Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý Slovensko pripravovalo celé mesiace, mieri do Bruselu aj s podpismi troch najvyšších ústavných činiteľov. Z plánovaných dvoch miliárd eur, ktoré chcel pôvodne, na samom začiatku diskusií v pláne presadiť minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, sa v ňom nenachádza ani jediné euro.

5 koncových nemocníc

Najväčšia časť balíka peňazí je vyčlenená na zelenú ekonomiku – viac ako 2,3 miliardy eur.

„Plán obnovy považujem za niečo, čo prekračuje horizont vlády. Považujem ho nielen za prostriedok reštartu ekonomiky po koronakríze, ale aj za príležitosť modernizácie krajiny. Obzvlášť ma teší, že pri zostavovaní plánu bola zohľadnená potreba boja proti klimatickým zmenám, že využijeme priestor na zníženie energetickej náročnosti budov a emisnej stopy slovenského priemyslu,“ uviedla pri podpise prezidentka Zuzana Čaputová.

Vyše jeden a pol miliardy eur pôjde na zdravý život a 1,1 miliardy eur na efektívny štát a digitalizáciu. Takmer 900 miliónov eur sa využije v oblasti školstva a o vyše 800 miliónov eur si prilepší veda, výskum a inovácie.

„Z plánu obnovy sa nám podarí vybudovať 5 koncových nemocníc, podarí sa nám vybudovať 100 nových zariadení sociálnych služieb pre seniorov, vyše 100 škôlok a zatepliť 25 tisíc domov. Aj ďalšia pomoc bude smerovať priamo k ľuďom,“ vyjadril sa na margo dokumentu predseda NRSR Boris Kollár.

Plán vznikal pod taktovkou ministra financií – dnes už premiéra Eduarda Hegera. Ten ho dnes podpísal spolu s ostatnými ústavnými činiteľmi.

„Som rád, že v Pláne obnovy musí mať významné miesto aj digitalizácia. Potenciál digitalizácie ale aj naše slabé miesta v jej uplatňovaní ukázali posledné mesiace ťažkého zápasu s pandémiou. V digitalizácii máme veľký dlh zvlášť voči niektorým vidieckym oblastiam, ktoré sú v modernizačnom tieni a takisto voči veľkým skupinám občanov. Ten dlh musíme splatiť,“ dodal premiér Eduard Heger.

K naplneniu svojich slov zatiaľ nepristúpi

To, že dlhy existujú v rôznych oblastiach života na Slovensku, je známe. Trpí ním aj agrosektor, ktorý je u nás v porovnaní s inými, a to aj okolitými krajinami, často v nevýhode. Napriek tomu sa do plánu obnovy nedostal. Hoci sa na začiatku hovorilo o mnohých opatreniach, ktoré sa neskôr skresali aspoň na rizikový fond, podporu závlah a napokon už len na financovanie pozemkových úprav, tieto oblasti si na svoje dlhy budú musieť hľadať prostriedky inde.

„Bol som jediný člen vlády, ktorý plán obnovy nepodporil,“ priznal po rokovaní vládneho kabinetu minister Ján Mičovský.

K naplneniu svojich slov z jesene minulého roka, že ak peniaze z plánu nevybojuje, vzdá sa funkcie, zatiaľ nepristúpi.

„Budem sa snažiť nájsť prostriedky pre agropotravinárov, nie pre záchranu mojej stoličky, ale pomoci im. Pokiaľ je reálna možnosť agropotravinárom stále pomôcť, budem bojovať. Nelipnem na svojej funkcii,“ dodal Mičovský.

Na to, že agropotravinársky sektor v pláne obnovy chýba a mal tam byť, nepoukazujú len ľudia priamo zo sektora. Kritika sa ozýva aj od najväčších zamestnávateľov z Klubu 500.

„Z pohľadu Klubu 500 je neprijateľné aj úplné vypustenie oblasti podpory poľnohospodárstva. Práve tá by mala byť jednou z kľúčových oblastí, nakoľko spĺňa cieľ na  zníženie závislosti od tretích krajín  a zároveň posilňuje našu potravinovú bezpečnosť,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Tibor Gregor.

Ministerstvo pôdohospodárstva sa pred časom vyjadrilo, že hoci agrosektor nie je v pláne obnovy menovite zahrnutý, mohlo by mu z neho z balíka peňazí predsa len niečo kvapnúť. V jednotlivých oblastiach, ktoré podporu získajú, sa môže nájsť podpora aj pre rezortnú vedu a výskum, modernizáciu bioplynových staníc či digitalizáciu pôdohospodárstva. Či sa tak stane v praxi, ukážu až nasledujúce roky. Isté však je, že pôvodné plány o jednej či dokonca dvoch miliardách eur, sa takýmto spôsobom nenaplnia.