Zamestnávatelia združení v APZ, AZZZ SR, Klube 500, RÚZ, SOPK a SPPK oceňujú  proaktívny prístup zo strany vlády, diskusiu s podnikateľmi a v rámci možností rýchle vypracovanie prvých opatrení na zmiernenie ekonomických dopadov. Zástupcovia zamestnávateľov však žiadajú vládu, aby bezodkladne konkretizovala medializované informácie o súbore opatrení na zmiernenie dopadov krízy na podnikateľské prostredie. Zároveň opatrenia, ktoré majú reálny potenciál pomôcť zamestnávateľom by mali byť uvedené do praxe čo najskôr.

Žiadajú okamžité a razantné opatrenia

Tisíce zamestnávateľov, malých podnikateľov a živnostníkov čakajú na opatrenia, ktoré im pomôžu zmierniť dopady koronavírusu na podnikateľské prostredie. Je nepochybné, že nastupujúca hospodárska kríza bude mať ďalekosiahle následky, predovšetkým v podobe nárastu nezamestnanosti. Vláda by preto mala efektívne riešiť dopady krízy tak, aby v dôsledku rapídneho znižovania nákladov zachránila prácu pre zostávajúcich zamestnancov.

Zamestnávatelia preto žiadajú okamžité a razantné opatrenia, ktoré zároveň nebudú administratívne náročné. Práve časové hľadisko je veľmi dôležité, a preto opatrenia, ktoré predpokladajú napríklad posudzovanie tržieb, môžu byť práve z dôvodu časovej náročnosti ich samotnej implementácie  neúčinné.

Sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec

„Z čoho sme v týchto dňoch veľmi prekvapení je, že delíme zamestnancov, ktorých sa situácia dotkla, na rôzne kategórie. Niektorí dostanú 100%, iní 80% či 60% priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec.  Z rýchlej analýzy nám vyplýva, že 1400 firiem má osobné náklady vyššie ako 200 tisíc mesačne. Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620 tisíc ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 mld. odvodov a 1 mld. daní,“ konštatuje Alexej Beljajev, prezident APZ.

Podobne, ako v iných krajinách Európy, je dôležité zaviesť opatrenia, ktoré sú skôr plošného charakteru. Urýchlene preto potrebujeme zaviesť tzv. Kurzarbeit – koncept, ktorý sa úspešne uplatňuje napríklad v Českej republike, Nemecku či Rakúsku, a v rámci ktorého je koncovým prijímateľom zamestnanec, preto sa naň nevzťahujú žiadne finančné limity.

Kurzarbeit stále nemáme

„Ak tak neurobíme, výrazne sa zníži naša konkurenčná schopnosť a investičná atraktivita do budúcnosti,“ dodáva Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

Slovenská republika je jedna z posledných krajín Európskej únie, ktorá kurzarbeit zatiaľ nemá. Súčasne považujeme za nevyhnutné, aspoň na určité obdobie revidovať tzv. sociálne balíčky a iné populistické sociálne opatrenia prijaté ešte predchádzajúcou vládou.

„Z pohľadu zamestnanosti je absolútne kľúčové nevynechávať z pomoci veľké podniky, nakoľko podstatná časť segmentu malých a stredných firiem je práve naviazaná na veľké firmy,“  vyhlásil Miroslav Kiraľvarga, prezident RÚZ.

Obchody sú plné vďaka 700 kamiónom potravín zo zahraničia

„Tak ako v celom národnom hospodárstve, rovnako aj v agropotravinárstve sú kostrou všetkých segmentov stredné a veľké podniky. Poľnohospodári a potravinári teraz potrebujú flexibilný zákonník práce, ktorý musí reflektovať na sezónnosť, nadčasovú flexibilitu a na časovú náročnosť mimo štandardných pracovných hodín. Táto pandémia musí otvoriť oči všetkým kompetentným, pretože investície do potravinárstva a zrovnoprávnenie podmienok našich poľnohospodárov a potravinárov na európskom trhu sú kľúčom k potravinovej sebestačnosti, bez ohľadu na veľkosť podniku,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Ten hovorí, že intervencie štátu musia byť priame, rýchle a majú smerovať na všetky firmy bez ohľadu na veľkosť.

„Potravinová sebestačnosť nie je samozrejmosť. To, že u nás sú plné obchody, je aj vďaka tomu, že vozíme 700 kamiónov potravín denne. Dnes máme pred sebou obrovskú príležitosť naštartovať potravinársky priemysel. Celá naša verejnosť musí pochopiť, že tieto krízy, nielen koronavírusová, ale máme napríklad aj klimatickú, sa môžu opakovať. Prvoradou úlohou každého moderného štátu na svete je preto zabezpečiť aspoň v základných komoditách potravinovú sebestačnosť,“ dodal Emil Macho.

Zamedziť kolapsu hospodárskych vzťahov

Podľa Petra Mihóka, predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zamestnávateľom chyba základná stratégia vlády v riešení dopadov pandémie koronavírusu na ekonomiku a podnikateľské prostredie, ako aj stanovenie finančného rámca jej riešenia.

Práve rýchla a účinná pomoc môže podľa zamestnávateľov v týchto kritických chvíľach zamedziť kolapsu hospodárskych vzťahov a slovenskej ekonomiky. Okamžite realizované opatrenia zároveň vytvoria podmienky pre rýchlejšie zotavenie Slovenska z krízy.