Slovenskí pestovatelia ovocia tento rok opäť zažili silné jarné mrazy. Škody, ktoré spôsobili, sú druhé najvyššie v histórii.

„Celkovo sme sa pri vyčísľovaní škôd dopracovali k číslu okolo 10 až 10,5 milióna eur. Je to historicky druhá najvyššia škoda spôsobená jarnými mrazmi. Celkom najvyššiu sme mali v roku 2016, kedy škody dosiahli 16 a pol milióna eur,“ skonštatoval Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

Najmenej sa škody dotkli jabĺk, ktoré poškodili asi na 10 percent. U jahôd poškodili asi 30 percent úrody. Najvyššie škody zaznamenali pestovatelia u kôstkovín.

„U marhúľ je to okolo 50 percent a sú spoločnosti, kde sú takmer na 100 percent zamrznuté. Pri broskyniach je poškodených 40 až 50 percent úrody, u čerešní a sliviek je to polovica úrody,“ dodal Varga.

K rekordom sa šplhajú nielen škody, ale aj náklady na protimrazovú ochranu. Tie boli u našich ovocinárov historicky najvyššie.

„V minulosti sme na ochranu dávali okolo 500-600 tisíc eur ročne, tento rok to bolo jeden a pol milióna eur priamych nákladov. V niektorých podnikoch to pomohlo a podarilo sa úrodu uchrániť aj na 100 percent. Nie všade boli úspešní. Máme podniky, kde ochranu robili a aj tak majú škody,“ dodal ovocinár.

Pestovatelia tento rok využili rôzne spôsoby ochrany úrody – od helikoptér miešajúcich vzduch, cez parafínové sviece, kúrenie v sadoch až po protimrazové závlahy.

Ochranu vykonávali až 31 nocí!

„V niektorých rokoch je pár mrazivých nocí, dve-tri. Tento rok sme zažili celkovo 15 mrazivých nocí, keď boli mínusové teploty. Ďalších 16 nocí bolo rizikových, čiže sme boli celkovo 31 nocí v sadoch a vykonávali rôznym spôsobom protimrazovú ochranu. Tým, že to bolo rozložené do takého dlhého obdobia, zachytávalo to stromy v rôznych vývojových štádiách a úrodu nepoškodzovali len mrazy, ale aj plusová teplota do 4 stupňov. Už aj pri nej sme museli robiť opatrenia,“ vysvetlil Marián Varga.

Mrazy boli podľa pestovateľov tento rok naozaj mimoriadne.

„Mali sme skoré jarné mrazy, teda nie neskoré, ako po iné roky, lebo tie prichádzajú v máji. My sme mali mrazy v marci, keď bola teplota neraz nižšia, ako v januári. Takže sú to istým spôsobom mimoriadne udalosti a v takýchto prípadoch by mal aj štát zvažovať, do akej miery by sa mu oplatilo pomôcť ľuďom v sadoch pre budúcnosť – či majú v sadoch zostať a venovať sa ovocinárstvu ďalej, alebo ich opustiť,“ dodal Marián Varga aj na margo možného odškodnenia. To ovocinári dostali za mrazy z roku 2016. Odškodné dosiahlo tri a pol milióna eur, čo bolo asi 20 percent z celkových škôd.

Ovocinári aj v minulosti deklarovali, že odškodné a pomoc od štátu využili práve na protimrazové opatrenia v ďalšej sezóne. Zatiaľ čo v minulosti počas mrazov preventívne a ochranné kroky robila len hŕstka ovocinárov, v súčasnosti už ide o desiatky pestovateľov, ktorí sa snažia proti mrazom brániť rôznymi spôsobmi.