Navýšenie spolufinancovania druhého piliera príjemne prekvapilo, rovnako aj vytvorenie pracovných skupín a možnosť zúčastniť sa prípravy strategických dokumentov pre novú spoločnú poľnohospodársku politiku. Prístup verejnosti k sektoru a jeho predstaviteľom v praxi však nie je vždy najlepší. Aj o tom v rozhovore s predsedníčkou Agrárnej komory Slovenska Helenou Patasiovou.

Jednou z dôležitých tém v roku 2021 bola príprava Strategického plánu v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Legislatívne návrhy pre SPP boli prijaté v júni 2018, kde bola daná štruktúra strategického plánu SPP. Naše ministerstvo vytvorilo veľkú pracovnú skupinu na prípravu národného strategického plánu a následne sa vytvorili malé pracovné podskupiny pre jednotlivé intervencie, kde boli zastúpení aj odborníci z Agrárnej komory Slovenska. Musím poznamenať, že doteraz odborníci z praxe takúto možnosť nikdy nemali.

Prevažujú pozitíva

Dá sa teda povedať, že hodnotíte stratégiu pozitívne?

Intervenčná stratégia Slovenska vychádza z analýzy potrieb a jednotlivé intervencie definujú potrebné podmienky  Nariadením EÚ. Intervenčnú stratégiu hodnotíme pozitívne, nakoľko sú zadefinované podmienky, ktoré doteraz neboli. Napríklad, aké požiadavky musí spĺňať skutočný poľnohospodár na poberanie podpôr. Osobitne sa dokument venuje mladým poľnohospodárom, ktorých je potrebné iniciovať v maximálnej miere, aby sa udržali na vidieku. Samozrejme je potrebné vybudovať k tomu aj vhodné sociálne podmienky v rámci programu LEADER. Slovenský pozemkový fond by mal uprednostňovať a uzatvárať omnoho viac nájomných zmlúv s mladými záujemcami o aktívne hospodárenie. Príjemne nás prekvapila skutočnosť, že v rámci spolufinancovania sa navýšil II. pilier SPP oproti 25,7% na 36,92%, kde sa počíta s rozvojom a modernizáciou investičných zámerov agropodnikateľských subjektov. V rámci finančných nástrojov sa budú aplikovať záruky na dlhodobé investície, v tom aj nákup poľnohospodárskych pozemkov, s dôrazom na malé, stredné podniky a mladých poľnohospodárov.

Vidíte tu aj nejaké negatíva?

Trápi nás, že v rámci živočíšnej výroby sa zabudlo na chov a výkrm kačíc, moriek a husí. Pevne verím, že sa dodatočne prehodnotí a v rámci štátneho rozpočtu sa bude dať realizovať.

Horúcou témou v roku 2021 bola aj Pôdohospodárska platobná agentúra, jej trvalá akreditácia a ďalšie fungovanie. Pozdáva sa vám nové vedenie a smerovanie PPA? Myslíte si, že po 4 výmenách na poste riaditeľa sa agentúra stabilizuje?

Celá poľnohospodárska verejnosť doplatila na praktiky, ktoré fungovali medzi vedením agentúry ako aj samotnými poľnohospodármi a tzv. vybavovačmi. Už bolo načase, aby patričné orgány zasiahli a za to môžeme ďakovať len súčasnej vláde, nakoľko niekoľko vyvolených na tom profitovalo na úkor celej spoločností. Nové vedenie má zatiaľ snahu riešiť nedostatky, ktoré boli vyčítané zo strany DG Agri. Väčšina poberateľov obdržala v decembri rozhodnutia na vyplatenie priamych podpôr. Na konci roku je veľmi dôležité, aby poľnohospodár mal k dispozícii finančné prostriedky, lebo musí zaplatiť vlastníkom nájomné, obecným úradom dane z pozemkov, odmeny zamestnancom a iné. Hovorí sa, že kto skôr platí, dvakrát platí. Poľnohospodári očakávajú, aby sa po dlhej dobe vyhodnotili žiadosti o projektové podpory pre stredných, malých a začínajúcich poľnohospodárov.

Patasiová: Na úseku lesníctva istotne výborným odborníkom, ale agropotravinárstvo …

Na poste ministra v uplynulom roku došlo k zmene. Minister Samuel Vlčan je vo funkcii niečo viac ako šesť mesiacov. Ako hodnotíte jeho pôsobenie, možno aj v porovnaní s jeho predchodcom?

Samuel Vlčan, za tú krátku dobu pôsobenia ako štátny tajomník, bol už slovenským poľnohospodárom známy a jeho manažérske schopnosti sme vnímali pozitívne. Možno, že práve to bol problém, kvôli ktorému opustil rezort pôdohospodárstva. Máloktorý vedúci vie rešpektovať lepšie zručnosti svojho podriadeného. Pán Mičovský bol priateľským človekom a na úseku lesníctva istotne výborným odborníkom, ale agropotravinárstvo nebolo pre neho tak blízke.

V uplynulom roku bola z viacerých strán kritizovaná komunikácia rezortu s ľuďmi z praxe. Zlepšila sa?

Čo sa týka nášho rezortu a odborníkov, s ktorými spolupracujeme a komunikujeme, sú veľmi ústretoví. Musím priznať, že samotný pán minister Vlčan absolvoval stretnutie s našimi poľnohospodármi už pár dni po svojom nástupe do funkcie. Prítomným predstavil svoj zámer, ktorý bol prijatý s potleskom a s dôverou, že sa mu to podarí aj splniť.

Sú podľa vás dotácie na Slovensku správne nastavené?

Musíme konštatovať, že vyplatené dotácie pre našich poľnohospodárov neprinášajú v niektorých prípadoch tie celospoločenské požiadavky v prospech domácich spotrebiteľov, ktoré sa očakávajú. Koncentrácia podnikateľských subjektov má viac nevýhod ako výhod. Finančné skupiny majú na zreteli len prínos z podnikania, ukončujú činnosti, ktoré sú náročné na ručnú prácu, ako je pestovanie zeleniny a ovocia, ale hlavne živočíšnu výrobu.

Patasiová: Zaviedla by som cenové regulácie na doma vyrobeného komodity

Ako sa hospodárilo z vášho pohľadu v roku 2021, kedy okrem koronakrízy boli aj výrazné zmeny v cenách niektorých vstupov, ale aj agrokomodít?

Ceny poľnohospodárskych komodít sa mierne navýšili, ale nie v takej miere ako napríklad umelých hnojív, pesticídov a herbicídov. Surové mlieko a jatočné ošípané sa vykupujú hlboko pod výrobnými nákladmi. Keby záležalo na mne, istotne by som zaviedla na vybrané doma vyrobené poľnohospodárske a potravinárske komodity cenovú reguláciu.

Ako vnímate postoj verejnosti k sektoru poľnohospodárstva?

Maštale sú prázdne a v prípade, že si ich chce z dediny malý alebo mladý poľnohospodár prenajať, odmietajú im ich vydať. Každá dedina má na hospodárenie iné podmienky, iné návyky tam žijúcich ľudí. Veľa obyvateľov sa sťahuje z veľkomesta na dedinu a zabudnú sa prispôsobiť vidieckemu životu. Prekáža im všetko, čo sa týka hospodárenia.  Počas koronakrízy sa napríklad stalo, že ľudia vysádzali sadenice a niekto udal farmára na Úrad verejného zdravotníctva, že cez lockdown nedodržiava pravidlá.