Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Kto bude pracovať za životné minimum? Téma sezónneho zamestnávania stále nepozná rozuzlenie

Kto bude pracovať za životné minimum? Téma sezónneho zamestnávania stále nepozná rozuzlenie
insert_photoMäspoma

Len nedávno mali poslanci v parlamente na stole návrh, ktorý mal za cieľ umožniť brigády v sadoch, vinohradoch či na zeleninových poliach aj ľuďom poberajúcim dávky v nezamestnanosti. Návrh z pera dnes už opozičnej poslankyne Jarmily Halgašovej (SaS) však dostatočnú podporu v radoch poslancov nenašiel. Výsledok nepotešil len predkladateľku, ale ani poľnohospodárov – ozvali sa aj konkrétni producenti.

Napríklad výrobca žitavskej papriky, ktorá ako slovenská potravina získala v roku 2014 aj zápis do európskeho registra potravín s chráneným označením pôvodu, poukázal na problémové dodávky základnej suroviny – koreninovej papriky. Jej výmery na juhu Slovenska rapídne klesajú a pestovatelia sa jej nevenujú aj preto, že ju nemá kto na poliach zbierať.

„V 90-tych rokoch sme vysušili aj 400 – 500 ton sušiny koreninovej papriky, vlani asi 30 ton. Žitavskej paprike hrozí zánik, pretože ju nemá kto pestovať,“ skonštatoval vtedy riaditeľ spoločnosti Mäspoma Ján Kolesár.

To, že záujem o prácnejšie druhy zeleniny, ako aj ovocia, klesá, potvrdzuje aj Zeleninársky a zemiakarsky zväz.

Privyrobiť si, aj získať pracovný návyk

„Nedostatok pracovných síl veľmi výrazne ovplyvňuje skladbu pestovanej zeleniny aj ovocia na Slovensku. Je to problém, ktorý sa opakuje každý rok. Treba si uvedomiť, že problém nie je len nedostatok ľudí pri zakladaní novej úrody, ale aj pri zbere, a navyše pri zbere v správnom agrotechnickom termíne,“ skonštatoval predseda Zväzu Jozef Šumichrast.

Podľa neho by možnosť brigádovať pre nezamestnaných mohla pestovateľom aspoň čiastočne pomôcť.

„Existujú skupiny obyvateľstva, ktoré je potrebné zapojiť do takejto práce – mali by možnosť si privyrobiť aj získať pracovný návyk. Tento návrh neprešiel, ale veríme, že v budúcom období sa to ešte bude riešiť,“ dodal Šumichrast.

Bude výnimka

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má oblasť zamestnávania aj sezónnej práce pod palcom, pritom tvrdí, že nezamestnaní sa na brigády do sadov či na polia dostanú.

Podľa zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu, okrem ustanovených výnimiek. Takou výnimkou je napríklad aj dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v trvaní 40 dní v kalendárnom roku s maximálnou mesačnou odmenou v sume životného minima. Táto výnimka sa vzťahuje na akúkoľvek pracovnú činnosť, vrátane sezónnych prác,“ vysvetlilo tlačové oddelenie rezortu.

Sezónne práce ako také sa do zákona dostanú, po nedávnej novele z tohto roka, s platnosťou od začiatku roka 2023. V praxi to znamená, že aj nezamestnaní poberajúci dávky, budú môcť brigádovať napríklad pri zbere ovocia a zeleniny. Zákon im však stanoví konkrétne podmienky, ktoré musia splniť, aby o dávky v nezamestnanosti popri brigáde neprišli.

„V prípade dohody o pracovnej činnosti, budú môcť zamestnávatelia od 1. januára 2023 využívať aj osobitný poddruh dohody pri sezónnej práci podľa osobitného režimu. Limit pre vykonávanie takýchto prác je 520 hodín ročne s maximálnym trvaním 8 mesiacov. Táto úprava umožňuje flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času, napríklad aj zamestnávanie v rozsahu plného pracovného pomeru po dobu takmer 4 mesiacov,“ dodal rezort práce.

Požadujú 1 040 hodín

Práve počet hodín stanovený na 520 ročne sa stal v minulosti terčom kritiky pestovateľov. Takýto počet totiž platí všeobecne pre sezónne práce v poľnohospodárstve za zvýhodnených podmienok, teda s nižšími odvodmi  – a teda nielen pre nezamestnaných, ale aj pre ostatných brigádnikov, ktorí by si takto chceli popri inej práci privyrobiť. Zvýhodnenú mzdu teda dostanú len za hodiny v tomto limite, ak odpracujú na brigáde viac, už zaplatia plné odvody.

„Týchto 520 hodín je nedostatočných. Boli by sme za to, aby sa to navýšilo, je to aj predmetom ďalšieho rokovania,“ vyjadril sa za zeleninárov a zemiakarov Jozef Šumichrast.

Pestovatelia pôvodne požadovali zvýhodnené podmienky pri sezónnych prácach až na 1 040 hodín v roku. To však rezort práce naďalej odmieta.

„Stanovený rozsah sezónnej práce definovaný v novele Zákonníka práce od 1. januára 2023, teda v limite 520 hodín za rok, zodpovedá rozsahu štvrtinového pracovného úväzku. Tento limit bol nastavený v súlade s normami Medzinárodnej organizácie práce a EÚ – smernice v oblasti pracovného práva vyžadujú povinnosti, ktoré sa nevzťahujú na zamestnancov na dohody,“ uviedol rezort práce.

Podľa neho by väčší počet hodín pre brigádnikov dostal do nevýhody riadne zamestnaných ľudí.

„Rozsah práce na dohodu v objeme 1 040 hodín za rok by predstavoval polovičný úväzok, ale zamestnanec by nedisponoval podľa európskeho práva dostatočnou ochranou a právami v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere, ako je platená dovolenka, platené prekážky v práci na vyšetrenie, príspevok na stravovanie a iné. Môžeme teda konštatovať, že zamestnanec na dohodu, ktorý by vykonával pracovnú činnosť v rozsahu 1 040 hodín za rok, by bol v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere značne diskriminovaný,“ dodal rezort.

Zamestnanie za almužnu

Spokojnosť s aktuálnym riešením pritom nevyjadrila ani predkladateľka pôvodného, neúspešného návrhu v parlamente.

„Novelou zákona sa okrem počtu hodín upravuje aj maximálna mesačná odmena pre sezónneho zamestnanca, ktorou je suma životného minima, teda 234 eur. Ak chceme pomôcť poľnohospodárom a potravinárom a zároveň motivovať nezamestnaných, aby vykonávali neatraktívne sezónne práce, tak obmedzovať  ich mesačný príjem zo sezónnej práce výškou životného minima nie je dobré riešenie,“ vyjadrila sa poslankyňa Halgašová.

Podľa nej je pri sezónnych prácach všeobecný problém nízkeho ohodnotenia, pre ktoré o ne nie je záujem.

„Ak majú dostať, a je jedno že nezamestnaní, za náročný zber zeleniny a ovocia alebo ich spracovanie doslova almužnu, tak nebudú mať dôvod ísť do práce a radšej zostanú doma. Nehovoriac o tom, že stanovením maximálnej výšky mesačného príjmu nie je vôbec zohľadnená povaha sezónnej práce, pri ktorej už zo samotného názvu vyplýva, že je nárazová, nie rovnomerne rozložená na jednotlivé mesiace v kalendárnom roku,“ dodala opozičná poslankyňa.

Už po neschválení jej návrhu v parlamente avizovala, že tému poslancom predloží opakovane – po uplynutí povinného polročného odstupu. Svoje požiadavky nielen na počet hodín, ale aj na výhodnejšie nastavenie sezónnych prác, smerujú na ministerstvo práce naďalej aj samotní pestovatelia.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: Mäspoma

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments