Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Hrozí nám strata produktu, ktorý si všimla Európa. Zmení sa navždy chuť guľášu či klobás?

Hrozí nám strata produktu, ktorý si všimla Európa. Zmení sa navždy chuť guľášu či klobás?
insert_photoTASR - Zber koreninovej papriky v Šarovciach.

Žitavská paprika patrí medzi päť produktov zo Slovenska, ktorý je zapísaný v registri potravinárskych výrobkov, ktoré sú v Európskej únii chránené označením pôvodu. Napriek tomu uvažuje jediný slovenský výrobca nad zrušením jej spracovania. Slovensku hrozí európska blamáž, lebo s ukončením výroby prichádzame aj o miesto v registri. So stratou domácej výroby sa navždy zmení chuť nášho guľášu, klobás či perkeltu.

Prudký pokles produkcie

„Najmä veľkí pestovatelia sú pripravení založiť novú úrodu. Problém je v tom, že majú ťažkosti nájsť dostatok brigádnikov na zber úrody koreninovej papriky,“ hovorí Ján Kolesár, zakladateľ spoločnosti Mäspoma.

Tá disponuje v Dvoroch nad Žitavou sušiarňou a mlynmi na jej spracovanie. Technológia je ale v posledných rokoch využívaná čím ďalej menej. Okruh pestovateľov sa neustále zužuje.

„V minulosti sa na južnom Slovensku dopestovalo 3 tisíc ton sušiny koreninovej papriky. V minulom roku to bolo 30 ton. Spracovanie pri tak malom množstve je pre nás stratové. Je potrebné nahriať sušiareň, ktorá denne vyprodukuje päť ton sušiny. To znamená, že slovenskú úrodu by sme dokázali spracovať za necelý týždeň,“ hovorí Ján Kolesár.

Dodávateľmi koreninovej papriky pre prevádzku spoločnosti Mäspoma sú dva druhy pestovateľov. Jeden reprezentujú mikrofarmy, pre ktoré nejde o hlavný príjem. Často sú to zamestnaní ľudia, ktorí si dopestovanou produkciou privyrobia. Sú z okolia Dvorov nad Žitavou a papriku dovezú k spracovateľovi napríklad na prívesnom vozíku za osobným autom. Druhú skupinu tvoria profesionálne farmy. Tie papriku pestujú na niekoľkých hektároch a preto aj zber realizujú za pomoci brigádnikov. A tu je problém. Brigádnikov niet a tí čo by mohli pomôcť, tak radšej neprídu, aby neprišli o rôzne podpory.

„Nechceme žiadne peniaze zo štátu. Chceme, aby sa legislatíva, ktorá upravuje zamestnávanie sezónnych pracovníkov upravila tak, aby potencionálni brigádnici neprišli o rôzne dávky. Máme informáciu, že akonáhle pestovateľ požiada budúceho brigádnika o osobné údaje, ten sa otočí a odíde. Vie, že oficiálnym prihlásením môže stratiť nárok na iné podpory. Keď týmto ľuďom, často na okraji spoločnosti, zoberieme finančnú podporu, potom je problém, aby sa k nej opäť dostali. Najradšej by brigádovali načierno. To si ale žiadny pestovateľ nedovolí,“ hovorí Ján Kolesár.

TASR – Zber koreninovej papriky.

Poslanci poľnohospodárov nepodporili

Zakladateľ Mäspomy si myslí, že riešením by bolo, keby dávky brigádnikom zostali. Štát by na tom podľa neho ešte „zarobil“ na odvodoch. O probléme vie aj Jarmila Halgašová, poslankyňa Národnej rady SR a tímlíderka strany Sloboda a Solidarita pre agrosektor. Halgašová do Národnej rady SR predložila novelu zákona o službách zamestnanosti a zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Ján Kolesár to uvítal. Dúfal, že problémy, ktoré každoročne počúva od pestovateľovby sa vyriešili legislatívnou úpravou. Uvedená novela však v utorok (8. novembra) v Národnej rade SR narazila. Za jej prijatie hlasovalo len 68 poslancov. Paradoxne, z opozície.

„Cieľom návrhu bolo, aby sa osoby bez práce mohli zamestnať v oblasti sezónnych prác a zároveň aby neprišli o dávky. Z každej strany počúvam podnikateľov v agropotravinárskom sektore, že je čoraz ťažšie nájsť pracovnú silu na zber ovocia, zeleniny a následne aj na jej spracovanie napríklad v konzervárni,“ informuje Jarmila Halgašová.

Ján Kolesár je z postoja zákonodarcov zúfalý a nerozumie mu. Menuje poslancov, ktorí sa prezentujú ako agrárni odborníci, no pri hlasovaní sa zdržali. Prijatie predložených noviel zákonov by podľa Kolesára prinieslo istotu do ďalšieho pestovateľského ročníka všetkým zeleninárom a ovocinárom.

Jarmila Halgašová hovorí, že legislatívny proces je síce na šesť mesiacov zmrazený, ale bude hľadať riešenie tak, aby bola na jar právna úprava schválená.

„Pokiaľ je rozhodnutie koalície také, aké bolo v utorok, tak sa pýtam, ako chcú vyriešiť sezónne práce? Nech teda niekto povie, ako si to predstavuje a ako to bude realizované,“ hovorí J. Kolesár.

archív poľnoinfo.sk – Ján Kolesár, zakladateľ spoločnosti Mäspoma. 

Stratí sa z našej chuťovej histórie?

Pestovanie koreninovej papriky to má momentálne nahnuté tak, ako ešte nikdy.

„Pri cene za papriku sme sa vedeli vždy s pestovateľmi dohodnúť. Z dôvodu problémov s brigádnikmi mi však od jej produkcie odchádzajú veľkopestovatelia a tých drobných dodávateľov je taktiež čím ďalej menej,“ hovorí Ján Kolesár.

Pohľad na vyhlásené zeleninárske obce na juhu Slovenska mu dáva za pravdu. Staré a nevyužívané konštrukcie fóliovníkov sú akousi pripomienkou čias minulých, keď sa v povodí Malého Dunaja či Žitavy, ale aj v ústiach Váhu, Hrona či Nitry pestovala zelenina pre celé Československo. Dnes sú záhrady rodinných domov plné okrasných rastlín a drevín a na zeleninové políčko nezostáva miesto, čas a asi ani chuť. A záhumienky? Tie sú často neobrobené. Ak nedôjde k zmene, Slovensko stratí produkt tradičnej chuti, bez ktorého guľáš či perkelt budú chutiť trochu inak. Z našej chuťovej histórie sa vytratí niečo, na čo sme boli roky zvyknutí.

Sladká a bez stôp horkosti

Žitavská paprika je svojou chuťou výnimočná a preto aj zapísaná v registri chránených označení pôvodu. Vyplýva to z regiónu, ktorý sa nachádza v severnej časti pestovania koreninovej papriky. Vďaka nižšiemu počtu slnečných dní v nej tak zostáva viac cukru. Paprika je sladšia, lebo cukor sa nestihne premeniť na červené farbivo.

„Pomletá Žitavská paprika má tak farbu vyzretého pomaranča alebo zapadajúceho slnka dotýkajúceho sa obzoru,“ hovorí Ján Kolesár.

Tmavočervené papriky z južnej Európy disponujú inou chuťovou škálou, v ktorej cítiť aj stopy horkosti. To vyplýva z prírodných podmienok. Žitavská paprika ich má iné a preto je mimoriadna. Výnimočnú chuť v nej zanecháva aj tradičný spôsob spracovania najmä v podobe mletia na kamennom mlyne. Obrátky mlyna sú pomalé a tak nedôjde k jej prehriatiu. Paprika sa zohreje len toľko, že zo semien uvoľní tuky, ktoré mletú papriku konzervujú a stabilizujú jej farbu.

Európsky register bez Žitavskej papriky?

„Pre nás je produkcia Žitavskej papriky imidžovou záležitosťou, ale so súčasnými objemami produkcie neviem, či ju zachováme. Pritom záujem o odbyt Žitavskej papriky máme od domácich spracovateľov mäsa, maloobchodu a umiestňujeme ju aj na zahraničné trhy. Mimoriadne žiadaná je v Českej republike a čo nás teší, tak aj v Maďarsku. A to je pre nás veľká pochvala. Realita dneška je však taká, že jej výroba stráca pri súčasných objemoch ekonomický zmysel a štátu je to zdá sa, úplne jedno.“ myslí si J. Kolesár.

A prečo teda jej spracovanie v posledných rokoch udržujú? Pýtame sa riaditeľa.

„Slovensko by prišlo o ďalšiu koreninu. Kde je slovenská majoránka, či rasca? Viete aký záujem je o ne zo strany spracovateľov? Naše koreniny mali výnimočné chuťové vlastnosti a žiaľ dnes ich odberateľom nevieme ponúknuť. To máme tak dopadnúť aj so Žitavskou paprikou,“ pýta sa Ján Kolesár.

Jarmila Halgašová upozorňuje, že ak spracovanie koreninovej papriky v Dvoroch nad Žitavou skonči, Slovensko stratí v zozname 1813 jedinečných európskych potravinárskych výrobkov jeden zo svojich piatich produktov.

„Podmienkou zachovania zápisu v európskom registri je výroba,“ hovorí poslankyňa.

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v Bruseli portál poľnoinfo.sk informuje, že k zrušeniu registrácie môže dôjsť vtedy, ak sa výrobok nevyrába sedem rokov. Vzhľadom na to, že Žitavskú papriku produkuje len jediný výrobca, v prípade ukončenia spracovania v Dvoroch nad Žitavou by sme o jedinečné európske označenie prišli.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR - Zber koreninovej papriky v Šarovciach.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Stefan
Neregistrovaný
Stefan
11. novembra 2022 6:31

Za takmer 20 rokov čo je Slovensko členom EU počúvame z každej strany iba o problémoch v poľnohospodárstve a potravinárstve a to napriek tomu že do sektoru natekajú nemalé finančné prostriedky . Treba si položiť otázku prečo to tak je. Zároveň dať odpoveď a prijať nápravné opatrenia . Nie je… Celý komentár »