Hraboše tento rok na našich poliach spôsobili škody vo výške 11 miliónov eur. Premnoženie zaznamenalo viacero lokalít po celom Slovensku.

„Škodca sa z pôvodne trnavského regiónu tento rok masívne rozšíril aj do ďalších lokalít Slovenska – napríklad do bánoveckého okresu, levického, bratislavského, trenčianskeho, galantského, ale aj nitrianskeho či niektorých lokalít košického kraja,“ uviedla Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Škody hraboše napáchali celkovo na ploche 54 tisíc hektárov.

„Škody, ktoré dokážu hraboše nastoliť, sú obrovské. Určite treba hľadať konsenzus medzi poľnohospodármi a medzi tými, ktorí hovoria, že nemôžeme tu plošne rozhadzovať jed na hraboše. V každom prípade hraboše sú téma, ktorou sa treba zaoberať. My by sme chceli, aby prípravok Stutox bol celoročne povolený a aby sa mohol rozhadzovať plošne,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

MPRV SR: Záujem ochrany zdravia ľudí musí byť nadradený

Požiadavku komora už predostrela aj agrorezortu. Ten síce udelil výnimku na plošnú aplikáciu prípravku do cukrovej repy, všeobecne jej ale nevyhovie.

„Na ochranu rastlín proti hrabošovi je v súlade s výnimkou povolený prípravok STUTOX-I a to výlučne len aplikáciou do nôr, čo je v súlade so závermi hodnotenia prípravku a aj na základe posúdenia rizík Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo si je vedomé problémov, ktoré hraboše spôsobujú a aj požiadavky niektorých poľnohospodárov pre umožnenie plošnej aplikácie, s ktorou však nesúhlasíme. Záujem ochrany zdravia ľudí musí byť nadradený akýmkoľvek iným záujmom. Rovnako je pre agrorezort dôležitá aj ochrana zdravia voľne žijúcich živočíchov, alebo zvierat pohybujúcich sa v prírode, ktoré by s týmto prípravkom mohli prísť do kontaktu,“ vysvetlil Daniel Hrežík z komunikačného odboru MPRV SR.

Komora však oponuje. Podľa nej je vkladanie jedov do nôr nepostačujúce.

„Škody na porastoch boli na úrodách obilnín až príliš veľké na to, aby sa premnožená populácia hraboša dala znížiť ručným vkladaním prípravku do nôr. Takýto postup je zdĺhavý a časovo náročný. Oveľa efektívnejšie a účinnejšie by bolo, keby štát povolil plošnú aplikáciu prípravku,“ dodala Holéciová.

Ministerstvo v tejto súvislosti poukazuje na prípad v susednom Česku, kde po plošnej aplikácii Stutoxu na poliach uhynuli desiatky zvierat, najmä bažanty, zajace či bociany. Rezort sa z toho chce poučiť a preto plošné rozhadzovanie jedov naďalej odmieta.

SPPK: Požadujeme aby bol Stutox povolený plošne

„Považujeme za dôležité chemickú ochranu proti hrabošom kombinovať s preventívnymi opatreniami, ktoré môžu do určitej miery tlak škodcu znížiť, ako je napríklad hlboká orba, vytvorenie podmienok pre prirodzených predátorov, najmä v podobe krajinných prvkov ako remízky a mokrade,“ dodal D. Hrežík.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa rozhodla škody a pôsobenie hraboša ako škodcu podrobne mapovať po celom Slovensku.

“To, že hlboká orba ani prítomnosť dravcov dostatočne nepomohli, nám potvrdilo viacero agropodnikateľov. Druhé riešenie je odškodňovanie poľnohospodárov. Ale to súvisí s rozpočtom, schémami rozpočtu a podobne. My budeme naďalej žiadať, aby nám bol Stutox povolený plošne a budeme trvať na tom, aby bol čo najskôr zriadený rizikový fond a ak bude škoda hrabošom, aby existoval nejaký mechanizmus, ako to odškodniť,“ dodal Emil Macho.