 60 percent a medziročne úžitkovosť narástla o 1,2 percenta.

Na Slovensku máme dnes o 45 percent, teda skoro o polovicu menej dojníc, ako sme mali pred dvadsiatimi rokmi, pred príchodom veľkých supermarketov a zahraničných dodávateľov mlieka a mliečnych výrobkov. Celková produkcia mlieka sa však podľa údajov SZPM znížila iba o 13 percent.

Situácia na domácom trhu s potravinami sa stabilizovala a podľa Pastoreka sa neočakáva, že by sa v ponuke obchodných sietí ďalej zvyšoval podiel mlieka zo zahraničia.

„Ponuka sa vyrovnala, možno dokonca očakávať, že sa bude zastúpenie slovenských mliečnych výrobkov zvyšovať,“ hovorí predseda SZPM.

Zvyšovanie produktivity slovenského sektora prvovýrobcov mlieka by bez investícií nebolo možné, ako však v diskusii na konferencii SZPM uviedol Vladimír Chovan, generálny riaditeľ firmy Agropartner Plavecké Podhradie, investičný dlh v sektore je veľmi vysoký. Odzrkadľuje to aj fakt, že v uplynulých rokoch zastavilo prevádzku viacero fariem, aj keď boli výkupné ceny mlieka na historických maximách.

Jeden cent zisku

Ešte v roku 2021 strácal slovenský chovateľ päť centov na kilograme mlieka, ak sa brali do úvahy na jednej strane výrobné náklady a na druhej strane výkupné ceny a podpory. Od roku 2022 už prvovýrobcovia straty nevykazujú a aj v roku 2024 sa táto bilancia držala na nule.

„Vyhrabali sme sa z červených čísel a teraz sme na nulovej úrovni čo sa týka ziskovosti. Ak nás supermarkety neprekvapia znižovaním výkupných cien, mohli by sme byť v tomto roku na úrovni zisku jedného centu na kilogram mlieka,“ hovorí Alexander Pastorek.

Pozitívny (aj keď iba veľmi mierny) cenový vývoj v prospech prvovýrobcov mlieka je sčasti možný zvyšovaním produktivity a sčasti vďaka tomu, že sa výkupné ceny mlieka držia na Slovensku pomerne vysoko. Za uplynulých desať rokov sa zvýšili z 31 centov na kilogram mlieka a maximum dosiahli v roku 2023, keď boli približne dvojnásobné ako pred dvadsiatimi rokmi.

Stále však zaostávame za priemerom EÚ a nachádzame sa v poslednej tretine štátov s najnižšími výkupnými cenami. Podľa Milk Market Observatory Európskej asociácie mliečnych farmárov, ktorej členom je aj SZPM, boli v EÚ v júli tohto roku výkupné ceny mlieka 52,86 centa za kilogram, kým na Slovensku to bolo 49,49 centa za kilogram.

V minulosti boli aj roky, keď sa výkupné ceny v EÚ a na Slovensku stretli. Najvyššie výkupné ceny mlieka má aktuálne Cyprus (61,80 centa za kilogram) a najnižšie Rumunsko (40,94 centa za kilogram). Slovensko však predbehlo aj také krajiny ako je Francúzsko, kde sú aktuálne výkupné ceny mlieka nižšie ako na Slovensku.

Situácia v EÚ je však výnimočná v porovnaní so svetovými cenami. V USA alebo na Novom Zélande vykupujú mlieko spravidla pod 40 centov. Brusel drží ceny vyššie, aj keď aj európske ceny kopírujú výkyvy na svetovom trhu.

Hodnotenie projektov sa má zrýchliť

Výška všetkých dotácií spolu prerátaná na jeden kilogram mlieka sa v tomto roku oproti predchádzajúcemu roku znížila z 8,8 na 7 centov na kilogram. Maximálnu úroveň 9,9 centa za kilogram dosiahla v roku 2020, keď bola pre sektor prvovýrobcov mlieka uvoľnená mimoriadna pomoc na kompenzáciu následkov sucha.

„V budúcnosti sa počíta so zvýšením viazaných platieb,“ uviedol riaditeľ odboru živočíšnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Peter Juhász.

Medzi položkami, ktoré by sa mali zvyšovať, spomenul napríklad podporu na pastevný chov jalovíc, na využitie mlieka vo výžive teliat či zlepšenie podmienok ustajnenia zvierat. Podporený má byť chov dvoch plemien – pinzgauského a maďarského stepného dobytka, hoci pri oboch prevažuje chov bez trhovej produkcie mlieka.

Tento rok Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) už vyplatila poľnohospodárom 300 miliónov eur.

„V novembri začneme vyplácať preddavky a zelenú naftu,“ uviedol Marek Čepko, generálny riaditeľ PPA.

Poberateľom podpory sľúbil, že sa výrazne urýchli hodnotenie projektov po uzavretí výziev.

„Živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba ostávajú naďalej prioritou,“ uviedol Čepko.

Ohľadne zmien, ktoré Európska komisia plánuje v nasledujúcom programovom období Peter Juhász uviedol, že „je pozitívne, že všetky dnes poskytované druhy pomoci boli v návrhu zachované.“

Aktuálne výzvy

V súčasnosti môžu chovatelia ešte podávať žiadosti o podporu vo dvoch otvorených výzvach – o príspevok na poistenie a poradenské služby. K nim by mali do konca roka pribudnúť ďalšie dve nové výzvy pre mladých farmárov a na investície do spracovateľských kapacít. Peter Juhász však pripustil, že obe budú meškať a októbrový, respektíve novembrový termín sa nestihne.