Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Keď diskutujú nahnevaní farmári, čísla interpretujú svojou optikou

chat_bubbleKomentáre: 7 visibilityZobrazenia: 1128
UniCredit Bank 2018

Ešte na prelome tisícročia sa u nás pestovali červené dyne a cukrové melóny na výmere prevyšujúcej 2-tisíc hektárov pôdy. Vlani ich výmera prvý raz klesla pod 100-hektárov. Katastrofálny stav vo vývoji špeciálnych plodín by podľa hlavných protagonistov farmárskych protestov dokázali zvrátiť malí farmári, lepšie mierené podpory a ich samotná angažovanosť v politike. Vyplynulo to z diskusie, ktorá sa uskutočnila v piatok večer v bratislavskom klube pod lampou.

Pozrieť sa spotrebiteľovi do očí

Pred samotnou diskusiou sa mohli ľudia, ktorí prechádzali bratislavskými Palisádami, ponúknuť slovenskými melónmi od pestovateľa Štefana Bagina z obce Zemianska Olča. Ten v okrese Komárno túto špeciálnu plodinu pestuje na výmere desiatich hektárov.

„Tento rok začal zber s oneskorením najmä ako dôsledok májových zrážok. Slovenské melóny by tak mali na trhu byť až do polovice septembra,“ povedal Štefan Bagin, ktorý sa piatkového podujatia sám zúčastnil.

Samotných okoloidúcich ponúkali najmä tváre známe z protestov ako Patrik Magdoško a František Oravec. Chodci sa zväčša ponúkli a viacerí si melón zo slovenských polí aj odniesli. Cena nebola presne stanovená. Kupujúci sám zvážil, koľko zaplatí. Po dvadsiatej hodine už traja členovia Iniciatívy poľnohospodárov zasadli spolu s moderátorom diskusie Eugenom Kordom za spoločný stôl. Vysvetlili tak zmysel ochutnávky melónov ale aj svoj pohľad na agrárnu politiku.

„Ide o kontakt pestovateľa danej plodiny a užívateľa. Svet aj trh na Slovensku sa globalizuje a zákazník sa nevie spracovateľovi, alebo výrobcovi pozrieť do očí. Dnes sme ukázali, že to ide a ľudia ocenili priamy kontakt,“ hovorí František Oravec z Iniciatívy poľnohospodárov.

Jaroslav Jánoš z rovnomennej Iniciatívy si myslí, že dôvody napríklad nízkej produkcie melónov, ale aj bravčového mäsa je potrebné vidieť v nízkych podporách na Slovensku oproti zahraničiu a v ich zlom prerozdelení.

Štatistiky ako nepriateľ konštruktívnej diskusie

„Tu 94-percent zoberú veľké finančné skupiny. Na skutočné poľnohospodárstvo aby išlo 6-percent?“ pýta sa Jaroslav Jánoš, predseda Združenia vlastníkov pôdy a farmárov Slovenska.

Najmenej známy protestujúci farmár svojim vyjadrením pravdepodobne interpretoval čísla Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP), ktoré táto organizácia zverejnila v decembri minulého roka. To ale nehovorí o tom, že 94-percent podpôr skončí u finančných skupín. Hovorí to, že 20-percent najväčších žiadateľov obhospodaruje 94-percent pôdy. Pri počte približne 19-tisíc žiadateľov ide o 3 800-poľnohospodárskych subjektov.

„Pätina najväčších fariem má u nás v rukách až 94% pôdy, čo predstavuje najvyššiu koncentráciu v únii. V EÚ až 45% fariem hospodári na rozlohe menšej ako 2 hektáre, u nás na takej malej rozlohe hospodári len necelá tretina. Naopak, na veľkých rozlohách nad 100 hektárov v rámci EÚ pracujú len 3% farmárov, na Slovensku je to viac ako trojnásobok,“ informuje IPP v decembri 2018.

V svojskej interpretácií čísel pokračoval v samotnej diskusii aj Patrik Magdoško, ktorý hovorí, že 20-skupín vlastní 85-percent pôdy.

„96-percent priamych platieb ide im. Ono to krásne znie, že chceme dorovnať priame platby z 220 na 450-eur. Čo my bojujeme je, aby s dorovnaním na 450-eur sa zaviedla aj maximálna výška poberania dotácií. Strop na jedného farmára ma dosiahnuť 100-tisíc eur,“ hovorí Patrik Magdoško.

Jaroslav Jánoš si myslí, že aktuálny systém likviduje poľnohospodárov, ktorí sa snažia o vyššiu pridanú hodnotu.

Koľko je podpora na hektár melónov?

„Chcel by som sa Štefana Bagina spýtať, koľko dostal dotáciu od štátu za dopestovania takto krásnych, ničím chemicky neošetrovaných dýň?“ pýta sa Jaroslav Jánoš a vzápätí dodáva.

„Proste nedostane nič. Dostane len tú platbu na plochu. Tam je tá systémová chyba. U nás musíme prísť na to, že musíme podporovať produkciu. Produkciu dyne, produkciu petržlenu. To čo vyprodukuješ, oficiálne aj odovzdáš, na to dostaneš dotáciu,“ hovorí J. Jánoš.

Systém podpory produkcie je v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky už od roku 2003 výrazne obmedzený. Samotná Európska komisia na svojej webovej stránke informuje, že v režime Jednotnej platby na plochu (SAPS) neexistujú nijaké platobné nároky, ale namiesto toho sa podpora vypláca výlučne na základe hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodári nahlásili, pričom je táto úroveň rovnaká pre všetky hektáre v krajine. Základná platba je doplnená o iné platby na podporu príjmov zamerané na konkrétne otázky alebo osobitné typy príjemcov.

V prípade produkcie melónov si pestovateľ mohol požiadať o viazanú priamu platbu pre vybraný druh zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou. Jej výška vlani dosiahla 102 eur na hektár.

Ďalej mohol vstúpiť do integrovanej produkcie zeleniny, pričom platba v tejto schéme je 416 eur. V ekologickom poľnohospodárstve dosahuje platba až takmer 530 eur. Platbu na integrovanú produkciu a ekologické poľnohospodárstvo nie je možné kombinovať.

Novinkou, ktorá bola Slovensku notifikovaná len od roku 2019 je podpora cez systém Zelenej nafty. Normatív na dyne je takmer 279 litrov nafty a na melóny 243 litrov. Pri prepočítaní na eurá hovoríme o štátnej podpore na úrovni 97, respektíve 84-eur na hektár

Podpory v špeciálnej rastlinnej výrobe asi nedelia, ani nenásobia

„Oni robia len také PR marketingové veci, že za sucho sme dali a čísla padajú. Ja mám ročného chlapca a toto mu mám zanechať, aby jedol bordel? Žeby jedol repku? Toto musíme pre naše deti zmeniť. Keď inak sa nedalo prosením sme prosili. Pod mostom sme plakali kričali. Nechcú počúvať. Nám idú nadávať do politikov? A oni sú čo? Nie sú oni politici? Len tá politická moc dokázala nastaviť tento zlý a odporný systém,“ hovoril Patrik Magdoško v krátkom filme, ktorý bol pustený v piatkovej diskusii.

Ak sa vrátime k pôvodnej téme podujatia a odpovieme aj na položenú otázku Jaroslava Jánoša, tak ak Štefan Bagin poberá len priame platby, dostáva približne 200-eur na hektár. Ak by využil aj ostatné menované dotačné tituly, podpory na hektár pôdy prevýšia 800-eur.

Aktuálne pritom pestovatelia melónov môžu získať aj prostriedky z Programu rozvoja vidieka na budovanie skladovacích kapacít pre ovocie a zeleninu. Výzva bola vyhlásená na začiatku júla a vyčlenených je 15-miliónov eur. Žiadosti sa Pôdohospodárskej platobnej agentúre podávajú od 1. do 17. októbra 2019.

Priemerná úroda melónov na južnom Slovensku je 80 až 100 ton. Aktuálna cena, za ktorú obchodné reťazce melóny vykupujú dosahuje 25-centov za kilogram. Tržby z hektára potom sú 20 až 25-tisíc eur.

„Momentálne je cena za kilogram vyššia, ako pred rokom. Sú obdobia, keď sa melóny predávajú len za 17-centov za kilogram,“ uviedol Juraj Mačaj starší, ktorý sa ako poslucháč podujatia zúčastnil.

Ponuka špeciálnych  plodín z domácich zdrojov je naozaj nízka. Otázka je, či je za tým len európska a štátna podpora na hektár pôdy. Ak totiž dostáva pestovateľ melónov už dnes osemsto eur na hektár, znamená to, že podpory sa mu na tržbách podieľajú len približne piatimi percentami. To pravdepodobne nedelí alebo nenásobí. Problém bude asi oveľa hlbší.

Problémom sú často zamestnanci a odbyt

„Pri rozšírení špeciálnej rastlinnej výroby sú limitujúce problémy so zamestnávaním. Prvým problémom je zložité prihlasovanie brigádnikov a veľmi obmedzený inštitút sezónnej práce. Druhým sú vysoké odvody, ktoré musíme za brigádnikov platiť a ktorým potom zostávajú neatraktívne mzdy. Posledným problémom je neuvoľnenie trhu pre pracovníkov z tretích krajín. Toto výrazne komplikuje rozšírenie špeciálnej rastlinnej výroby,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

To, že ponuka ovocia a zeleniny z domácich zdrojov je čím ďalej nižšia a pestovatelia sa vzdávajú pestovania špeciálnych plodín, na čo poukázala aj Iniciatíva poľnohospodárov, je pravdivé.

Významný slovenský zeleninár Juraj Mačaj hovorí, prečo to tak asi je.

„To, prečo odišla väčšina pestovateľov z oblasti poľného pestovania zeleniny je, že neboli priamo zastúpení na trhu. My máme zmluvy s reťazcami. Žiadne medzičlánky, ktoré v niektorých prípadoch dokázali odkrojiť 50, ale aj 80-percent potencionálnej marže. Sprostredkovatelia boli schopní dotlačiť pestovateľa až na krv. Tomuto sa od roku 2001 vyhýbame a obchod si riadime sami. Stálo nás to veľa energie a rizika, ale bolo to kľúčové rozhodnutie,“ spomína Juraj Mačaj mladší, ktorý v tomto roku pestuje zemiaky a zeleninu na 2100-hektároch pôdy.

Na to, aby ste dokázali produkciu dodávať do obchodných reťazcov, musíte zabezpečovať objem. Ako spomína zeleninár Mačaj, ak robí jeden nemenovaný obchodný reťazec akciu na melóny, potrebuje ich týždenne dodať 1000 ton. To dokáže spĺňať len veľkopestovateľ, alebo menší pestovatelia združení v odbytových  organizáciách.

Druhou cestou je predávať produkciu cez veľkoobchodníka, alebo prostredníctvom vlastnej predajne konečnému spotrebiteľovi.

Na otázku politickej budúcnosti odpovie prieskum

Samotní nahnevaní roľníci sa v diskusii téme pestovania melónov venovali len veľmi okrajovo. Aj moderátor večera Eugen Korda sa ich vo významnej miere pýtal najmä na ich možnú politickú budúcnosť. Tú asi najkomplexnejšie zhrnul Patrik Magdoško.

„Mali sme naozaj nejaké rokovania, sedenia. Sadli sme si s ľuďmi, ktorí vedú politické strany. Samozrejme opozičné. Chceli sme počuť ich plán. Z toho sme vytvorili názor, ktorý sme prezentovali Iniciatíve. Dali sme si urobiť jeden veľký prieskum a na základe toho prieskumu sa rozhodneme, čo budem v krátkom čase robiť. Nemáme ešte koncovú správu z tohto prieskumu. Chceme vedieť názor ľudu,“ hovorí Patrik Magdoško.

Ten ako spomína, sa už raz na politike popálil, keď vstúpil do strany SIEŤ. Teraz ale považuje situáciu za vážnu.

„Chceme zmeniť systém. Je zle nastavený. Aj systém v štáte,“ uviedol Patrik Magdoško.

Piatkovej diskusie s protestujúcimi poľnohospodármi sa zúčastnilo asi 20-účastníkov. Samotná diskusia je uverejnená aj na webovej stránke týždenníka Týždeň, kde si ju môžu čitatelia za poplatok pozrieť, alebo zdarma vypočuť.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor – zľava Eugen Korda, František Oravec, Patrik Magdoško a Jaroslav Jánoš

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1410 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. Marián Kohút , predseda SZARF
    19. augusta 2019

    Vedel reportér EUGEN KORDA , o čom ,,točí“ ?

    Odpovedať
  2. Starý Gazda
    19. augusta 2019

    vyborne zhrnutie problematiky na doplnenie ešte velky problem dostat sa uspešnim k pode to pozemkove upravy nevyriešia riešenie je ine jednoduchšie a vysoko efektivne samozrejme na naštartovanie treba ešte diskutovat o kope dalšich opatreni NO zostava nam len s vierou a nadejou čakat ako sa k sebestačnosti postavi nova VLADA

    Odpovedať
  3. Abrakadabra
    20. augusta 2019

    Trápne že diskutujú sami so sebou a ešte to názvu diskusiou…

    Odpovedať
  4. Dusan
    20. augusta 2019

    Prevysila €800? To preto vsetci agrobaroni pestuju spec. rast. vyrobu? Na Eco alebo Integrovanu by musela byt najprv vyhlasena vyzva! Nafta je tu len prvy rok! Budovanie skladovacích kapacít pre ovocie a zeleninu, ak este nemas produkciu, cize si le teraz zalozil sad, plantaz, tiez nic nedostanes, lebo nemas produkciu. Preto je nase polnohospodarstvo v takej r…i. Ze mohol by , ale …

    Odpovedať
  5. Starý Gazda
    21. augusta 2019

    Dusan to vystihol na všetko potrebuješ sklady s riadenov atmosferov alebo aspom hladene zreje plodina naraz a nie je taky odber pride daždive počasie treba mat zasobu nehovoriac o zime retazce ktore maju vyše 90% trhu potrebuju zmluvne stale dodavky nedodaš načas dostaneš pokutu 30% z ceny nedodaneho tovatu a to pri pri naštartonani sektoru musime nutne počitat aj s vyvozom no z toho nam vyplyva že bez investicii do skladov sa nič nezmeni

    Odpovedať
  6. Peter
    21. augusta 2019

    Je to nechutné. Ešte aj zo zbierky, čo im posielali ľudia, si vyplatili väčšinu Oravec a Magdoško.“Dôvody, prečo bola uhradená najväčšia časť nákladov firmám p. Františka Oravca z Gyňova, resp. firmám, ktoré on oslovil a poskytli techniku na protest, sú jednoduché – väčšinu strojov, ktoré išli približne 400 km z Košíc do Bratislavy a späť, tvorili práve stroje (najmä traktory) od neho a cez neho.“ A potom, že celé protesty neboli komparz… to nás už fak tmajú za úplných hlupákov?

    Odpovedať
    1. JK
      23. augusta 2019

      tak to je potom fakt na grcanie z takýchto komerčných hrdinov

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.