Keď sa nespamätáme, nepomôže nám nič
Pre mnohých slovenských spotrebiteľov nastala sezóna rýb v závere roka – na Vianoce. V Gerlachove však mimoriadny odbyt pred vianočnými sviatkami nepociťovali.
„Zameriavame sa na chov pstruhov a ten je celoročný,“ konštatuje Oľga Hrabčáková.
Rybia farma v Gerlachove existuje od roku 1998 a manželia Hrabčákoví na nej hospodária od roku 2004. Päť rybochovných zariadení sa nachádza pozdĺž rieky Topľa v Gerlachove v okrese Bardejov. Farma s certifikovaným chovom patrí medzi veľkých producentov lososovitých druhov rýb.
Farma ročne vyprodukuje asi štyri tony rýb. Podobnú produkciu dosiahli aj v minulom roku. Ako vysvetľuje Oľga Hrabčáková, „produkcia závisí od počasia, ktoré výrazne ovplyvňuje kŕmenie pstruhov. Teplo, špinavá voda, veľa dažďa – to všetko ovplyvňuje, či sa môže, alebo nemôže kŕmiť. Rozhodujúca je aj teplota vody – nad 18°C sa ryba už nekŕmi.“
Zásadný problém – čistota vody
Základným štandardom pre chov pstruhov je čistá voda. Chovatelia, však upozorňujú, že zabezpečiť kvalitnú čistú vodu je najväčším problémom.
„Široko-ďaleko nie je čistička odpadových vôd. Po nociach ľudia vypúšťajú žumpy a vylievajú do vody výkaly. Sami si znečisťujeme prírodu, nevážime si vodu. Keď sa nespamätáme, nepomôže nám nič,“ hovorí Jaroslav Hrabčák.
Zatiaľ farma dokáže spĺňať prísne európske štandardy.
„Ale ideme s odretými ušami. Môže prísť čas, že nebude možné chovať žiadne ryby, nielen pstruhy,“ upozorňuje Jaroslav Hrabčák.
Kráľovské ryby odniesla povodeň
Chov rýb na farme beží v uzavretom cykle, z vlastných generačných stád. Chovateľom to umožňuje udržať dohľad nad kvalitou násad zaraďovaných na ďalší chov.
„Je to veľká výhoda, lebo minimalizujeme možnosť prenosu chorôb. Nie je to 100-% istota, lebo existuje rybožravé vtáctvo, niečo môže prísť aj riekou, ale snažíme sa mať vlastný uzavretý okruh – je to bezpečnejšie,“ vysvetľuje Oľga Hrabčáková.
Kým sa ryba vychová na trhovú váhu 350 – 400 g, trvá to 14 – 18 mesiacov. Dĺžku chovu ovplyvňujú prírodné, klimatické, aj vodohospodárske pomery.
Farma v Gerlachove ponúka okrem rýb v trhovej veľkosti aj kráľovské ryby, s hmotnosťou nad dva kilogramy. Tento rok však nie: „Odplávali pri povodni. Stalo sa nám prvýkrát, že ryby uplávali,“ stoicky konštatuje majiteľka spomínajúc sa intenzívne ničivé záplavy, ktoré postihli bardejovský okres minulý rok v lete.
Jeseter namiesto hlavátky
Rybia farma dodáva na domáci trh pstruha dúhového, pstruha potočného a sivoňa potočného. Oľga Hrabčáková dodáva: „Máme aj malé množstvo kapra, aby sme si na Vianoce udržali našich stálych zákazníkov.“
Ryby predávajú nielen na farme vo dvore, ale zabezpečujú aj rozvoz v cisterne, kde ryby prevážajú v okysličovanej vode.
Záujem spotrebiteľov o jednotlivé druhy rýb ovplyvňuje móda.
„Keď je v kurze kapor, ľudia chcú kapra. Ak niekto napíše, že sivoň je kvalitnejšia ryba, vykúpi sa sivoň. Keď v televízii chvália morského čerta, tak aj túto morskú rybu hľadajú spotrebitelia na sladkovodnej farme,“ smeje sa Oľga Hrabčáková.
Na severovýchode Slovenska sa v minulosti venovali aj hlavátke. Z chovu ju ale vyradili: „Nebol o ňu záujem. Veľmi ťažko a dlho sa chová, a tým pádom je drahšia. V našich končinách sa drahší tovar zle predáva,“ vysvetľuje skúsená chovateľka.
Napriek tomu sa v Gerlachove nevzdávajú nových plánov. Chceli by začať chov jesetera a možno aj úhora.
„Uvidíme, či to vyjde. Sú to drahé ryby a úspech závisí od toho, či ich budú ľudia kupovať,“ uzatvára Jaroslav Hrabčák.