Pre pripojenie (agregáciu) neseného pluhu k ťažnému prostriedku sa používa trojbodový záves. Podľa konštrukčného riešenia pluhu na pripojenie slúži zadný trojbodový záves, ale na trhu sú aj pluhy s technickým riešením, ktoré využívajú predný trojbodový záves.

Za priamočiaru orbu sa považuje, keď oráč na úseku dlhom 100 metrov sa od priameho smeru odchýli do 10 cm.

Ťažnú silu zvierat začali nahrádzať stroje v druhej polovici 19. storočia, keď Angličan Fowler začal s pokusmi využitia parných strojov pri orbe. Zostrojil parný pluh (oračku), ktorý využíva Fowlerov dvojstrojový systém. Pri tomto systéme sa preklápací pluh ťahá striedavo na oceľovom lane medzi dvoma lokomobilami tam a späť. Vzácne exponáty parných oračiek sa nachádzajú v Múzeu a Kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove. Vystavené exponáty KEMNA a FOWLER, slúžili na veľkostatkoch najmä pri obrábaní pôdy pri pestovaní cukrovej repy.

Odchýlka od stanovenej hĺbky nemá byť väčšia ako ± 5 %. Na celej zoranej ploche má byť hĺbka orby rovnaká, bez väčších výkyvov. Hĺbka orby je jedným z hlavných faktorov, ktoré majú vplyv na spotrebu pohonných látok na hektár spracovanej obrobenej plochy.

Predplúžok sa používa pri zaorávaní mačiny a rastlinných zvyškov, kde predplúžok odrezáva vrchnú časť pôdy, mačinu a umiestňuje ju na dno brázdy. Túto časť potom prekryje odval z hlavného orbového telesa, čím sa dosiahne dobré zapracovanie mačiny resp. rastlinných zvyškov do pôdy. Je umiestnený pred hlavným orbovým telesom.

Ako prvá na území bývalého Československa začala vyrábať motorové pluhy "Rakúska továreň motorových pluhov Laurin & Klement - R. Bächer" v Mladej Boleslavy v roku 1911 pod označením "Exelsior" P4. Pluh mal šesť radlíc a bol poháňaný zážihovým, kvapalinou chladeným štvorvalcom s objemom 14,5 litra a výkonom 80 koní. Licenciu na ich výrobu dokonca kúpila firma Puch a FIAT. Laurin & Klement je predchodcom automobilky Škoda.

Na svahoch sa má zásadne orať v smere vrstevníc. Pre orbu na svahoch je vhodné použitie otočných resp. výkyvných pluhov.

Súťažné pluhy v ČSSR boli vo výrobnom programe spoločnosti Agrozet Roudnice, k. p. známejšou pod názvom Roudnické strojírny a slévárny (ROSS). Produkovali sa pod označením PH4 – 013 (2 radličný) a PH4 – 014 (3 radličný). Výrobné haly tohto podniku boli kulisami pre známu českú komédiu „Marečku podejte mi pero“.

Pluh je postavený „na špičku.“ Je potrené vyrovnať pluh v pozdĺžnom smere podľa návodu na obsluhu, pre daný typ pluhu. Obvykle by mal byť rám pluhu rovnobežný s povrchom pozemku.

Pri orbe by sa nemali vytvárať hrudy nad 50 mm. V zoranej pôde by mali prevládať makroagregáty t. j. hrudky o priemere 0,25 – 10 mm. Pôda by sa ale nemala ani rozprašovať t. j. rozpadať na mikroagregáty menšie ako 0,25 mm.

Norma pre uvedenú súpravu a podmienky bola stanovená podľa Zborníku noriem času pre orby, ktorý vydalo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR v roku 1986 na 22,1 l/ha.

Pri použití otočných resp. výkyvných pluhov sa prednostne má používať spôsob orby do roviny. Tým je využitá výhoda konštrukčného riešenia pluhu, ktorý otáča brázdový odval striedavo na pravú a ľavú stranu, čo umožňuje orbu bez rozorových brázd. Pri orbe na svahu umožňujú obracanie brázdového odvalu vždy proti svahu.