Aký je zvuk Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ktorý spadá pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, v čase výskytu a následného šírenia slintačky a krívačky na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Inštitúcia akoby rezignovala na akúkoľvek komunikáciu s praxou a žila uzavretá vo svojich problémoch a aktivitách, ktoré občas pripomínajú skôr sebaprezentáciu jej predstaviteľov než reálne činnosti, ktoré od nich očakávajú poľnohospodári.

Prvé dni v kríze bývajú zväčša rozhodujúce. Nebolo to inak ani pri potvrdení ochorenia slintačky a krívačky na Slovensku. Chovatelia zvierat boli medzi sebou v neustálom kontakte, dodávatelia technológií či dezinfekčných prostriedkov robili nemožné, aby dodávky často určené na zahraničný trh dokázali stiahnuť k domácim poľnohospodárom a po potvrdení ochorenia začalo aj rezortné ministerstvo komunikovať jednoduché odporúčania a príkazy veterinárov v podobe hesiel na svojom Facebooku.

V tomto čase bolo množstvo chovateľov, ktorí nemali ani základné informácie o slintačke a krívačke na Slovensku. Inštitúcia, ktorá má v názve „živočíšnu výrobu“ im však nepomohla. Chovateľom chýbali inštrukcie o tom, akým spôsobom a akými prípravkami dezinfikovať alebo ako sa vôbec prejavujú následky ochorenia. To, či má NPPC – VÚŽV na túto oblasť odborníkov, je jedna strana mince, druhá ale hovorí o reálnych potrebách poľnohospodárov. Laik by očakával, že na takéto situácie je rezort cez svoj štátny výskum, ktorý reprezentuje NPPC, pripravený. Samozrejme, aj v tejto situácii to záleží od konkrétnych ľudí a určite boli pracovníci výskumného ústavu, ktorí s chovateľskými zväzmi komunikovali a robili všetko preto, aby sa informácie k poľnohospodárom dostali. Ako inštitúcia však NPPC mlčalo.

Na webovej stránke NPPC ani po mesiaci od vypuknutia jednej z najväčších kríz v domácom poľnohospodárstve nenájdu poľnohospodári zverejnenú žiadnu informáciu o ochorení. Úplne rovnako je to na facebookovom profile inštitúcie.

Oslavy a festivaly

V tejto situácii Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum pripravilo (23.4.2025) priateľské stretnutie pri príležitosti 100. narodenín Jána Plesníka a 75. výročia VÚŽV. Zdá sa, že jediné čo je v tejto situácii možné oslavovať, je osobnosť akademika Plesníka. Človeka, ktorý v minulom storočí so svojimi kolegami posúval živočíšnu výrobu a rezortný výskum. Kde posunuli samotnú inštitúciu jeho nasledovníci? Odpoveď sa ponúka možno sama. NPPC má od nového roka tretieho generálneho riaditeľa. Ten posledný nastúpil len pred pár dňami. Naozaj štát vie, čo očakáva od rezortného výskumu?

Z hľadiska NPPC – VÚŽV najviac počuť o Výskumnom ústave živočíšnej výroby v čase Agrofilmu. Mediálne antré, ktoré sprevádza festival financovaný v tomto roku sumou 65 752 eur z verejných zdrojov, je neprehliadnuteľné. Aj tu, keď ale otvoríte dvere v bežný festivalový deň v kongresovej miestnosti VÚŽV zistíte, ako sa to stalo vlani nám, že v sále v Lužiankach sa premieta film pre nikoho.

Pre koho funguje inštitúcia, ktorá poukazuje na 75. výročie svojho založenia? Nebolo by naozaj rozumnejšie, aby tak, ako vo vyspelých krajinách, začala aj u nás výskum realizovať univerzita s úzkym prepojením na pedagógov, študentov a najmä prax?